Schaubmarov mlyn v Pezinku má vďaka prírode, ktorou je obklopený, potenciál slúžiť nielen ako výstavný priestor, ale aj ako prostredie vhodné pre mnohé iné aktivity. Okrem detských letných táborov a večerných filmových projekcií v mlyne počas celého leta prebiehala aj umelecká rezidencia dvoch súčasných umelcov, Anetty Mona Chişa a Martina Piačeka. Ich bádania vyústili do výstavy Cosy Cosmos Cosmetics / Kabinet kozmetiky kalcia, ktorá bude prístupná v Schaubmarovom mlyne od 1. septembra 2019 do 1. apríla 2020.

Dvojicu umelcov zaujali hmoty ako je mramor a sadra, odjakživa využívané v sochárstve. Zaujala ich pamäť, ktorú v sebe nesú, vzťahy medzi materiálmi a ich špecifické vlastnosti. „V kultúrnom momente charakterizovanom rýchlou digitalizáciou a ekologickou neistotou navrhujeme prehodnotiť naše perspektívy porozumenia matérie. Vytvárame nové naratívy okolo bežne známych sochárskych materiálov, ako sú sadra a mramor,“ komentuje ich súčasnú tvorbu v mlyne Anetta Mona Chişa.

Z histórie vápnika

„Sadra aj mramor sú sedimenty na báze vápnika. Všetko, čo dnes obsahuje vápnik, prekvitalo v období jury. Mramor a sadra boli teda kedysi energické a plne rozvinuté formy života, ktoré nakoniec zahynuli, zhutnili sa a skomprimovali. Existuje obrovské množstvo úmrtí, ktoré tieto horniny absorbovali počas tisícov rokov ich vzniku. Medzi týmito dvoma dobre známymi a široko používanými minerálmi vedie cesta diagonálnej „pitvy“ vykonanej v rámci toho, čo nazývame Cosy Cosmos Cosmetics alebo Kabinet kozmetiky kalcia,” vysvetľuje A. M. Chişa a dodáva: „Ako súvisia minerály ako sadra a mramor s vývojom rozsiahlych štruktúr v prírode? Ako môžeme sledovať a znázorniť biografiu týchto sedimentárnych hornín? Ako môžeme (vizuálne) prerozprávať tieto surové geologické materiály, tak pred, ako aj po ich infikovaní ľudskou interakciou?”

Malé Karpaty a výstava Kabinet kozmetiky kalcia

Odrazovú plochu pre takýto výskum poskytol umelcom práve tektonický charakter Malých Karpát a obzvlášť metamorfované vápence Pezinského regiónu: „Mnohotvárnosť sedimentárnych hornín nás vedie k vnímaniu materiálov mimo koncepčný zvyk delenia sveta na organický a anorganický. Prepletenosť geologických vrstiev so živou a neživou hmotou, so starými a novými technológiami, s prírodou a kultúrou, s ťažbou a tvorbou je jedným zo základných argumentov nášho umeleckého pátrania.“

Počas rezidencie v mlyne sa umelci Martin Piaček a Anetta Mona Chişa zaoberali archeológiou vápnika, hľadaním vnútorných síl a vitalizmu tejto látky. Výstava predstaví nové organizmy a orgány, nové materiálové geológie, ktoré odkazujú na príbeh základných prvkov ľudského tela, zvierat, rastlín a zeme. 

Výstava Do divočiny

Vystavené výsledné projekty oboch rezidentov v mlyne voľne dopĺňajú aktuálnu výstavu v Schaubmarovom mlyne s názvom Do divočiny, ktorá predstavuje diela (najmä) súčasných slovenských umelkýň a umelcov zaoberajúcich sa témou divokej prírody a momentom vstupovania civilizovaného človeka do prírodnej divočiny a jeho vzťahu k nej.

Anetta Mona Chişa, absolventka štúdia na VŠVU v Bratislave (odbor socha, multimediálna tvorba). Vo svojej tvorbe používa rôzne taktiky a pohybuje sa na rozhraní viacerých médií – objekt, video, performance, text, fotografia. Jej práce a kolaboratívne projekty boli vystavené na mnohých samostatných výstavach na Slovensku aj v zahraničí.

Martin Piaček absolvoval štúdium sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zúčastnil sa viacerých zahraničných študijných pobytov. Neskôr pôsobil a prednášal na niekoľkých vysokých školách. V súčasnosti vedie na Katedre intermédií VŠVU Ateliér vvv (vizuálne, verbálne, verejné). Vo vlastnej tvorbe dlhodobo skúma otázky súvisiace s históriou, národnou a osobnou identitou. V poslednej dobe rozširuje svoj pohľad na otázky ekológie, botaniky, geológie a na iné prírodné vedy.

www.sng.sk