Svätý týždeň a online výlet za jeho tradíciami. Veľká noc má v rôznych kútoch sveta rôzne podoby.
Svätý týždeň sa začal Kvetnou nedeľou a končí Veľkonočnou nedeľou. Aj tieto ostatné dni v pašiovom týždni (aj tak ho označujeme) majú svoje vlastné meno – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. U nás do sviatočného obdobia Veľkej noci zahŕňame aj Veľkonočný pondelok. Keďže Veľká noc už-už klope na dvere, poďme spoznať zaujímavé tradície vo svete…
Svätý týždeň má zaujímavé a ojedinelé podoby
Vo svete je množstvo kultúr a spoločenstiev, ktoré majú vlastné a ojedinelé spôsoby osláv Veľkonočnej sviatosti. Niekde sa jedia čokoládové zajačiky, „bijú a oblievajú“ sa ženy, inde sa hľadajú schovávané veľkonočné vajíčka, či púšťajú šarkany. Tieto sviatky sa totiž vždy prelínajú s oslavou jari, ktoré pôvodne oslavovali pohanské národy. Po pokresťančení však tieto ľudové zvyky dostali často nový náboženský význam. Aké sú teda tradície v niektorých krajinách?
Ako je to u severných susedov v Poľsku?
V strednej Európe sú počas Veľkej noci veľmi podobné rôzne ľudové zvyky. Poľskí veriaci idú počas Bielej soboty do kostola, aby dostali požehnanie jedla, ktoré zjedia až v nedeľu ráno. Väčšinou je to biela klobása, vajcia, chren, chlieb so soľou a s čiernym korením. Menej katolíckym zvykom je poľská veľkonočná oblievačka, ktorá má názov Smingus-Dyngus. Na Veľkonočný pondelok sa chlapci a muži usilujú pooblievať – podobne ako u nás – dievčatá vedrami vody. Legenda hovorí, že dievča, ktoré oblejú, sa do roka vydá. Táto tradícia má vraj pôvod v krste poľského kniežaťa Mieszka, ktorý bol pokrstený na Veľkonočný pondelok v roku 966 n. l.
Neprehliadnite:
Temperamentné Taliansko a Svätý týždeň
Veľká noc je v Taliansku vnímaná ako náboženský sviatok. Zaužívané je spojenie Veľkonočných sviatkov s náboženskými procesiami, ktoré majú zabezpečiť lepšiu úrodu a sú spojené s oslavou zmŕtvychvstania. Napríklad na Sicílii je výnimočný sviatok „Abballu de daivuli“, keď miestni obyvatelia majú na sebe rôzne desivé masky zo zinku, ktoré reprezentujú diabla, a oblečenú majú červený habit. Tí, ktorí sú oblečení za diablov, obťažujú, naháňajú a chytajú nové „duše“. V samotnom Ríme si počas Veľkej noci pápež pripomína Krížovú cestu, ktorá vedie okolo Kolosea. Najdôležitejšie omše týchto sviatkov sa konajú v sobotu večer a na Veľkonočnú nedeľu. V nedeľu sa na námestí pred Bazilikou sv. Petra zhromaždí množstvo ľudí, ktorí čakajú, až pápež vykoná slávnostnú omšu a z balkóna kostola udelí svetu známe požehnanie mestu a svetu – Urbi et Orbi. Tuto omšu sledujú veriaci z celého sveta a stala sa neodmysliteľnou tradíciou osláv Veľkej noci na celom svete.
Zvonkohra v rôznych kútoch Veľkej Británie
Británia má množstvo rôznorodých zvykov, ktoré sú rôzne v rôznych častiach krajiny. Napríklad počas Veľkej noci sa tancuje ľudový tanec, ktorého názov je Morris dancing. Tanečníci sú sprevádzaný hudbou, majú krokovú choreografiu a na predkoleniach majú pripnuté zvončeky. Taktiež majú palice, ktoré predstavujú meče. Zvláštnou súčasťou choreografie je mávanie vreckovkou. V rámci kresťanskej línie veľkonočných sviatkov je významný Zelený štvrtok, keď sú ľudia požehnávaný posvätným olejom, a časté je aj symbolické umývanie nôh. V tento deň sa kráľovná Alžbeta II. – podľa tradícií – stretáva so staršími seniormi a dáva im “almužnu”.
Nóri sú na cestách do prírody
Nóri majú neobyčajnú tradíciu, ktorá sa volá Paaskekrim – Veľkonočný zločin. Nie, nepáchajú sa vtedy vo veľkom vraždy či lúpeže. V tomto období väčšina ľudí číta detektívky alebo trilery a pozerá v televízii detektívne seriály alebo filmy. Tradícia vraj pochádza z roku 1923, keď vydavateľ kníh podporoval predaj svojej novej kriminálnej detektívky na titulných stránkach novín. Reklama sa podobala na skutočné správy o vražde. Mnohí nevedeli, že ide – našťastie – iba o reklamu. Časť rodín obyčajne odchádza cez sviatky na dovolenku. Trávia čas na chatách, v horách a – pravdaže – v dosahu lyžiarskych svahov, kde pripravujú svoje tradičné pokrmy.
Svätý týždeň a jeho duchovný rozmer
Pre väčšinu kresťanov vo svete je blížiaci sa sviatok najmä o oslave vzkriesenia Krista. Veriaci si v kostoloch pripomínajú Kristovo utrpenie, sebaobetovanie a vzkriesenie. Židia oslavujú v tomto období tiež významný sviatok, ktorý sa volá Pesach. Je pohyblivý a práve vďaka nemu je pohyblivý výpočet Veľkej noci, keďže Ježiš pri poslednej večeri v podstate s učeníkmi oslavoval práve tento židovský sviatok. Na základe neho sa potom počíta smrť Ježiša a jeho vzkriesenie, ktoré je hlavnou myšlienkou oslavy Veľkej noci.
Text: redakcia
Foto: pixabay a archív redakcie
