Michal Milan Harminc – najaktívnejší architekt a staviteľ 20. storočia. Poznáte jeho dielo?
Pri prechádzke Bratislavou sa stretnete s mnohými jeho dielami, svedkami svojej doby. Architekt a staviteľ Michal Milan Harminc, ktorého 150. výročie narodenia si pripomíname, naprojektoval a postavil v Európe tri stovky budov, na slovenskom území viac ako polovicu z nich. Výstavou Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc si do 31. mája 2020 pripomíname jeho dielo a neuveriteľne činorodý život v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží, ktorého budovu tiež navrhol a postavil.
Slovenské národné múzeum (SNM) v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou, Fakultou architektúry otvorilo 20. novembra 2019 o 17.00 h výstavu Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc, ktorá je nosným projektom múzea pri príležitosti významných výročí staviteľa a architekta Michala Milana Harminca. Súčasťou otvorenia bolo slávnostné predstavenie pamätného listu – litografie s názvom Hommage à M. M. Harminc. Pre verejnosť je výstava sprístupnená v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave od 21. novembra 2019 a potrvá do 31. mája 2020.
Michal Milan Harminc s manželkou. Archív Slovenského národného múzea v Bratislave.
Slovenské národné múzeum si v tomto roku pripomína 150. výročie narodenia a 55 rokov od smrti pozoruhodnej osobnosti Michala Milana Harminca, ktorý počas svojho profesného života (1897 – 1951) zrealizoval vyše 300 obytných, sakrálnych, verejných a priemyselných budov na Slovensku, v Srbsku v Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine. Vo svojej tvorbe prešiel od eklekticizmu konca 19. storočia, cez secesiu, až po modernu a funkcionalizmus 20. storočia, pričom si vytvoril vlastný architektonický rukopis. M. M. Harminc je považovaný za architekta v širšom stredoeurópskom priestore, ako aj predstaviteľa tzv. prvej generácie slovenských architektov. Jeho realizácie sú na dobové slovenské pomery obdivuhodné rozsahom, štýlovým a typologickým charakterom. O kvalite jeho projektov svedčí aj fakt, že väčšina stavieb slúži svojmu účelu dodnes a vyše 30 z nich je národnými kultúrnymi pamiatkami.
Prvá budova Slovenského národného múzea v Martine, dnes SNM – Múzeum Andreja Kmeťa. Archív Slovenského národného múzea v Bratislave.
Zo života
Životná púť staviteľa smerovala z Dolnej zeme, kde sa narodil v meste Kulpín, cez Budapešť na Slovensko. Stredoškolské štúdium v Novom Sade Harminc nedokončil a venoval sa tesárskemu a staviteľskému remeslu pod vedením otca. Znalosti v projektovaní stavebných konštrukcií ďalej rozvíjal v ateliéroch budapeštianskych architektov a neskôr vo vlastných stavebných kanceláriách. Prvú si založil v Budapešti, ale od roku 1916 už pôsobil na území Slovenska. Spočiatku v Liptovskom Mikuláši, v Novom Smokovci a od roku 1922 až do svojej smrti žil a tvoril v Bratislave.
Druhá budova Slovenského národného múzea v Martine, 1929 – 1932. Archív Slovenského národného múzea v Bratislave.
Ako praktik, diplomat a človek s podnikateľskou intuíciou čoskoro začal sláviť úspechy na poli architektúry. Na tejto ceste mu pomohli i známosti s významnými osobnosťami, vďaka ktorým sa dostal k mnohým zaujímavým realizáciám. V roku 1908 získal titul staviteľa za neoklasicistický projekt budovy Múzea v Turčianskom Sv. Martine. Aktívnu činnosť projektanta skončil v roku 1951, ale ako 82-ročný ešte vykonával stavebný dozor pri výstavbe hotela Devín v Bratislave. Zomrel 5. augusta 1964 v Bratislave.
Vstupná hala Slovenského národného múzea v Bratislave. Archív Slovenského národného múzea v Bratislave.
Michal Milan Harmic sa trvalo zapísal aj do dejín Slovenského národného múzea, najmä ako projektant a staviteľ troch jeho účelových budov v Martine a Bratislave. Každá z budov reprezentuje jednu etapu jeho tvorby a všetky sa zaraďujú k prelomovým dielam Harmincovej staviteľskej kariéry. Prvou je účelová budova Múzea v Martine (1905 – 1908) inšpirovaná klasicizmom, pri ktorej Harminc použil moderné stavebné konštrukcie. Išlo o polyfunkčnú stavbu na zaistenie bezpečnosti, ochrany a prezentácie múzejných zbierok s administratívnymi priestormi pre zamestnancov.
Kosti prednej nohy z mamuta srstnatého z obe Beša, nález Andreja Kmeťa. SNM – Prírodovedné múzeum v Bratislave.
Harmincova druhá účelová múzejná budova – budova “Zemedelského” múzea v Bratislave (dnes sídelná budova Slovenského národného múzea) obsahovala okrem prevádzkových a výstavných priestorov aj kaviareň, akademickú menzu, klubové miestnosti, múzejné ateliéry, depozitáre či byty pre personál. Od skolaudovania stavby v roku 1928 využívali priestory Zemedelské múzeum i ďalšie dve múzeá – Lesnícke a lovecké múzeum a Slovenské vlastivedné múzeum, ako aj iné inštitúcie. V rokoch 1939 – 1943 tu sídlilo Ministerstvo zahraničných vecí a Slovenský parlament. K obnove poškodenej budovy sa architekt vrátil po druhej svetovej vojne. Rekonštrukčné práce pod vedením Harminca prebiehali až do roku 1951.
Projekt suterénu od Michala Milana Harminca. Archív Slovenského národného múzea v Bratislave.
Po tretí raz architekt projektoval účelovú múzejnú budovu pre Slovenské národné múzeum v Martine (1929 – 1932). Budovu dispozične navrhol v tvare písmena T, vytvoril reprezentačný vstupný vestibul s primeraným umiestnením hlavného schodiska, vrátnice, pokladnice, šatne, sanity, osvetlenia a zabezpečením vetrania. V danej dobe patrila k najmodernejším v oblasti účelových múzejných budov v Európe. Všetky tri múzejné budovy sú v súčasnosti národnými kultúrnymi pamiatkami a naďalej slúžia svojmu účelu.
Neprehliadnite:
Jaroslav Kyša určuje Poradie vĺn.
Aké je najaktuálnejšie smerovanie v slovenskej multimediálnej tvorbe?
Osobnosti a rozsiahlemu dielu Michala Milana Harminca sa venuje aj výstavný prioritný projekt SNM s názvom Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc. Prostredníctvom zbierkových predmetov v správe múzeí SNM a ďalších múzeí a galérií na Slovensku i v Českej republike dokumentuje najdôležitejšie míľniky v živote architekta i jeho tvorby. Návštevníci výstavy budú mať možnosť po prvý raz vidieť aj viaceré archívne dokumenty, ktoré neboli doteraz vystavované, zbierkové predmety, modely a mobiliár z múzejných budov v Martine a Bratislave, vrátanie fragmentov zariadenia Kaviarne Múzeum v Bratislave. Výstavu dopĺňajú modely Harmincových stavieb z dielne študentov architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Staviteľ múzeí
Výstavu autorsky pripravili PhDr. Elena Machajdíková, Mgr. Robert Maretta, PhD. z Archívu Slovenského národného múzea a prof. Ing. arch Jana Pohaničová, PhD. zo Slovenskej technickej univerzity, Fakulty architektúry. Pamätný list k jubileu Michala Milana Harminca je dielom výtvarníka Mgr. art. Arnolda Fekeho.
Projekt vznikol za finančnej podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Dielo Michala Milana Harminca
Počiatočné obdobie (1897 – 1915), projekty typovo rozsiahleho súboru stavieb so štýlovou obmenou historických slohov i secesie. Najvýznamnejšími projektmi tejto etapy sú: kostoly v Pribyline (1901 – 1902), Prietrži (1906 – 1907) a Liptovskej Porúbke (1914 – 1916), v Černovej (1904 – 1907), obytné vily v Liptovskom Mikuláši (1902) a v Martine (1908), z verejných budov najmä banky v Ružomberku (1902 – 1903), v Martine (1910 – 1912) v Trnave (1913 – 1914). Účelová budova Múzea v Martine (1905 – 1908).
Neprehliadnuteľné stavby
Tvorba v duchu monumentálnej moderny (1916 – 1928) s využitím progresívnych dispozičných, výtvarných i konštrukčných prvkov. Charakteristické stavby sú: Szontághovo sanatórium v Novom Smokovci (1916 – 1925), palác Tatra banky v Bratislave (1922 – 1925), administratívna budova YMCA v Lučenci (1923), vila Dr. Pavla Fábryho v Bratislave (1925), hotel Carlton-Savoy v Bratislave (1925 – 1928), či mauzóleum Kuffnerovcov v Sládkovičove (1926). Budova Zemedelského múzea v Bratislave, dnes sídelná budova Slovenského národného múzea (1924 – 1928). V závere aktívnej tvorby (1929 – 1951) sa architekt priklonil k funkcionalizmu. Projekty stavieb sa zjednodušili a získali strohosť, čistotu foriem, ploché strechy. Obdobie reprezentujú kostoly v Bratislave (1929), Žiline (1934) a Novoti (1939), Dom Slovenskej ligy v Bratislave (1934), Okresný a finančný úrad v Spišskej Novej Vsi (1938) a Vojenské sanatórium v Novej Polianke (1944). Po tretí raz projektoval účelovú múzejnú budovu pre Slovenské národné múzeum v Martine (1929 – 1932).
