Medzinárodný deň materinského jazyka a esperanto
Warning: Undefined array key 0 in /data/c/6/c68abd74-58fc-4ac9-940e-36a71fb61438/lexikon.sk/web/wp-content/themes/the-rex/inc/libs/bk_core.php on line 649
Medzinárodný deň materinského jazyka, ktorým je 21. február, bol vyhlásený, aby nám pripomínal potrebu zvyšovať povedomie o jazykovej a kultúrnej rozmanitosti a viacjazyčnosti sveta. Medzi základné hodnoty Medzinárodného dňa materinského jazyka patrí právo všetkých ľudí hovoriť svojim rodným jazykom.
V súčasnosti, kedy sa z povrchu zemského vytratí každé dva týždne jeden jazyk spolu so svojim kultúrnym dedičstvom, nadobúda oslava materinského jazyka predtým nevídaný význam. Bohužiaľ, až 43 % z odhadovaných 7000 jazykov, ktorými sa na svete hovorí, je ohrozených. Iba niekoľko stoviek jazykov skutočne získalo miesto vo vzdelávacích systémoch a vo verejnej sfére, sotva sto z nich sa používa v digitálnom svete.
Nitra, usporiadateľ 101. Svetového kongresu esperanta v r. 2016
Prečo práve 21. február?
Počas protestu v roku 1952 voči snahe úradov odstrániť bengálský jazyk, ktorý predstavoval menšinový jazyk v terajšej oblasti Bangladéša a jeho nahradenie urdštinou, boli políciou zastrelení štyria študenti na univerzite v Dáke v Bangladéši. Títo študenti manifestovali za uznanie ich rodného jazyka bengálčiny, ktorú chceli úrady odstrániť z univerzity v prospech „väčšieho“ jazyka, ktorým v tom čase hovorili mocní. Preto sa v roku 1999 UNESCO rozhodlo vyhlásiť 21. február za Medzinárodný deň materinského jazyka a od roku 2000 si ho pravidelne celosvetovo pripomíname.
Jazyky sa vytrácajú na celom svete a to najmä tým, že jazyky silnejších mocností pohltia jazyky tých slabších. To však prináša sociálnu nespravodlivosť, pretože spolu so zavrhnutím materinského jazyka je do určitej miery zavrhnutá i jazyková rozmanitosť, vzájomne prepojená a závislá od tej biologickej. Okrem toho, akýkoľvek faktor podporujúci stratu jazykovej rozmanitosti rovnako podporuje i stratu tradičných vedomostí. Lingvista Ken Hale preto tvrdí: Keď jazyk zomrie, stratíme veľké intelektuálne bohatstvo, ako keby hodili bombu na múzeum v Louvri“. Takto sa vyjadril k plánu schválenému Holandským parlamentom 29. septembra 2015, ktorý zavádza postupné nahradenie holandského jazyka na základných školách v prospech angličtiny.
Jeden jazyk pre všetkých, druhý jazyk pre každého
„Je najvyšší čas, aby rôzne národy pochopili, že neutrálny jazyk by sa mohol stať skutočnou baštou pre ich kultúry, proti monopolistickému vplyvu jedného či dvoch jazykov, ako sa to dnes stále viac a viac stáva skutočnosťou. Úprimne dúfam, že esperanto bude rýchlo napredovať, aby pomohlo všetkým národom sveta.” S týmto vyjadrením na tému jazykovej rovnosti prišla bývalá prezidentka Islandu Vigdis Finnbogdottir.
Prečítaj si: Rok Milana Rastislava Štefánika
Esperanto môže slúžiť ako ochrana proti zanikaniu menších jazykov, práve vďaka skutočnosti, že za ním nie sú štáty, ekonomické systémy, imperialistické snahy, ani národy, ktorých záujmom by bolo odstránenie iných národov, odstránenie národných jazykov alebo získavanie ich trhov. Za esperantom už viac ako 130 rokov stoja ľudia dobrej vôle, ktorí sa usilujú o spravodlivosť pre všetky kultúry a všetky jazyky a tiež za mier medzi národmi. Svetový esperantský zväz (UEA) slávi 21. február slávi už veľa rokov a ctí si jeho posolstvo jazykovej spravodlivosti, ktorú rozumie ako uplatnenie práva každého jazyka na jeho existenciu. UEA verí, že práve esperanto ako neutrálny jazyk pre všetkých má schopnosť ochrániť menšie jazyky, pričom vie zabezpečiť celosvetovú komunikáciu. Esperanto je nielen jednoduchšie ako iné jazyky, ale vedecké výskumy dokazujú jeho propedeutickú hodnotu, ktorá mu dáva atribúty akéhosi “urýchľovača” na učenie sa cudzích jazykov. Tento rozvinutý a živý jazyk sa dá osvojiť už za niekoľko mesiacov. Jeho neutralita z neho robí nástroj na férovú nadnárodnú komunikáciu, pričom jeho jednoduchosť zabezpečuje odstránenie jazykových bariér, ktoré sú často prítomné pri komunikatívnej úrovni zložitejších cudzích jazykov.
Esperantisti učia online slovenčinu
Sú to práve slovenskí esperantisti, ktorí sa podieľali na vzniku prvého a zároveň jediného mnohojazyčného online portálu na výučbu slovenského jazyka www.slovake.eu. Tento je pre všetkých používateľov úplne zadarmo, funguje momentálne v pätnástich jazykoch a registrovalo sa na ňom už vyše 78 000 ľudí z vyše 200 krajín. V súčasnosti pracujú na ďalších portáloch pre iné jazyky. Podporujú a chránia tak aj národné jazyky rôznych štátov.
Účastníci Letnej školy Esperanta 2018
Medzi esperantské podujatia konajúce sa na Slovensku Slovenskou esperantskou federáciou (SKEF) patrí napr. každoročná letná škola esperanta (SES – Somera esperanto studado). https://ses.ikso.net), Celoslovenské esperantské stretnutie ako aj KAEST – Konferencia o využití esperanta vo vede a technike (https://kaest.ikso.net).
Esperanto ako rodný jazyk
Počet tých, ktorí sa učili esperanto ako druhý jazyk a pravidelne ho používajú, sa odhaduje na niekoľko stotisíc ľudí. Ludoviko Zamenhof, poľský lekár a zakladateľ esperanta, si bol dobre vedomý toho, že práve skupina ľudí, ktorá by prijala esperanto ako svoj rodný jazyk by mohla zabezpečiť život tohto jazyka. Napodiv sa to v dnešnej dobe naozaj deje, a tzv. “denaskuloj” naozaj existujú v rôznych kútoch sveta (približne 1000 ľudí). Esperantskí rodení hovoriaci sú viditeľní v jazykovej komunite esperanta napriek svojmu relatívne malému počtu – napríklad pri spracovaní esperantskej Wikipédie, ktorá má už viac ako 254 890 článkov. Vývin komunity esperantských „denaskuloj“ ukazuje, že esperantu sa už dávno podarilo dosiahnuť postavenie živého jazyka a že jazyk sa ďalej vyvíja. O tom svedčí aj stále väčší záujem o tento jazyk na internete.
Zdroj: Peter Baláž, predseda SKEF
