Viete, kde je Strecha Slovenska? Odpoveď mnohí poznajú: Manínska tiesňava – divočina nevšednej krásy

Share:
Manínska tiesňava

K turisticky obľúbeným cieľom nesporne patrí známa prírodná jedinečnosť – nevšedná Manínska tiesňava. Iba najcitlivejšie uši poetických duší turistov dokážu zachytiť clivú melódiu tunajšej vzácnej fauny a flóry. Je navždy uzamknutá medzi vysokánskymi strmými skalnými stenami. To múdra príroda rozhodla, aby  uchránila svoje krásy pre súčasné i budúce generácie…

Toto leto praje domácim turistom. Možnosti a objavovanie – pre mnohých doposiaľ nepoznaných tajov slovenskej prírody – patrí do kategórie malých zázrakov, čo všetko doma máme… Často s veľkým prekvapením zistíme, že súčasná podoba a všakovaké prírodné tvary sú výsledkom geomorfologického vývoja, ktorému územie dnešného Slovenska podliehalo.

Manínska úžina

Patrí k slovenským aj európskym prírodným jedinečnostiam. V najužších miestach jej divokej a romantickej krásy sotva prejdú plece pri pleci piati kamaráti alebo povoz. Napriek tomu sa vo vápencovom kaňone v bizarných skalných formách uskromňuje množstvo druhov rastlín a živočíchov. Spôsobuje to vysoká vlhkosť a rozdiely v nadmorskej výške.

Manínska tiesňava

Skalné steny vysoké až štyristo metrov zvierajú uzučkú dolinu Manínskeho potoka. Priesmyk – tiesňava – vznikol zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencov a rozdelením Manínskeho bradla na dva vrchy: Veľký (891 m n. m.) a Malý Manín (812 m n. m.). Dno doliny často zasypávajú snehové lavíny. Hromada snehu sa v tienistom prostredí topí len pomaly, takže tu sneh ostáva niekedy až do mája. No v lete je už plne k dispozícii všetkým nedočkavým turistom.

Manínska tiesňava

Kostolecká tiesňava

Návštevník môže po Manínskej úžine pokračovať proti prúdu potoka náučným chodníkom a dostane sa až k ďalšej prírodnej rarite – Kostoleckej tiesňave. V nej je najväčší skalný previs Karpatského oblúka aj s impozantným sutinovým kužeľom. Mnohí ho označujú za Strechu Slovenska v srdci Manínskej vrchoviny. Vzácny previs vytvorila príroda priam až neskutočným spôsobom: Do vápencového bradla Drieňovka sa od vekov zarezával Manínsky potok, ktorý formoval aj Manínsku tiesňavu. Zarezával sa, prekvapkával, tiekol, a až po neskutočne dlhej dobe vznikla táto prírodná rarita. Bralo, na ktorom je vytesaná tiesňava, sa nazýva Kavčia skala podľa výskytu Kavky tmavej v tomto prostredí. Na ľavej strane môže všímavý pozorovateľ vidieť ďalší zvláštny skalný útvar – pripomínajúci vlasy.

Kostolecká tiesňava

Náš tip
K Manínskej tiesňave sa dostanete z Považskej Bystrice. Ku kaňonu je zabezpečená mestská a prímestská doprava z mesta.

Foto: www.trencinregion.sk