Pozor, straší! Záhady a tajomstvá hradov a zámkov, alebo virtuálny výlet do Česka s nádychom mysterióznosti
Takmer každý český a moravský hrad a zámok má nejaké tajomstvo. Vybrali sme pre vás najzáhadnejšie povesti, ktoré vás možno budú motivovať k ich návšteve; pravdaže, keď to okolnosti umožnia. A zatiaľ môžete absolvovať aspoň takéto virtuálne putovanie. Záhady a tajomstvá z čias dávno minulých sú nadosah…
V honosných budovách, ktorými sa v priebehu stáročí prechádzali celé generácie, sa v hrubých múroch usádzalo plno legiend a príbehov. Niektoré moderná veda dokáže objasniť, no na ďalšie je zatiaľ prikrátka. Česi na to majú príslovie, že „niečo medzi nebom a zemou musí byť.“ Predstavíme vám najväčšie legendy a záhady, na ktoré v Českej republike môžete pri putovaní natrafiť. Jednu sa podarilo rozlúštiť a jej riešenie dnes môžete obdivovať vo vitríne. A tie ďalšie záhady a tajomstvá na svoje rozlúštenie ešte len čakajú.
Bečov nad Teplou, FOTO: Ladislav Renner, CzechTourism
Poklad v Bečove nad Teplou
Keď sa Čechov spýtate, čo by označili za najväčší národný poklad, asi by väčšina správne povedala – korunovačné klenoty českých kráľov. Tie sú starostlivo uložené v Prahe na Pražskom hrade. Ale existuje ešte jeden stredoveký poklad, ktorý sa korunovačným klenotom môže rovnať. Je to zlatom, striebrom a drahými kameňmi zdobený relikviár svätého Maura, ktorý môžete na vlastné oči vidieť na zámku v Bečove nad Teplou v západných Čechách. Jeho osudy sú značne pohnuté. Pochádza zrejme z počiatku 13. storočia.
Nepríjemná komplikácia
Príbeh pokladu sa skomplikoval po druhej svetovej vojne, keď sa na niekoľko desaťročí stratil. Jeho majitelia totiž sympatizovali počas vojny s nacistami a skôr, ako stihli z Bečova po vojne ujsť, zakopali relikviár pod podlahu hradnej kaplnky. Po štyridsiatich rokoch si chceli vzácnu pamiatku vyzdvihnúť. Prostredníctvom amerického obchodníka – za bližšie neurčenú historickú pamiatku – ponúkli československým úradom štvrť milióna dolárov. Do pátrania po tajomnom predmete sa zapojila polícia i detektívi. Tí nakoniec pamiatku, o ktorej dovtedy kolovali len legendy, počas niekoľkých mesiacov predsa len našli. Nebyť náhody, bol by relikviár na Bečove ukrytý zrejme dodnes. Vďaka nej môžete pri prehliadke zámku vidieť jednu z najcennejších pamiatok na území Českej republiky aj vy.
Rožmberk nad Vltavou, FOTO: Ladislav Renner, CzechTourism
Biela pani rožmberská
Množstvo stredovekých hradov a ranonovovekých zámkov v Českej republike má svoju vlastnú legendu o tzv. bielej pani. Zvyčajne sa tieto záhadné bytosti ticho objavia, prejdú okolo a zase zmiznú. Podľa odevu alebo farby rukavíc zvestujú, čo sa stane v budúcnosti. Väčšina bielo odetých dám sa nachádza na zámkoch, ktoré vlastnil juhočeský šľachtický rod Rožmberkovcov. Bolo to na hrade Rožmberk a na zámkoch Jindřichův Hradec, Třeboň a Český Krumlov. Preslávený obraz dámy v bielom šate si môžete prezrieť priamo na hrade Rožmberk. Legendy najčastejšie uvádzajú, že predstavuje rožmberskú šľachtičnú menom Perchta vydatú za Jána z Lichtenštejna. Manželstvo bolo nešťastné od samého začiatku a manžel nakoniec Perchtu preklial.
Neprehliadnite:
Preneste sa do Turecka, Himalájí či do sveta Disneyho rozprávok a zažite celý svet na Severnej Morave!
Biela pani sa začala na rožmberských sídlach zjavovať približne od Perchtinej smrti roku 1476. Po celé stáročia potom zvestovala členom svojho rodu blížiacu sa smrť, požiar či prírastok do rodiny. Naposledy sa vraj na hrade objavila počas druhej svetovej vojny. Vtedy tu mala letný tábor nacistická organizácia Zväz nemeckých dievčat – Bund Deutscher Mädel. Pri vztyčovaní vlajky s hákovým krížom sa vraj na veži Jakobínka objavil biely hroziaci prízrak, ktorý si všimlo viacero svedkov. K vyšetrovaniu sa dostavilo aj gestapo. Napokon nikto nič nezistil. Vnútri Jakobínky totiž neexistovalo schodisko ani rebrík, pomocou ktorého by sa prípadný páchateľ mohol na vežu dostať.
FOTO: Markéta Lehečková, CzechTourism
Bol poklad templárov na zámku v Blatnej?
Založenie vodného zámku Blatná na rozhraní stredných a južných Čiech sprevádza legenda o templárskych rytieroch. Utajené podzemné miestnosti, podivné sochy a záhadné obrazy boli v takých sídlach bežné. Napríklad v jednej zo siení v severnom krídle blatenského zámku bývala ešte v 18. storočí nástenná maľba pustej skalnatej krajiny. Znázorňovala zástup templárov a murína, ktorý držal lampáš. Tajomstvo obrazu vraj rozlúštil zámocký pisár. Vytušil, že murín privádza rytiera ku skale, v ktorej je ukrytý poklad. A to v miestach, kde dopadá svetlo lampáša. Vraj sa v noci vkradol do siene, tajomnú skrýšu otvoril a aj s jej obsahom potom rýchlo zmizol. Nech už templársky poklad obsahoval čokoľvek, tajomstvo obrazu bolo nenávratne preč. Nakoniec bol premaľovaný a zmizol podobne ako pisár, ktorý záhadu rozlúštil. Dodnes nevieme, či tu poklad naozaj bol alebo nie.
Hrad Houska, Foto: Yan Čelikovský
Brána do pekla na hrade Houska
Hrad Houska v stredných Čechách je jedným z najtajuplnejších miest v Českej republike. Nevie sa, prečo bol hrad postavený. Stojí na mieste, ktoré nemá žiadny strategický význam a je ďaleko od významných stredovekých kupeckých ciest. Nebol ani hradom kráľovským, kde by panovník odpočíval mimo diania mesta a neplnil ani funkciu hraničného hradu. Navyše bol postavený v úplne pustej krajine bez dostupného zdroja vody. Ešte zvláštnejšia je táto skutočnosť. Celý obranný systém je postavený zvláštne; akoby hrad mal chránil niečo, čo sa nesmelo dostať von a nie, aby sa nikto nedostal dnu. Podľa legendy bol hrad vybudovaný na skale, v ktorej puklina viedla až do pekla. Práve nad touto trhlinou stojí hradná kaplnka, ktorej gotická maľba je viac ako tajomná a nemá vo svete obdobu.
Hrad Houska, Foto: Yan Čelikovský
Legendy hovoria, že brána do pekla sa jedného dňa otvorila puknutím skalnej steny. A potom už nebola núdza o pravidelné zjavovanie démonov. Otvor, ktorý sa zdal ako bezodný, sa podarilo zasypať až po troch rokoch usilovnej práce. Nad miestom praskliny bola pre istotu postavená hradná kaplnka ako brána pekiel. Traduje sa tiež, že v podzemí hradu je množstvo podzemných chodieb a priestorov, v ktorých majú byť uložené veci, ktoré nemajú uzrieť svetlo sveta. Zaujímavé je samotné pomenovanie Houska. Slovo vraj pochádza z keltského výrazu gosca, čo znamená brána. Pri prehliadkach hradu sa dodnes stáva, že sa návštevníkom urobí nevoľno alebo mdlo, alebo majú pocit ľahkého omámenia. Mali by ste odvahu sa sem vybrať? Kto má rád záhady a tajomstvá hradov a zámkov, nezaváha a čo najskôr – ako to bude po pandémii možné – príde…
Množstvo ďalších zaujímavostí o Českej republike sa dozviete na
www.kudyznudy.cz
