Sign in / Join

Nesmelá jar na potulkách v Turci: náučný chodník Tiešňava v Krpeľanoch

Share:
Nesmelá jar na potulkách v Turci: náučný chodník Tiešňava v Krpeľanoch, Turiec, výlet, turistika

Nesmelá jar zavítala opatrne aj na náučný chodník Tiešňava a do doliny Váhu vo Veľkej Fatre na úseku medzi Ružomberkom a Šútovom. Zaujímavá a úzka dolina vznikla hĺbkovou eróziou rieky Váh. Postupne sa zarezala do masívu Veľkej Fatry počas jej zdvihu v mladších treťohorách, pričom Váh je – predstavte si – starší ako okolité pohoria. V západnej časti prielomu sa nachádza dolinový zaklesnutý Kraľoviansky meander. Svojim charakterom patrí k ojedinelým úkazom v Západných Karpatoch, vďaka čomu bol v roku 1990 vyhlásený za prírodnú pamiatku na ploche 18 ha. Náš jarný výlet má teda o dôvod viac.

Náučný chodník Tiešňava je vhodný pre terénne vyučovanie ako zaujímavá geovedná lokalita. Vedie po modrej značke od rybníka smerom do Ľubochnianskeho sedla a ďalej napr. na Kopu vo Veľkej Fatre. Nenáročný okruh sa dá urobiť a opäť vrátiť sa ku chate. Je to malá, zato krásna tiesňava; ako tá haluzická. Na chate sme stretli zanietených turistov z KST Krpeľany, ktori akurát robili predsezónne úpravy na váľove (úvodné foto). Dozvedeli sme sa, že práve tadiaľto viedla kráľovská cesta smer Nolčovo a Mošovce až do Kremnice. Po ceste nás prekvapili upravené mostíky, lavičky, schodíky.

Tiešňava chodník, výlet, turistika

Ešte pár dní a všetko bude zelené

Vlastiveda obce Krpeľany

Obec Krpeľany je situovaná pri vyústení Kraľovianskeho prielomu do Turčianskej kotliny. Písomne sa spomína už v roku 1430. Územie však bolo – vďaka výhodnej polohe – osídlené už skôr. Obec patrila viacerým majiteľom; najdlhšie až do roku 1848 príslušníkom rodu Nyáryovcov. Obyvatelia sa venovali najmä poľnohospodárstvu, chovu dobytka, včelárstvu, ťažbe a spracovaniu dreva. Významné však bolo i pltníctvo a furmanstvo cez Ľubochnianske sedlo. Na konci 19. a začiatku 20. storočia sa veľa obyvateľov vysťahovalo do Ameriky. Rozvoj obce v 20. storočí súvisí najmä s vybudovaním a prevádzkou vodnej nádrže v roku 1957, ktorá je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Pri jej budovaní sa postupne nová aj stará časť dediny, spojené cestou, ocitli na pravom brehu Váhu. Obyvatelia tak získali priamy prístup k cestnej a železničnej komunikácii, ktorý dovtedy zabezpečovala kompa.

Neprehliadnite:
Výstup na hrad Zniev – torzo slávy Turčianskej stolice a zabudnutý svedok histórie

Túra nenáročná aj pre rodiny s deťmi 

Stará slovenská pravda vraví, že všetko zlé je na niečo dobré. Asi to platí aj v tomto prípade. Keby neboli prísne protipandemické obmedzenia, ani veru nevieme, aké krásy Slovenska my tu máme. Na tomto mieste mnohí turisti – a nielen miestni – môžu byť vďační za aktivity turistických nadšencov a projekt Turčianska záhradka. Menovite jeho zakladateľ Braňo Šimko neúnavne vo svojom voľnom čase, pracuje na propagácii a zviditeľnení Turca.

Náučný chodník Tiešňava Turiec, výlet, turistika

Vysmiata a spokojná turistka Eva

O bohatých aktivitách skupiny Turčianska záhradka sa dozviete na facebooku. Tu sa mnohí inšpirujú a spájajú. A to je super. Kus dobrej práce nevychádza nazmar. Chcete sa presvedčiť? Jar je tu a neodolateľnú príležitosť zablúdiť na turčiansky náučný chodník Tiešňava treba určite využiť.

Autorka a foto: Eva Valková


Aktivujte si

Prihlásením k odberu noviniek súhlasíte so zasielaním marketingových e-mailov a potvrdzujete súhlas so zásadami ochrany osobných údajov.