Sign in / Join

Čo je nové v Tekovskom múzeu v Leviciach? Spoznáte unikátne čilejkárske i ševcovské pamiatky

Share:
V Tekovskom múzeu

Poznáte aktuálne novinky v Tekovskom múzeu? Poslaním každého múzea, ako pamäťovej inštitúcie, je nadobúdanie, ochrana, výskum, odborné ošetrenie a následné sprístupňovanie národného kultúrneho dedičstva. Predstavíme vám dva z týchto procesov, ktoré sa podarilo zrealizovať v tomto roku v Tekovskom múzeu.

Čilejkárska svadobná parta

Nákupom čilejkárskej svadobnej party sa Tekovské múzeum v Leviciach snaží naplniť dva základné ciele vychádzajúce z poslania získavania a uchovávania predmetov kultúrnej hodnoty. Prvým a základným cieľom je rozšírenie zbierky čilejkárskej hmotnej kultúry uchovávanej v našej inštitúcii. Konkrétne obohatenie zbierkového fondu ľudového čilejkárskeho odevu, ktorý je identifikačnou zložkou tohto lokálneho spoločenstva. Tekovské múzeum v Leviciach je jediné múzeum na Slovensku s koncepčným zameraním na čilejkársku regionálnu kultúru. Kultúrna oblasť, ktorá dostala svoje pomenovanie podľa lokálneho spoločenstva čilejkárov, sa nachádza v bývalej Tekovskej župe. Dnes je súčasťou Levického okresu.

V Tekovskom múzeu, lexikon.sk

Jedinečná regionálna kultúra

Špecifická regionálna kultúra čilejkárov, ktorá do súčasnosti symbolizuje črty kultúrnej izolácie, sa vyprofilovala s veľkou pravdepodobnosťou vďaka pevným hraniciam mikroregiónu. Typickým regionálnym identifikačným znakom je tradičný odev, rímskokatolícke vierovyznanie a dynamické nárečie. Druhým cieľom projektu je prostredníctvom predmetu kultúrnej hodnoty a jeho príbehu vytvoriť nezmazateľnú stopu výroby identifikačnej odevnej súčiastky čilejkárskeho odevu. Predmetnú svadobnú partu vyrobila pani Anna Ištóková z Čajkova pre svoju dcéru Otíliu Švecovú. Čilejkárska svadobná parta (na obr.) je vyrobená z niekoľkých tisíc strieborných častí – flitrov tzv. blingáčov a perál – jednotlivo navliekaných na kovovú niť do rôznych rastlinných motívov. Dopĺňajú ho umelé kvety a dlhé strieborné, modré a ružové stuhy. Výroba svadobnej party trvala približne 3 až 4 mesiace.

Neprehliadnite:

Tekovské múzeum, lexikon.sk Osobnosti Levice Imrich KarvašZnámi – neznámi Levičania. Nepoznané životné osudy, ktoré sa skrývajú za muzeálnymi predmetmi

Reštaurovanie denníka ševcovského cechu slobodného mesta Bátovce

V rámci historického zbierkového fondu sa dlhodobo zameriavame na odborné ošetrenie zbierky fotografického a listinného materiálu. V rokoch 2021 – 2022 bol z tejto zbierky reštaurovaný a digitalizovaný vzácny rukopis. Denník ševcovského cechu slobodného mesta Bátovce zo 17. storočia je najstarším rukopisom v zbierke múzea. Obsahuje cechové pravidlá ševcovského cechu a v priebehu jedného storočia aj informácie o cechmajstroch, učňoch a tovarišoch. Prvý záznam je z roku 1660.

V Tekovskom múzeu, Denník, lexikon.sk

Denník doposiaľ nie je vedecky spracovaný, poskytuje však hodnotné informácie k histórii samotného cechu a mesta Bátovce, ktoré sú hontianskou obcou ležiacou v zbernom a výskumnom regióne Tekovského múzea v Leviciach, v Levickom okrese.

V Tekovskom múzeu, lexikon.sk

Rekonštrukcia vzácnej pamiatky

Rukopis bol poškodený mechanickými a biologickými degradačnými procesmi. Celkový stav pamiatky bol kritický a reštaurátorský zásah bol akútny vzhľadom na nezvratné degradačné procesy. Reštaurovaním tejto jedinečnej pamiatky sa zastavil proces degradácie, vďaka čomu sa zachová aj pre budúce generácie.
Denník reštauroval a digitalizoval Mgr. Radovan Blaho.

V Tekovskom múzeu, lexikon.sk

Čilejkársky ľudový odev a cechové pamiatky nájdete vystavené v stálej expozícii Tekovského múzea na Levickom hrade. Projekt akvizície a reštaurovania z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Autori článku: Mgr. Adam Uhnák, PhD., Mgr. Nikola Mihálová
Medzitulky: redakcia
Autori fotografií: Parta – Adam Uhnák (parta), Radovan Blaho (Denník)


Aktivujte si

Prihlásením k odberu noviniek súhlasíte so zasielaním marketingových e-mailov a potvrdzujete súhlas so zásadami ochrany osobných údajov.