Vyberte sa s nami na pešiu túru do prírody v okolí Trenčína. Oplatí sa, pokojný tok Váhu je balzam.
Chcete zažiť krásne a príjemné chvíle v prírode? Pridajte sa k nám! V okolí Trenčína odporúčame o niečo dlhšiu, zato nenáročnú pomalšiu túru. Dá sa “urobiť” na viaceré spôsoby a pre rôzne skupiny ľudí. My máme tento zážitok už za sebou. Išli sme cez Zamarovce až na Malú a Veľkú Skalku. Videli sme novú modernú krížovú cestu, prešli náučným chodníkom popri novej cyklotrase. Donekonečna sme obdivovali prebúdzajúcu sa prírodu v okolí stáročia neváhajúceho toku Váhu.
Trenčania sa dostanú do obce Zamarovce, len čo prejdú starým železničným mostom cez Váh. Cezpoľní si môžu nechať auto na parkovisku, napríklad na Palackého ulici, a podchodom prejdú asi za 3 minúty k železničnému mostu.
Časté pešie výlety si plánujú smerom k pútnickému miestu Skalka nad Váhom nielen samotní Trenčania. Kráčali sme naprieč obcou Zamarovce, po nábreží Váhu po pravej strane oproti toku rieky. Od železničného mosta ku koncu Zamaroviec trvala trasa ľahkým krokom niečo viac ako 45 minút. Kochali sme sa Váhom a stromami, ktoré sa odeli – ako ináč v Meste módy – do nového šatu vo farbách sviežej jarnej zelene i bielymi kríkmi zakvitnutej trnky.
Po ľavej strane vedie aj miestna komunikácia smer Skalka nad Váhom až do Nemšovej. Jarných turistov prekvapí novovybudovaná asfaltová cesta pre cyklistov (v dĺžke 11,4 km). Ešte nie je oficiálne otvorená, zato nedočkaví cyklisti nevedia odolať pokušeniu a už ju testujú. Veď, kto by odolal, keďže vedie vedľa Váhu a končí v Nemšovej pri kúpalisku. Tam nadväzuje na cyklochodník smerujúci na Horné Srnie až po ČR do Brumova – Bylnice. Cyklotrasa je označená ako 002 – Vážska cykloturistická magistrála, ktorá začína v Piešťanoch a končí v Nemšovej s pokračovaním do Žiliny (celková dĺžka 146,5 km).
Neprehliadnite:
Horšianska dolina je prekvapenie z malebného Tekova
Zo Zamaroviec sa dá ísť na Skalku okolo Váhu, alebo po ceste okolo záhradných chatiek. Naša cesta trvala približne 25 minút. Prešli sme 2 serpentíny a po pravej strane sme natrafili na románsky dvojvežový kostol sv. Svorada a Beňadika. V historických materiáloch sa spomína už v roku 1208. Podľa legendy kostol postavili na mieste, kde zbojníci prepadli a zabili sv. Benedikta.
Vedľa stojí dom pre duchovných – Nový pútnický domček. Postavili ho v roku 2019 na mieste starého. Okolo domčeka sa dá prejsť na vápencovú skalu, ktorú nazývajú Malá Skalka. Zo skalného brala je krásny výhľad. Oproti je moderná Krížová cesta, vybudovaná v roku 2012. Jej autorom je akademický maliar Juraj Oravec. Predstavuje 12 zastavení a je ukončená tromi krížmi. Prvým zastavením je vitráž – Posledná cesta Ježiša Krista, pod ňou sa píše o živote Svorada a Beňadika a na konci sú citáty a podobenstvá.
Asi 20 metrov vyššie začína náučný chodník s lavičkami a informačnými tabuľami približne každých 300 m. Prvá tabuľa uvádza dĺžku chodníka, ktorý vedie lesom nad hlavnou cestou. Dĺžka je 2 200 m, prevýšenie 118 m. Chodník končí na Veľkej Skalke pri starobylom kláštore. Cesta trvá 45 minút. Po ceste sú dve pekné vyhliadky. V lese sme videli lesné kvety. Jarné chochlačky duté a iskerníky sa našej návšteve veľmi potešili; veď sa mohli predvádzať v jarnom šate. O sprevádzajúcom vtáčom chorále ani nehovoriac…
Na konci náučného chodníka, začína klesanie. Drevenými schodíkmi sme prišli k zrekonštruovanému kláštoru Veľká Skalka. Bol síce zavretý, no v najbližších dňoch už rád privíta nových návštevníkov, medzi ktorými nebudete akiste chýbať.
Niečo z histórie
Tunajší kláštor je najstarším pútnickým miestom u nás. Jeho história sa datuje do polovice 11. storočia. Povesti, ktoré spísal biskup Maurus z polovice 11. storočia, hovoria veľa o kláštore a benediktínoch, ktorí tu pôsobili ešte aj v roku 1224. Neskôr tu pôsobili jezuiti, no od roku 1773, po zrušení jezuitského rádu, kláštor začal chátrať. Dobrovoľníci sa odhodlali čiastočne areál opátstva zreštaurovať spolu s neďalekou Beňadikovou jaskyňou. Od roku 1924 je Skalka nad Váhom vyhlásená za najvýznamnejšie pútnické miesto Slovenska. Je tiež národnou kultúrnou pamiatkou. Oplatí sa urobiť si čas a navštíviť tieto skvosty a spoznať ich históriu. Neďaleko kláštora sú autobusové zástavky, takže k pamiatkam sa dá ľahko dopraviť aj hromadnou dopravou.
Každoročne sa tu koná púť veriacich, vždy v nedeľu po 17. júli. Od roku 2008 sa pred púťou organizuje zaujímavé medzinárodné výtvarno-literárne sympózium Ora et Ars. Umelci – prevažne z krajín V4 – v priestoroch kláštora preciťujú atmosféru a celý týždeň tvoria svoje diela. Sú vystavené pre verejnosť a ukončené slávnostným seminárom. Vzniká tu naozaj ojedinelá literárna tvorba, vychádzajúca z hlbokého duchovna každého účastníka.
Krásne výhľady
Pri kláštore sme si užili krásne výhľady a okolo jaskyne Beňadika začíname schádzať dole. Prešli sme na opačnú stranu k Váhu a vydali sa na spiatočnú cestu. Popri Váhu sa asi po 1000 m objavila krásna veľká vápencová skala. Od nej je do Trenčína sotva 3 km. Unikátne okolie Váhu poskytuje veľa zákutí, kde sa dá v tichu relaxovať, užívať si pokoj a krásu najdlhšej slovenskej rieky. Od začiatku Zamaroviec už začínajú plochy hojne využívané na relax na všetky spôsoby, šport, vychádzky so psíkmi a dokonca zákutia pre rybárov. Pre zaujímavosť, dá sa tu loviť kapor a hlavátka. A zážitok navyše? Po Váhu sa práve plavili vodáci na kajakoch a kanoe. Prešli sme okolo veľkej ohrady s koňmi a napokon sme sa hrádzou dostali k starému železničnému mostu.
Naša nenáročná túra mala okolo 17 km. Pre mestského človeka je tu naozaj veľa možností na aktívny oddych, šport, prechádzky alebo na spoznávanie histórie a prírody. Všetko je na dosah od mesta, ktorému dominuje hrad Pána Váhu a Tatier. Výhodou je ľahká dostupnosť v krátkom čase. Ostáva už iba jediné – kto príde, neoľutuje. Takýto krásny deň odporúčame naozaj každému!
Lýdia Šimková – spracované
