Poznáte unikátne čilejkárske i ševcovské pamiatky? Tradičná ľudová kultúra Tekova

Pobyty, Slovensko, Dovolenka
Letenky, Pelikan, Slovensko
Share:
V Tekovskom múzeu

Poznáte čilejkárske i ševcovské pamiatky? Sú starostlivo sústredené v Tekovskom múzeu v Leviciach. Poslaním každého múzea – ako pamäťovej inštitúcie – je nadobúdanie, ochrana, výskum, odborné ošetrenie a následné sprístupňovanie národného kultúrneho dedičstva. Predstavíme vám dva z týchto procesov, ktoré sa podarilo zrealizovať nedávno v Tekovskom múzeu.

Čilejkárske svadobné party

Nákupom čilejkárskej svadobnej party sa odborníci Tekovského múzea v Leviciach usilovali pred istým časom naplniť dva základné ciele vychádzajúce z poslania získavania a uchovávania predmetov kultúrnej hodnoty. Jedným zo zámerov bolo rozšírenie zbierky čilejkárskej hmotnej kultúry uchovávanej v tomto múzeu. Zbierkový fond ľudového čilejkárskeho odevu je naozaj fascinukúci; je identifikačnou zložkou tohto lokálneho spoločenstva. Ide o jediné múzeum na Slovensku s takýmto koncepčným zameraním na čilejkársku regionálnu kultúru. Kultúrna oblasť, ktorá dostala svoje pomenovanie podľa lokálneho spoločenstva čilejkárov, sa nachádza v bývalej Tekovskej župe. 

V Tekovskom múzeu, lexikon.sk

 

Jedinečná regionálna kultúra

Špecifická regionálna kultúra čilejkárov, ktorá do súčasnosti symbolizuje črty kultúrnej izolácie, sa vyprofilovala s veľkou pravdepodobnosťou vďaka pevným hraniciam mikroregiónu. Typickým regionálnym identifikačným znakom je tradičný odev, rímskokatolícke vierovyznanie a dynamické nárečie. Druhým cieľom projektu je prostredníctvom predmetu kultúrnej hodnoty a jeho príbehu vytvoriť nezmazateľnú stopu výroby identifikačnej odevnej súčiastky čilejkárskeho odevu. Takúto svadobnú partu (na obr.) vyrobila Anna Ištóková z Čajkova pre svoju dcéru Otíliu Švecovú. Parta je vyrobená z niekoľkých tisíc strieborných častí  flitrov tzv. blingáčov a perál. Jednotlivo sú navliekané na kovovú niť do rôznych rastlinných motívov. Dopĺňajú ho umelé kvety a dlhé strieborné, modré a ružové stuhy. Výroba svadobnej party je časovo náročná a vyžaduje si 3- až 4-mesačnú trpezlivú prácu.

Neprehliadnite:

 

synagoga Lučenec

Príbehy synagóg na Slovensku ožívajú.
Ich existencia, zánik, premeny i nové využitie

 

Reštaurovanie denníka ševcovského cechu

V rámci historického zbierkového fondu sa inštitúcia dlhodobo zameriava na odborné ošetrenie zbierky fotografického a listinného materiálu. V rokoch 2021 – 2022 bol z tejto zbierky reštaurovaný a digitalizovaný vzácny rukopis. Denník ševcovského cechu slobodného mesta Bátovce zo 17. storočia je najstarším rukopisom v zbierke múzea. Obsahuje cechové pravidlá ševcovského cechu a v priebehu jedného storočia aj informácie o cechmajstroch, učňoch a tovarišoch. Prvý záznam je z roku 1660.

V Tekovskom múzeu, Denník, lexikon.sk

Denník doposiaľ nie je vedecky spracovaný. Poskytuje však hodnotné informácie k histórii samotného cechu a mesta Bátovce, ktoré sú hontianskou obcou ležiacou v zbernom a výskumnom regióne Tekovského múzea v Leviciach, v Levickom okrese.

V Tekovskom múzeu, lexikon.sk

Rekonštrukcia vzácnej pamiatky

Rukopis bol poškodený mechanickými a biologickými degradačnými procesmi. Celkový stav pamiatky bol kritický a reštaurátorský zásah bol akútny vzhľadom na nezvratné degradačné procesy. Reštaurovaním tejto jedinečnej pamiatky sa zastavil proces degradácie, vďaka čomu sa zachová aj pre budúce generácie. Denník reštauroval a digitalizoval Mgr. Radovan Blaho.
Čilejkársky ľudový odev a cechové pamiatky nájdete vystavené v stálej expozícii Tekovského múzea na Levickom hrade. Projekt akvizície a reštaurovania z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Autori článku: Mgr. Adam Uhnák, PhD., Mgr. Nikola Mihálová, upravené
Medzitulky: redakcia
Autori fotografií: Parta – Adam Uhnák (parta), Radovan Blaho (Denník)