Virtualtechsummit 2 zjednotil municipality Slovenska a Európy. Pandémia prinútila hľadať riešenia.
Druhá konferencie Virtualtechsummit bola krízovým virtuálnym stretnutím municipalít Slovenska, Európy i mimoeurópskych krajín. Do diskusií tematicky zameraných na Mestá a obce v kríze, sa zapojilo zo Slovenska 5 županov, 6 primátorov a viceprimátorov, 6 starostov a 19 špičkových odborníkov zo 6 krajín sveta. Medzi spíkrami nechýbali odborníci zo Spojeného kráľovstva, Taiwanu, Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska. Pozornosť diskusií bola venovaná aj postaveniu vyšších územných celkov, miest a ich mestských častí, na ktoré počas vypuknutia pandémie padla najväčšia ťarcha povinností a zodpovednosti.
Spolupráca je dôležitá aj v čase prosperity, úplne iný rozmer však nadobúda v období krízy. Odovzdávanie skúseností a vzájomné zdieľanie príkladov dobrej praxe je jedným z najužitočnejších krokov, ktoré sú pre mestá a obce veľkým prínosom. Na tomto princípe je postavená aj myšlienková platforma Virtualtechsummit, ktorou sa eventovej platforme Techsummit Events® podarilo spojiť mestá a obce Slovenska, Európy i sveta.
Druhá séria konferencie Virtualtechsummit vol. 2 – Mestá a obce v kríze sa konala 25. – 26. mája 2020. Obsahovo bola rozdelená do 7 diskusných panelov, kde slovenskí a zahraniční odborníci diskutovali o situácii, v ktorej sa ocitli mestá a obce pod vplyvom koronavírusu. Veľkým prínosom konferencie sú okrem zhodnotenia samotnej situácie najmä odporúčania a kroky, ktoré je podľa odborníkov na problematiku nevyhnutné čo najskôr aplikovať do praxe. Pre tých, ktorí si jednotlivé diskusné panely nestihli vypočuť v reálnom čase, sú k dispozícii aj vo forme videí a podcastov. Užitočný prehľad a základné informácie sú zároveň dostupné aj na Instagrame Techsummit Events. V priebehu nasledujúcich dní budú zároveň publikované aj podrobné spracovania všetkých diskusných panelov, ktoré budú spracované do podoby 7 samostatných odborných článkov.
Spájanie komunít
„Ako vyplynulo z diskusii, je zrejmé, že kohézia a spolupráca miest, výmena dát a ich správna komunikácia smerom k obyvateľom, sú podstatnými nástrojmi krízového manažmentu, a teda aj dnešnej doby. O to aktuálnejšie sú aj pre budúce smerovanie miest a obcí. Úlohou vedenia municipalít je spájanie komunít, mestských častí a celkov do ucelenej infraštruktúry, no nie vždy sa to darí úspešne realizovať. Roky sa hovorí o reforme samosprávy, uvidíme, či práve teraz nastane konečne čas aj na jej realizáciu. Preorganizovanie kompetencií, zjednodušenie procesov, zmena financovania – toto sú otázky, ktoré sa roky spomínajú a treba, aby sa implikovali do reality. Kríza nám ukázala, že kľúčovými sú efektívne procesy, tie však vo fungovaní našich miest a obcí chýbajú.
Roky sme investovali čas a peniaze tam, kde neboli potrebné, na úkor služieb a procesov, ktoré potrebujeme, a ktoré v kríze prinášajú akčné riešenia a skutočné skvalitnenie služieb. Mimoriadne nás teší, že sa nám opäť podarilo prizvať do diskusií skutočných odborníkov, vrátane samotného primátora mesta Taipei. O to viac nás mrzí, že – okrem 5 bratislavských mestských častí – sa diskusií nezúčastnil žiadny zástupca Magistrátu hlavného mesta Bratislavy,“ poznamenal Davy Čajko, riaditeľ spoločnosti Future Proof, ktorá Virtualtechsummit organizuje.
Zmena fungovania miest
Obsahom prvého diskusného panela boli Prvé reakcie – Prvé dopady – Zdieľanie dobrej praxe miest – Akcelerácia inovácií – Budovanie nového ekosystému – Príprava na ďalšiu vlnu. Na dôsledky, ale aj výzvy plynúce zo situácie s koronavírusom, upozorňovali viacerí spíkri zo zahraničia. Okrem odborníkov z Poľska, Maďarska a Veľkej Británie sa diskusie zúčastnil aj samotný primátor mesta Taipei, Wen-Je Ko. Spolu poukázali na dôležitosť kooperácie a na posilňovanie vitálnej a diverzifikovanej ekonomiky. Jednou z tém bola aj zmena fungovania a organizácie miest v zmysle krízového riadenia, zapájanie občanov či plánovanie budúcnosti miest ako Smart Cities. “Naučí nás koronakríza spoločenskej zodpovednosti? Pomôžu nám prvotné zlyhania pripraviť sa na druhú vlnu pandémie? „COVID-19 je vážnou hrozbou nielen pre ľudské životy, ale aj pre ekonomiku.”
V Taipei klesla obsadenosť päťhviezdičkových hotelov o 90% a väčšina veľkých kultúrnych, športových aktivít a výstav bola odložená alebo zrušená. Jedným z inovatívnych nápadov, ktoré sa nám v praxi osvedčili, boli karanténne hotely. Dohodou s majiteľmi hotelov sme získali kapacity potrebné pre umiestnenie nakazených ochorením COVID-19. Pre majiteľov hotelov, ktorí sa usilujú o prežitie z dôvodu nedostatku zahraničných turistov, sa stala zdrojom podnikania a tržieb. Okrem toho sme karanténnym hotelom – na znak vďaky – poskytli aj 50% zľavu na účty za vodu,“ uviedol Wen-Je Ko, primátor mesta Taipei. Okrem samotných dôsledkov mnohé mestá čelia aj komplikáciám spojeným s napĺňaním opatrení. „Problémom Londýna je jeho multikultúrnosť – na jednom mieste sú zhromaždení ľudia z celého sveta. Niektoré kultúry sa noseniu rúšok a všetkým ďalším opatreniam prispôsobili rýchlo, iné sa im neprispôsobili vôbec. Problémom bolo naučiť ich chápať situáciu rovnakým smerom,“ uviedla príklad Miranda Sharp zo spoločnosti Smart London Board.
Neprehliadnite:
Virtualtechsummit vytvoril platformu pre najväčšie krízové virtuálne stretnutie municipalít Európy a Slovenska v histórii
Druhý panel sa venoval problematike nášho hlavného mesta. Diskusie s názvom Bratislava v kríze? sa zúčastnili starostovia bratislavských mestských častí. Spoločne diskutovali o výzvach v kontexte krízy COVID-19, ktorým mesto čelilo, čelí, a ktorým čeliť ešte len bude. Každá mestská časť je odlišná, preto pri zavádzaní opatrení na ich podporu treba pristupovať individuálne. Čaká Bratislavu najťažší rok v histórii? Mali by sme sa pripraviť na pokles úrovne služieb? „Všetky plány teraz budeme musieť zrevidovať. V tomto momente musíme plniť hlavne to, na čo majú obyvatelia zo zákona nárok. Fakultatívne záležitosti budú musieť počkať. Zabezpečiť treba najmä bezpečnosť a služby v sociálnej oblasti, údržbu, poriadok a istú úroveň kultúry.
Poľaviť určite nechceme ani v kvalite a štandarde sociálnej starostlivosti, aj keď to nebude jednoduché,“ poznamenala Zuzana Aufrichtová, starostka mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Okrem finančnej, ale aj organizačnej náročnosti zvládnutia pandemickej situácie sa starostovia rozprávali aj o nutnosti mobilizácie či o prijímaní rýchlych a efektných opatrení s cieľom pomôcť svojim komunitám a najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. „Koronakríza ukázala, že samospráva vie byť veľmi funkčná, a že štát ako celok vlastne vôbec nefunguje. Jednotlivé kroky sme robili skôr ako samotný štát, napriek tomu sa v prvej fáze pandémie z našich opatrení smial aj hlavný štátny hygienik,“ uviedol Michal Drotován, starosta mestskej časti Bratislava-Rača.
Ako naštartovať ekonomiku?
Ďalšou problematikou bola Ekonomická situácia miest zapríčinená COVID-19 krízou. Tá totiž stopla väčšinu rozbehnutých projektov a znemožnila plánované investičné zámery. Čakajú nás špinavé mestá a vypnuté osvetlenie? Dočkajú sa mestá a obce po pandémii koronavírusu vyšších kompetencií? O ekonomických dôsledkoch koronakrízy prišli diskutovať skúsení ekonómovia, ale aj ambasádor pre granty Nórskeho, Švajčiarskeho a Európskeho finančného mechanizmu. „Dôležité bude postaviť na nohy mestá. Tie môžu byť hnacím motorom ako naštartovať lokálnu ekonomiku,“ uviedol Štefan Rehák, docent Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Najciteľnejším dopadom COVID-19 bude totiž rapídny pokles príjmov v miestnych rozpočtoch, na ktorých sú mestá závislé. „Najhoršie je, že nevieme, s akým veľkým rozpočtom môžeme počítať. Čísla, ktoré máme dnes, už zajtra platiť nemusia,“ poznamenal Radim Sršeň, vedúci ELARD. Dôvodom je pokles príjmu malých a stredných podnikateľov, ktorých dane sú jedným z hlavných zdrojov miestnych rozpočtov. „To, ako financujeme samosprávy na Slovensku, nie je udržateľné. Inšpirovať by sme sa mali modelmi v krajinách západnej Európy,“ poznamenal Marcel Gibóda, námestník mesta Košice.
Riešenie – inteligentné mestá a umelá inteligencia?
Obsahom tretieho panela boli Efektívne mestá – Digitalizácia miest, s ktorou je veľmi úzko spojená aj problematika poskytovania, uchovávania a využívania osobných údajov. O prínose a efektivita inteligentných miest diskutovali experti a dátoví analytici, ktorí za základný predpoklad fungovania Smart City považujú procesy a ich automatizáciu. Bude koronavírus dôvodom na vznik inteligentných miest? Naučí nás koronakríza využívať umelú inteligenciu? „Problémom našich samospráv je, že im chýbajú procesy. Akákoľvek automatizácia je preto nemožná,“ poznamenal Libor Bešenyi, pomocný výkonný riaditeľ Xolution Europe. Problémom je aj to, že Smart City mnohí vnímame len v kontexte využívania moderných digitálnych technológií a technologických noviniek. V skutočnosti však ide najmä o efektívne fungujúce procesy a zmysluplné využívanie dát. „Nástrojom pre zvládnutie krízy je vzájomné prepájanie miest a využívanie dát na budovanie lepších verejných a sociálnych služieb,“ uviedol Brian Bishop z anglickej spoločnosti pre Poradenstvo v oblasti výkonu údajov Ltd.
Ktorou cestou ísť?
Zvýši COVID-19 zefektívnenie fungovania miest v kontexte green deal? To bola téma štvrtého diskusného panela. Jedným z mála pozitívnych dopadov koronavírusu je totiž jeho vplyv na životné prostredie. V diskusiách naň preto reagovali slovenskí a českí odborníci. Zlepší sa vďaka koronavírusu naše environmentálne vnímanie? Začneme lepšie chápať hodnotu životného prostredia? „Máme k dispozícii čerstvo spracovaný prieskum o potrebách miest a obcí Českej republiky, podľa ktorého bude situácia skôr opačná. Očakáva sa, že kvôli rapídnemu poklesu príjmov v rozpočte miest a obcí, budú práve projekty spojené s green deal škrtnuté ako prvé,“ poznamenala Marie Zezůlková, riaditeľka odboru regionálnej politiky na Ministerstve miestneho rozvoja Českej republiky. Okrem väčších investícií smerovaných do budovania zelených miest je výzvou aj aktívne zapájanie obyvateľstva, ktoré sa pri riešení situácie s koronavírusom ukázalo ako mimoriadne schopné konať.
Smart City
„Mestá a obce zistili, že okrem samosprávy majú aj neziskový sektor, a že občania sú schopní participovať aj v rámci rôznych dobrovoľníckych aktivít. Spolu s podnikateľmi ich preto určite treba zapájať aj do zelených projektov,“ uviedla Andrea Hagovská zo spoločnosti Performance Consulting. Ak mestá chcú postupovať v zmysle green deal, mali by myslieť aj na smart riešenia, na ktorých potenciál, ale aj úskalia upozornila aj Rut Bízková z iniciatívy Smart City Česko: „V našich pomeroch nemôžeme hovoriť o Smart Cities, keď nemáme ani Cities v pravom slova zmysle. V Českej republike je, napríklad, 6250 obcí, z toho väčšina je pod 2 000 obyvateľov. Hovoriť preto musíme o Smart krajine – takej, aby akékoľvek dopady na ktorékoľvek mesto boli čo najmenšie. Našou víziou by malo byť mesto krátkych vzdialeností v zmysle ‚Česko ako internet‘ – dokonalé prepojené tak, aby všetky veľké ťahy boli na okrajoch miest, kde patria, nie v ich centrách. Mesto patrí ľuďom, nie ľudia mestu! To je princíp, na ktorom má byť postavené celé regionálne plánovanie a rozhodovanie samospráv.“
Poslednou diskusiou bola Zmena paradigmy = transformácia služieb v mestách: Živnostníci, maloobchod a turizmus v mestách – kreatívny priemysel, lokálne služby. Koronakríza totiž ukázala extrémnu senzibilitu služieb, čo si spoločnosť ešte prednedávnom vedela len ťažko predstaviť.
Pandémia a cestovný ruch
Najciteľnejší dopad zaznamenal cestovný ruch, kreatívny priemysel a organizátori eventov a kultúrnych podujatí. Budú lokálni podnikatelia bojovať o prežitie? Padne mestský cestovný ruch na kolená? „Pre Slovensko budú teraz kľúčovými dobré vzťahy a otvorenie hraníc s Českou republikou, nakoľko prototyp slovenského návštevníka je turista z Čiech, Moravy a Sliezska,“ uviedol Vladimír Grežo, Bratislava Tourist Board. Viacerí podnikatelia začali v tejto situácií využívať možnosti digitálnych technológií s cieľom priniesť návštevníkom aspoň online zážitok.
„Význam digitalizácie vidím v organizácii cestovného ruchu. Virtuálny návštevník však nikdy nebude rovnakým prínosom pre mestá, ako ten, ktorý mesto reálne navštívi,“ poznamenal Dalibor Carda, starosta mesta Český Krumlov. Práve návštevníci sú totiž zdrojom tržieb a obratu pre lokálne podniky. Tie však vzniknutú situáciu zvládnu len veľmi ťažko a potrebná bude aj pomoc a podpora do strany miest a obcí. „Dôležité je aby mestá a obce ustúpili z niektorých poplatkov, aj keď to bude pre ne ťažké. Podnikatelia by tento odklad mali zas využiť na to, aby sa dokázali opäť postaviť na vlastné nohy, pozviechali sa, prijali zamestnancov a zvýšili obrat, pretože to je jediná cesta, ako zvýšia aj príjmy plynúce do obecnej pokladnice,“ uviedol Vladimír Sirotka zo Slovenskej asociácie malých podnikov.
Okrem tejto konferencie sa už pripravujú aj ďalšie časti Virtualtechsummit konferencie s nosnou témou COVID-19:
- Financie v kríze
- Prvá Česko-Slovenská ekonomická konferencia
- Zrýchlenie digitalizácie
Konferencia Virtualtechsummit vol. 2 sa konala pod záštitou Banskobystrického samosprávneho kraja a zorganizovať by sa ju určite nepodarilo bez podpory viacerých kľúčových partnerov:
- Hlavný partner: British Embassy Bratislava
- Partner: Bratislavský samosprávny kraj, Xolutions.r.o., ECM ECO Monitoring, Banskobystrický samosprávny kraj, SEAK – Lighting Controls & Energy Efficiency Management
- Podporovatelia: Bratislava – Staré Mesto, Upcoming Tell your story, Anwell, Slido, SUPERSTANY, GoUP Online Agency
Ak ste sa diskusií nestihli zúčastniť, stále si ich môžete vypočuť vo forme podcastu, či pozrieť vo forme videa.
Medzititulky: redakcia www.lexikon.sk
