Strážovské vrchy poskytujú milovníkom prírody veľa zaujímavých tipov na výlety a túry. Niektoré skrývajú aj zaujímavé a nepoznané príbehy. Vydajte sa s nami do niekdajšej obce Kopec, o ktorej ste asi ani nepočuli.

V Strážovských vrchoch, ktoré sa rozprestierajú od Trenčína po Žilinu a ďalej až po Hornonitriansku kotlinu, sú miestami vkliesnené zaujímavé doliny. Niektoré sú priechodné iné nie. Navštívime malebnú Košecko – Zliechovskú dolinu a v nej učupenú niekdajšiu osadu Kopec.

Dnes je Kopec súčasťou Košeckého Podhradia v okrese Ilava. Natrafíme naň, keď pôjdeme autom smerom do Zliechova. Prejdeme Košecké Podhradie, asi po 4 km odbočíme pri „Správe“ vpravo a približne po jednom kilometri sa ocitneme v Kopci. Osada s asi 80 obyvateľmi bola v roku 1975 pričlenená ku Košeckému Veľkému Podhradiu spolu s Malým Košeckým Podhradím. Z troch obcí tak vznikla nová obec – Košecké Podhradie. Pre pôvodných Kopčanov je však Kopec stále ich obcou. Nad Kopcom sa týči známy vrch Vápeč (956 m n. m.), ktorý bol vyhlásený za Národnú prírodnú pamiatku v roku 1993. Vápeč je zdrojom teplomilnej a aj horskej flóry a fauny a  obľúbeným turistickým cieľom. Z jeho vrchu je nádherný pohľad do okolia.

Obec Kopec je písomne doložená už v roku 1397, keď je obyvateľstvo tvorili najmä pastieri oviec a drevorubači. Pracovali pre košecké „opátske panstvo“, alebo pre pánov Košeckého hradu; dnes je to už len zrúcanina, ktorá sa pomaly stráca. Ľudia tu vždy žili v prepojení s prírodou, zbierali lesné plody, liečivé bylinky, tkali “pokrovce” a plátno, v zime párali perie.

Neprehliadnite: Viete čo sú sklenené negatívy?

Hoci obec s asi tristo obyvateľmi mala len jednotriedku, žili družne, dodržiavali ľudové tradície, nacvičovali napríklad aj divadlo, mali miestnu kapelu, krčmu i obchod. Na území obce je miestny cintorín, viacero „božích múk“ a drevených krížov. Počas 2. svetovej vojny aj tu prebiehali ťažké boje. Kopec oslobodili Rumunskí vojaci 29. apríla 1945. Cez Strážovské vrchy, Vápeč a kataster obce Kopec prechádza známa Cesta hrdinov SNP.

V Kopci sa odjakživa nachádzali veľmi kvalitné pramenisté vody. Práve tu je zásobáreň a nádrž vody pre miestny vodovod Košeckého Podhradia. Dnes je v obci plnička vody pod značkou Šivarina. Voda nie je chemicky upravovaná a má nízky obsah sodíka. Je preto veľmi vhodná nielen ako kojenecká voda ale aj pre pacientov “srdciarov”.

O obci Kopec písal Matej Bel v diele „Trenčianska stolica“, (str. 293), kde sa zmienil o Kopčanoch. Každá obec má nejakú prezývku. O Kopci sa hovorí, že sa do Kopca chodí po rozum a že ho tu miesia v mažiari. Vždy totiž vymysleli niečo vtipné, aby zmiatli svojich pánov a nedali sa im využívať či pripraviť sa o svoju poživeň. Teda chytili rozum do hrsti, hoci aj vtipným spôsobom. A toto písomne podchytil aj známy učenec Matej Bel.

Už viete, kde tečie voda do kopca? Predsa do Kopca. A kde sa chodí po rozum? Tiež do Kopca.

Text a foto: Lýdia Šimková