Roky plynú a tvár mesta sa postupne mení. Tú svoju pôvodnú si mesto Levice tiež nezachovalo. No i napriek tomu, je to mesto s bohatou históriou a kultúrou. Ak by vedeli rozprávať tunajšie pamätihodnosti, isto by sme sa toho veľa dozvedeli. Dnes nám o minulosti rozprávajú už iba historické nálezy či písomné pramene. Ten, ktorý ako prvý prináša svedectvo o Leviciach, pochádza z roku 1156. Toho roku uplynie 865 rokov od prvej písomnej zmienky o Leviciach. Pri tejto príležitosti sa budeme počas roka venovať známym aj menej známym udalostiam z minulosti mesta. Pozývame Vás, spoznať ju…

Prvá písomná zmienka o Leviciach

Dejiny našich miest a dedín sa z anonymity dávnej minulosti začínajú vynárať aj vďaka prvým písomným zmienkam. V období raného stredoveku sú však tieto zmienky veľmi skúpe a objavujú sa iba vtedy, ak dochádzalo v existujúcej majetkovej držbe k výraznejším zmenám. Potrebu spísomňovania majetkoprávnych prevodov ako prví pochopili a začali realizovať predstavení cirkevných inštitúcií. Je  to celkom pochopiteľné, keďže v časoch všeobecnej negramotnosti väčšiny obyvateľstva žili v kláštoroch stredovekí vzdelanci, ktorí dokázali vyhotoviť listiny. Prví uhorskí králi už potom iba vyjadrili svoj súhlas privesením alebo pritlačením svojej pečate.

„História je svedkom doby, dňom pravdy, životom pamiatky,
majstrom života a hlásateľom uplynulých čias.“
M.T.Cicero

Dolné Pohronie – centrum rozmachu

Dolné Pohronie našťastie patrilo k oblastiam, v ktorých sídlili alebo tu mali svoje majetky viaceré významné cirkevné inštitúcie. Vďaka tejto okolnosti najstaršie zmienky o jednotlivých lokalitách pochádzajú už z druhej polovice 11. storočia. Konkrétne viacero sídiel v bezprostrednej blízkosti Levíc zaznamenáva zakladacia listina benediktínskeho kláštora v  Hronskom Beňadiku z roku 1075, ktorú vydal uhorský kráľ Gejza, zvaný Magnus. Levice sa však v tejto listine nevyskytujú, lebo sa nestali majetkom opátstva v Hronskom Beňadiku, ani s  ním nesusedili. Nepochybne však už vtedy existovali a patrili miestnym šľachticom. Dozvedáme sa to v polovici 12. storočia, keď sa niektorí z týchto šľachticov rozhodli darovať časť svojich majetkov cirkvi.

Listina z roku 1156

Krátko pred rokom 1156 si šľachtic Euzidinus zaumienil postaviť na svojom majetku v Bratke (dnes v chotári Levíc) farský kostol Sv. Martina. Pri príležitosti jeho vysvätenia v roku 1156 sa rozhodol nový kostol aj primerane obdarovať. Predovšetkým to bolo všetko vybavenie pre oltáre sv. Kríža, sv. Martina a sv. kráľa Štefana. Ku každému oltáru bolo treba zabezpečiť jedného klerika a pre nich bohoslužobné rúcha, bohoslužobné knihy ako aj zvonára a jedného oráča spolu s jeho rodinou.

Neprehliadnite:
Objavujeme ďalšie tajomstvá Tekova: Kalvária v Leviciach a nad ňou neprehliadnuteľný kríž

Oráčova žena a dcéra sa mali starať o čistotu kostolných rúch. Aby fara mohla riadne fungovať, Euzidinus dal novému farárovi k dispozícii 16 kusov dobytka, z toho 8 volov, a k tomu navyše 50 oviec. Ďalej kostolu daroval polovicu zeme, druhá mala zostať Euzidinovým synom. Darovanú zem zároveň nechal ohraničiť. Ako medzníky sa spomínajú potoky Kompuška a Pristuc (dnešný Perec), dva stromy (hruška a topoľ) a údolie, ktoré viedlo k zemi baníkov. Na jednej strane údolia rástli brezy, druhá patrila zaniknutej dedine Vitk.

Bratka, Kostol sv. Martina, akademická rekonštrukcia prvej stavebnej fázy. Podľa A. Habovštiaka, 1963 (upravované)

Iba niekoľko rokov po vydaní Euzidinovej listiny sa zachovala ďalšia, zrejme z  roku 1158, ktorá sa tiež týka územia dnešných Levíc. Vydal ju Euzidinov brat Štefan, syn Hadriána, ktorý konštatuje, že už zomrel nielen jeho brat, ale aj jeho synovia. Keďže ani Štefan nemal šťastie na potomkov, prostredníctvom tekovského župana Gabriela sa obrátil na kráľa Gejzu II,. aby mohol o svojich majetkoch rozhodovať podľa svojho uváženia. Po získaní kráľovského súhlasu Štefan obdaroval svojimi majetkami kláštor v Hronskom Beňadiku. Prvým z nich bola spomínaná Bratka s kostolom Sv. Martina a  8 usadlosťami libertínov (prepustených nevoľníkov), s ich rodinami a so zemou v rozsahu 5 popluží.

V starých listinách je ešte napísané

Druhý majetok „Santov“ (Zamto), ležiaci v bezprostrednej blízkosti Bratky, bol oveľa väčší. Tu stálo 72 usadlostí, v ktorých bývali hostia (obyvatelia, ktorí sa prisťahovali a žili v osobitnom právnom režime výhodnejšom ako bolo domáce zvykové právo). Hospodárili na 40 poplužiach zeme (okolo 1 600 ha) a k tomu patrili ešte lúky a miesto pre mlyn na riečke Kompe. Spomínané stredoveké dediny boli situované južne od starých Levíc a  stali sa súčasťou pozemkového vlastníctva kláštora v Hronskom Beňadiku. Naopak, staré Levice aj naďalej zostali v držbe miestnych šľachticov a preto sa nespomínajú ani v  druhej polovici 12. storočia ani v prvej polovici 13. storočia.

Levice sú menovite uvedené iba v r. 1156, a potom  fakticky až v r. 1313, už v súvislosti  s hradom, z obdobia 157 rokov chýbajú podrobnejšie písomné pramene. Stredoveká dedina Bratka (Baratka) definitívne zanikla niekedy v 15. storočí. Centrum života sa presunul do stredovekých Levíc, ktoré boli v časoch rozkvetu Bratky iba malou dedinou. V novoveku sa Baratka spomína ako majer. V rokoch 1958 – 60 sa pod vedením archeológa A. Habovštiaka uskutočnil výskum zaniknutej stredovekej dediny Bratka.

Archeologický výskum lokality Bratka, r. 1959

V roku 1963 bolo stredoveké sídlo Bratka (dedina, kostol a cintorín) vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti by ste tu nenašli ani stopy po niekdajšom dedinskom živote. Lokalita bola po ukončení výskumu zasypaná. Cez významné nálezisko prechádzajú železničné trate a pôda je aktívne poľnohospodársky využívaná. V rokoch 2012 a 2015 sa tu uskutočnil geofyzikálny prieskum, ktorým sa podarilo zamerať zvyšky kostolov a inej, zatiaľ neznámej, väčšej stavby.

Zdroj:
Švoliková, M. a kolektív. Monografia mesta Levice, 2010, časť Levice v stredoveku, str. 39-40
Foto zdroj:
Fotoarchív Tekovského múzea v Leviciach
Viac na:
www.muzeumlevice.sk