Sign in / Join

Kam s deťmi za tradíciami? Na Kysuce do Čadce – na predveľkonočnú výstavu kraslíc To vajíčko maľované.

Share:
To vajíčko maľované v Čadci

To vajíčko maľované v Kysuckom múzeu v Čadci je už tradičná predveľkonočná výstava kraslíc a dekoratívnych predmetov. Otvorená je do 15.apríla a krehkú krásu tu predstavuje viac ako 40 rôznych tvorcov kraslíc a iných veľkonočných produktov z regiónu Kysúc a Žiliny. Autori exponátov ostali verní veľkonočným tradičným i súčasným námetom.

To vajíčko maľované v Čadci

Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo výstavu s veľkonočnou tematikou s názvom To vajíčko maľované.               „Prichádza jar a s ňou i obdobie veľkonočných sviatkov, ku ktorým neodmysliteľne patria veľkonočné vajíčka. Aj preto sme sa už tradične rozhodli prezentovať v našich priestoroch diela autorov   z celého regiónu,“ priblížila náplň výstavy kultúrna manažérka Kysuckého múzea v Čadci Darina Hnidková.

To vajíčko maľované v Čadci

Výstava vznikla, za účelom zachovávania ľudových tradícií a zvykov zdobenia vajíčok. Návštevníci môžu na výstave vidieť kraslice vyrábané rôznymi technikami, ale aj množstvo dekoratívnych predmetov s motívom Veľkej noci od 40 tvorcov z regiónu. Výstava je predajná a okrem kraslíc a predmetov na dekoráciu tu návštevníci nájdu aj veľkonočné perníky od rôznych šikovných amatérskych cukrárenských majstrov. V múzeu pripravili aj tvorivé dielne, na ktorých si deti môžu ozdobiť perník, maľovať na sklenené kraslice, ale aj vymaľovať vlastné vzory na papierové vajíčko.

Z histórie veľkonočného vajíčka

Stručný historický pohľad na vznik a cestu veľkonočného vajíčka pripravil PhDr. Alojz Kontrik etnológ Kysuckého múzea v Čadci:

Vajíčko od pradávna symbolizovalo plodnosť, znovuzrodenie života a bohatstvo. Najstaršie maľované vajíčka sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii z polovice 3. tisícročia p. n. l. Na slovanských obetištiach a najmä hroboch, sa našli ornamentom zdobené biele aj farebné škrupinky i vajíčka z mramoru a hliny. Na našom území boli škrupinky objavené v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi, na ktorých bolo zreteľné červené zafarbenie. Vyskytli sa na nich aj Perúnove blesky ako ornamenty. Spočiatku boli na Veľkú noc obdarovávaní vajíčkami predovšetkým duchovní. Tí si ich ďalej rozdávali deťom. Prvé zdokumentované obdarovávanie detí vajíčkami na Veľkú noc pochádza zo 17.storočia.

To vajíčko maľované v Čadci

Neprehliadnite: Kam za tradíciami a folklórom?

Pôvod názvu kraslica je v ľudovom prostredí vykladaný rôzne. Mnohí sa domnievajú, že je to od krášlenia vajec, alebo že sú krásne. Ale pravdepodobne súvisí s ruským „krasnyj“, teda červený. Na našom území je doložený názov kraslica už v 14. storočí. Pôvodne sa dávali vajíčka plné, či už surové alebo uvarené, lebo len tak mohli symbolizovať silu života a znovuzrodenia. Neskôr sa začali zdobiť, lebo biela farba bola u našich predkov farbou smútočnou, vyhradenou mŕtvym. Preto sa začalo vajce oživovať farbami, aby sa prebudilo. Najprv ho namáčali do červenej farby – farby krvi a ohňa, ale aj mladosti. Silu vajíčka umocňovali symbolmi, z ktorých sa vyvinuli postupne rôzne ornamenty.

kraslice v Čadci

V súčasnosti sa nedá ani zistiť, kde a ktorý vzor alebo technika vznikli a postupne sa prenášali z generácie na generáciu. V druhej polovici 19. storočia sa začali organizovať národopisné výstavy. Pôvodné veľkonočné vajíčko sa premenilo na prázdnu omaľovanú vaječnú škrupinu. Do konca 19. storočia sa kraslice farbili výlučne prírodnými rastlinnými farbami, ktoré sa pripravovali odvarom z rôznych rastlín a materiálov. Červená farba sa získavala odvarom zo slivkového dreva alebo z potlčenej pálenej tehly. Žltá farba z rasce a obilia, hnedá zo šupiek cibule, orechových listov i škrupín a tiež z ruského čaju. Zelená farba odvarom z mladej trávy alebo petržlenovej vňate, čierna z dubovej kôry. Modrá z čučoriedok a indiga.

kraslice v Čadci

V 20. storočí sa stalo vajíčko darom pre šibačov a polievačov na Veľkonočný pondelok. V porovnaní s inými národmi sa do súčasnosti zachovalo na území Slovenska najviac spôsobov ozdobovania vajíčok. V súčasnosti sa opäť vraciame k našim tradíciám a k zdobeniu kraslíc. Zo starých tradičných techník výzdoby kraslíc sa používa maľovanie, vyškrabávanie, leptanie kapustnicou alebo octom. Ďalej batikovanie trubičkou alebo špendlíkovou hlavičkou, reliéfne zdobenie voskom, oblepovanie slamou, sitinou (dužinou z močiarnej trávy), ktoré je na Kysuciach známe hlavne v Klokočove a v Turzovke. Pre Kysuce, ktoré boli súčasťou drotárskeho kraja, bolo typické odrôtovanie. Neboli to však vajíčka určené na Veľkú noc, ale len dokazovali šikovnosť drotárskych majstrov. Ojedinelé sú aj okované vajíčka.“

Zaujímavá výstava veľkonočných kraslíc potrvá v Kysuckom múzeu v Čadci do 15. apríla.

www.kysuckemuzeum.sk


Aktivujte si

Prihlásením k odberu noviniek súhlasíte so zasielaním marketingových e-mailov a potvrdzujete súhlas so zásadami ochrany osobných údajov.