Levický hrad – nemý svedok stáročí od stredovekých bitiek až po koncertnú sálu a výstavné priestory
Levický hrad – kamenný svedok dejín v Leviciach a širokom okolí. Jeho história od konca 13. až začiatku 14. storočia býva spájaná so zánikom drevozemného hradu v Starom Tekove, po ktorom prebral obrannú úlohu a stal sa i novým župným sídlom Tekova. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1318, keď hrad vlastnil Matúš Čák Trenčiansky.
Najstaršiu časť hradu tvorí jednotraktový palác horného hradu, ktorý prirodzene kopíruje skalný výbežok, na ktorom stojí. Bol postavený na andezitovom brale obklopenom neprístupným močaristým terénom. V rokoch 1388 – 1553 bol hrad v majetku rodu Levických. V tomto období bol vystavaný nový dvoj- alebo trojpodlažný palác obdĺžnikového pôdorysu, ktorý dnes nazývame stredný hrad. Rozsiahle stavebné úpravy hradu vyvolalo narastajúce turecké nebezpečenstvo, ktoré radíme do renesančnej etapy prestavby hradu v 16. a v prvej polovice 17. storočia. Z južnej strany bolo nádvorie prístupné bránou s dodnes zachovaným vstupným portálom a padacím mostom. Neskôr k nej zo západu pristavali palácovú stavbu tzv. Dobóovský kaštieľ. Postavený bol v období, keď majiteľom hradu bol protiturecký bojovník Štefan Dobó. Podľa dodnes zachovaného latinského nápisu nad vstupnou bránou bola stavba dokončená v roku 1571.
Medirytina Levického hradu a mesta, autor norimberský rytec Lucas Schnitzer, r. 1664
Turecké nájazdy
Aj napriek rozsiahlym stavebným úpravám sa však Levický hrad Turkom neubránil. Hradná posádka kapitulovala pred značnou presilou už 2. novembra 1663. Levice sa tak na necelý rok stávajú súčasťou Osmanskej ríše. Definitívnu porážku Turkom zasadilo cisárske vojsko pod vedením Louisa Rattuita de Souchés v bitke pri Leviciach 19. júla 1664.
Medirytina pevnosti a mesta, r. 1664
Neprehliadnite:
Náš seriál: známe i neznáme míľniky histórie. Mesto Levice si pripomína 865. výročie od prvej písomnej zmienky
Nebývalý rozvoj mesta Levice po odchode Turkov bol však zastavený už začiatkom 18. storočia, keď sa Levice dostávajú do víru bojov protihabsburského povstania vedeného Františkom II. Rákocim. Tieto udalosti spečatili osud Levického hradu ako vojenskej pevnosti. Hrad v majetku Esterháziovcov bol už v roku 1703 obsadený kurucmi. V roku 1709 ustupujúce kurucké vojsko hrad zničilo. Pevnosť bola podpálená, pracháreň vyhodili do vzduchu, zasypali hradnú studňu i vodné priekopy. Zo strategicky dôležitého miesta sa postupne v priebehu 18. a 19. storočia stáva ruina, ktorá už nikdy viac nebola obnovená.
Kolorovaná pohľadnica – podhradie, koniec 19. stor. – r. 1910
Nevstal z popola…
Zariadenie hradu a život ľudí, ktorí ho obývali nám aspoň čiastočne približujú nálezy z archeologických výskumov. Prvý výskum sa uskutočnil v rokoch 1970 – 1972 pod vedením Zoltána Drenka. Výskum sa sústredil najmä na odkrývanie interiéru západného paláca. Bolo objavených 41 mincí, úlomky kachlíc a rôzne druhy keramík. Medzi kovovými predmetmi sú najzaujímavejšie putá na ruky nájdené v priestore bývalého väzenia a tzv. nášľapný ježko. Ďalší archeologický výskum sa uskutočnil v roku 1983 pod vedením Margaréty Pölhös, archeologičky múzea. Ten sa zameral najmä na odkrývanie stredného hradu. Počas výskumu sa našiel rôznorodý materiál. Bola objavená iba jedna minca, 13 kusov hlinených fajok, dve delové gule i železná ostroha. K najkrajším nálezom patria kachlice. Ide najmä o kachlice s postavou rytiera, svätá Barbora a štítovú kachlicu s postavou leva stojaceho na zadných nohách na hlave s korunou. Ten sa stal vzorom pre súčasné logo múzea.
Kapitánska budova, dnes sídlo Tekovského múzea v Leviciach, foto Mesto Levice
Naprieč stáročiami po dnešok
V priebehu 20. storočia bol chátrajúci hradný areál využívaný rôznymi inštitúciami a na rôzne účely a podľa toho sa menila i jeho podoba. Významnejšiu pozornosť hradu venovala až rodina Schoellerovcov, ktorá ho vlastnila od roku 1867 až do konca druhej svetovej vojny. Samotní majitelia hradu sídlili v honosnom kaštieli, ktorý stál v dnešnom mestskom parku. Niektoré priestory však využívali ich zamestnanci na obytné a hospodárske účely, napríklad ako skládku dreva, dielne či záhradky. V 30. rokoch 20. storočia táto bohatá rodina financovala aj čiastočnú rekonštrukciu hradu a úpravu jeho okolia. Schoellerovci dali uprostred tohto krízového obdobia postaviť aj nadstavbu stredovekej obrannej veže tzv. rotundu. V roku 1958 sa Levický hrad a hradný areál stáva sídlom múzea. Jednotlivé budovy hradného areálu postupne prechádzali pod správu múzea. Už v priebehu 60. rokov sa čiastočne rekonštruovala západná bašta tzv. mešita, kde boli sprístupnené i nové expozície múzea. V priestore južnej bašty bol v rokoch 2005 – 2006 postavený amfiteáter, ktorý sa stal dejiskom rôznych koncertov a divadelných predstavení.
Levický hrad – múzeum, koncerty, spoločenské podujatia
V 80. rokoch 20. storočia sa začalo s rekonštrukciou centrálnej budovy múzea tzv. Kapitánskej budovy a k nej pripojenej tzv. západnej bašty. Rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1982 – 1998 a v roku 2001 tu bola sprístupnená prvá časť stálej expozície. Dnes v týchto budovách sídli už rozšírená stála expozícia, Galéria Jozefa Nécseyho, výstavná miestnosť, riaditeľstvo, depozitáre, kancelárie pracovníkov a koncertná sála. Tá je dejiskom bábkových a divadelných predstavení, rôznych konferencií a odborných seminárov. V Dobóovskom kaštieli je pre verejnosť sprístupnená výstavná miestnosť a tiež kultúrno-výchovná miestnosť, využívaná najmä počas podujatí organizovaných múzeom. V ostatných častiach renesančného kaštieľa sa nachádzajú depozitáre, kultúrno-výchovná miestnosť a konzervátorské dielne.
Dobóovský kaštieľ od hradného parku, r. 1967
Autor článku: Mgr. Nikola Mihálová, Tekovské múzeum v Leviciach
Medzititulky: redakcia
Foto: Region Nitra (úvodná fotografia), Mesto Levice, Tekovské múzeum v Leviciach
Viac informácií:
www.muzeumlevice.sk
www.levice.sk
www.lialevice.sk
www.regiontekov.info
