Festival Dolce Vitaj a jeho sprievodná výstava Fellini a sladký život Talianska vznikla na Slovensku ako pocta Federicovi Fellinimu pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia. Zo Žiliny sa presunula do Bratislavy. Čo všetko označuje svet ako „felliniovské“? Prečo je „sladký rímsky život šesťdesiatych rokov“ nesmrteľný? Čím bola doba, v ktorej Fellini tvoril výnimočná? Odpovede nájdete na tejto aktuálnej výstave v Slovenskom národnom múzeu (SNM). 

Návštevníci sa zoznámia aj s tvorbou významných vizuálnych umelcov – legendou erotického komiksu Milom Manarom a majstrom dekoláže Mimmom Rotellom.

Zlatá éra talianskeho filmu

Táto unikátna a veľmi atraktívna výstava približuje návštevníkom SNM v Bratislave zlatú éru talianskeho filmu. Prostredníctvom filmových plagátov, letákov, fotosiek, ako aj niekoľkých diel spomínaných významných vizuálnych umelcov, ktorí vo svojej tvorbe čerpajú z Felliniho, vyzdvihujú jeho genialitu. „Dnes sa tieto papierové materiály stali ikonami svetového filmu, sumarizujú dlhú tvorivú cestu režiséra a ako celok sa stávajú kolektívnou pamäťou. Fellini je aj autorom jednej z najvýstižnejších úvah o hodnote filmového plagátu, ktorú tu treba spomenúť: ´Plagáty milujeme preto, lebo sú ako pesničky: prenášajú nás v čase k rôznym životným okamihom a nedovolia nám na ne zabudnúť. Vracajú nás ani nie tak k filmom, ako k životným etapám, k atmosfére a vôni istého obdobia.‘ Tento citát nám dokonale poslúži k uvedeniu ďalších diel. Môžeme sa s nimi zoznámiť len vďaka bohatej a prepracovanej zbierke filmových materiálov Enrica Minisiniho, z ktorej vzniklo už niekoľko originálnych výstav,“ napísal Andrea Tomasetig, kurátor Minisiniho zbierky.

Na čo sa môžete tešiť?

Výstava približuje štyridsať rokov talianskej kinematografie a jej „papierovej podoby“ a to od roku 1950 (Svetlá variété) až po rok 1990 (Hlas mesiaca). Zároveň ide o originálny pohľad na konkrétnu etapu dejín talianskej spoločnosti.

„Vybrať materiály k Felliniho filmom bolo jednoduché, hoci sa nám nepodarilo predstaviť jeho tvorbu v ucelenej podobe. Náročnejšie však bolo vybrať z obrovskej ponuky tituly, ktoré môžu stáť po boku Felliniho filmov a vhodne ich dopĺňať. Federico Fellini bol geniálny tvorca, vzdialený od akejkoľvek ideológie, osvietený umelec s tým najslobodnejším duchom, bol jedinečným príkladom individualizmu. V centre pozornosti stojí predovšetkým on sám a jeho svet poskladaný zo snov a posadnutostí. V jeho filmoch nenájdeme skutočné Taliansko, tak ako ho nedokážeme zaradiť do žiadneho filmového žánru. Skôr naopak, práve on vytvoril žáner, ktorý sa spája s jeho menom,“ povedal zberateľ Enrico Minisini.

100. výročie narodenia Federica Felliniho

Táto ikona talianskej a svetovej kinematografie (nar. v r.1920 v Rimini) je spojovacím prvkom programu Festivalu Dolce Vitaj. V bratislavskom Kine Lumière aktuálne prebieha výstava kresieb Kniha snov a výber jeho digitálne reštaurovaných filmov (Sladký život, 8 1/2 , Giulietta a duchovia, Amarcord). Filmová prehliadka Cinevitaj, ktorá sa koná do 5. augusta v Bratislave v Kine Lumière a v Kine Úsmev v Košiciach.

„Pravdepodobne neexistuje taliansky umelec druhej polovice 20. storočia, ktorý by sa do národného – a v podstate aj svetového kultúrneho povedomia – vryl tak ako Federico Fellini. Stačí si spomenúť na výraz paparazzo. Pôvodne to bolo priezvisko filmovej postavy fotografa, ktorý v Sladkom živote prenasledoval celebrity. Alebo slovo amarcord, ktoré je v romagnolskom dialekte skrátenou formou spojenia ‚io mi ricordo‘ a znamená spomínam si. Tieto slová sa z filmov preniesli do slovníkov s nevyhnutným prívlastkom ,felliniovské‘. Tri slová, ktoré nám okamžite navodia svet na Via Veneto a prchavosť „sladkého rímskeho života“ 60. rokov 20.storočia. Sú to nezničiteľné spomienky vnímavého mladíka z Rimini tridsiatych rokov. A nakoniec aj extravagantné postavy a vyzývavé ženské telá prekypujúce sexepílom,“ dodal kurátor Minisiniho zbierky Andrea Tomasetig.

Nielen Fellini, ale aj Domenico „Mimmo“ Rotella

Domenico „Mimmo“ Rotella (1918) bol jedným z významných predstaviteľov povojnového európskeho umenia. V jeho poézii, maľbe, fotografiách, skulptúrach či dekolážach lámal konvencie a zanechal za sebou veľké množstvo extravagantných diel. Preslávil sa predovšetkým dekolážami, ktorými dokázal prepojiť svet filmu s výtvarným umením. V roku 1962, dva roky po uvedení filmu Sladký život, sa v parížskej Galérii J konala jeho prvá samostatná výstava plagátov a ikonografických materiálov propagujúcich filmy z dielne Cinecittà. Dva roky na to reprezentoval Taliansko na 32. ročníku Bienále umenia v Benátkach, kde vystavoval práve dekoláže venované filmu.

Mimo Rotella a Federico Fellini sú spolupútnici. Rotella venoval slávnemu režisérovi – okrem iného – aj cyklus diel s názvom “Felliniana”. Semiológ Paolo Fabbri, bývalý riaditeľ Nadácie Fellini tvrdí, že estetiky Felliniho a Rotellu sa podobajú. Fellini vytvára filmy vrstvením fragmentov a útržkov a výsledok je opačný, než očakávame.

…a aj Milo Manara 

Je považovaný za legendu erotického komiksu (nar.1945). S Fellinim ho spájalo úprimné priateľstvo. Zoznámili sa v roku 1983 a o tri roky neskôr začala ich spolupráca, keď Manara ilustroval Felliniho scenár Viaggio a Tulum (Cesta do Tulumu), z ktorého následne vznikol komiks. V roku 1992 časopis Grifo uverejnil prvú časť ich ďalšieho spoločného projektu Il viaggio di G. Mastorna, detto Fernet (Putovanie G. Mastorna, prezývaného Fernet). Pôvodne išlo o názov filmu, ktorý mal Fellini v pláne natočiť, ale nikdy sa tak nestalo. Fellini k nemu nakreslil storyboard, z ktorého neskôr Manara urobil komiks. Podľa Vincenza Mollicu, filmového kritika a špecialistu na komiks, ide o najslávnejší neexistujúci film v histórii kinematografie.

Výstavu pripravil Taliansky kultúrny inštitút v spolupráci so Slovenským národným múzeom a v SNM ju môžete navštíviť do 30. novembra 2020.

Organizátor festivalu Dolce Vitaj je Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave, Veľvyslanectvo Talianskej republiky a Taliansko – Slovenská obchodná komora.

Hlavný partner festivalu: VÚB banka a.s.

Festival sa koná pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislavy Matúša Valla.

Viac informácií: dolcevitaj.eu / iicbratislava.esteri.it