Na minútku do múzea – lavírovaná kresba „Ždiaran v sviatočnom kroji“ autora Jozefa Olexu

Pobyty, Slovensko, Dovolenka
Letenky, Pelikan, Slovensko
Share:
Na minútku do múzea Ždiaran

Na minútku do múzea pozýva Podtatranské múzeum v rámci svojich pravidelných pozvánok. Aktuálna pozvánka na pár príjemných (online) chvíľ v múzeu tentokrát predstavuje predmet z fondu umenia – lavírovanú kresbu atramentom od Jozefa Olexu „Ždiaran v sviatočnom kroji“ z roku 1963.

Lavírovaná perokresba atramentom s vyobrazením postavy stojaceho muža

Ide o Ždiarana v tradičnom ždiarskom, sviatočnom odeve s valaškou v rukách. Autorom tejto vzácnej kresby je Jozef Olexa. Do zbierok múzea sa kresba dostala kúpou od autora v r. 1963. Pózujúci muž má oblečený zdobený, vyšívaný kožuštek nazývaný “serdok”. Je lemovaný tmavou barančinou. Na hlave má klobúk zvaný “kapeľus” s perom z orla a “puchorom” (jemné biele a sivé perie). Tradične má klobúk okolo dienka aj pás bielych mušličiek. Kresba bola v evidencii múzea vedená od šesťdesiatych rokov 20. storočia ako postava Ždiarana v slávnostnom kroji, resp. „Ždiaran ve slávnostním kroji“.

Kto je na kresbe vyobrazený?

Po návšteve Petra Michaláka v r. 2017, zanieteného folkloristu (pokračovateľa a preberateľa tradícií regiónu Ždiar) a bývalého vedúceho goralského múzea v Ždiari (Múzea Ždiarsky dom) v Podtatranskom múzeu v Poprade, bola táto postava muža rozpoznaná a identifikovaná ako Matej Pitoňák – “Maček”. Odvtedy je vedená ako Ždiaran v sviatočnom kroji, podobizeň Mateja Pitoňáka. Táto informácia bola priamo získaná i potvrdená p. Michalákom. Podobný pohľad s identickou postavou muža bol pred časom nájdený aj v dobovej literatúre – Olejník Ján: Ľud pod Tatrami, OSVETA, 1978 v obrazovej prílohe tejto publikácie. Dielo malo popis: Muž zo Ždiaru (Matej Pitoňák) vo sviatočnom odeve. Fotografia je datovaná rokom 1965 a je od V. Vydru.

Na minútku do múzea


Kto bol Matej Pitoňák – “Maček”?

Bol všestranne zameraný ľudový umelec zo Ždiaru (1902 – 1970). Patril medzi vychýrených muzikantov; medzi svojimi nazývaný „Maček“. Často vystupoval so svojou „bandou“ na mnohých folkloristických podujatiach doma i vo svete. Majstrovsky hral aj na tradičné ždiarske husle „Zlobcoki“ a bol dokonca aj ich výrobcom. Zhotovoval i rozozvučiaval drumble. Známe boli aj jeho rezbárske výrobky, predovšetkým ždiarske valašky zdobené vybíjaním a opaľovaním. Bol tiež známym rozprávačom rozprávok, povestí a príhod zo života. Roky spolupracoval s ÚĽUV-om a v roku 1968 získal osvedčenie o priznaní kvalifikácie majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví dreva a kovu. Pre svoju znalosť tradičného spôsobu života bol obľúbený aj medzi výskumníkmi.

Neprehliadnite: 

Akvizícia Tatry

Akvizícia výtvarných diel Františka Viktora Podolaya
– autora vzácneho dobového plagátu s námetom Tatier

 

Príďte na online minútku do múzea a zistíte kto bol Jozef (Josef) Olexa

Online výstava približuje život a dielo tohto výtvarníka pôvodom z Čiech (1901 – 1993). Na Slovensku pôsobil sezónne v Štôle vo Vysokých Tatrách. V roku 1953 si tam postavil malú drevenú chatu, v ktorej trávil čas až do príchodu mrazov, keď sa sťahoval do Prahy. Zaujal ho život prostého tatranského ľudu, jeho zvyky a kroje. Podtatranské múzeum má v správe niekoľko jeho kresieb (maliarsko-etnografické štúdie), grafík i maliarskych diel s tatranskou tematikou. V roku 1960 po prvýkrát vystavoval na Slovensku svoje práce s tematikou Tatier. A to hneď na troch miestach: v múzeu v Poprade, v Kežmarku a vo výstavnej sieni Tatranskej galérie v Starom Smokovci. V roku 1961 založil výtvarný odbor na Ľudovej škole umenia v Poprade na ktorej aj vyučoval do odchodu do dôchodku v roku 1968. 

Text a foto: Marek Ružinský, Podtatranské múzeum v Poprade