Sign in / Join

Zaujímavý pohľad do severskej literatúry: Antiturista od stand-up komika vás rozhodne pobaví!


2372   -   1
Share:
Antiturista_Are Kalvo

„Najzábavnejšia kniha od najzábavnejšieho muža Nórska,“ napísal nórsky denník Aftenposten. Novinka Antiturista od Are Kalvøho je zábavná, trefná, sarkastická. Výborne napísaná a osloví aj tých, čo nemusia veľmi turistické prechádzky. Are Kalvø je obľúbený nórsky stand-up komik, satirik, spisovateľ, ktorý si získal čitateľov svojím humorným štýlom písania.

Are vyrastal na idylickom západnom pobreží Nórska uprostred nádhernej prírody, obklopený fjordami a horami, no nikdy ho to neťahalo do prírody. Presťahoval sa do mesta a už sa za vidiekom neobzrel. Nikdy mu to nespôsobovalo problémy – až doteraz.

Antiturista_Are Kalvo

Pred pár rokmi mu príroda ukradla prvých kamarátov. Blízki ľudia, s ktorými kedysi vymetal krčmy, zrazu chodili na túry a fotili si bežkárske stopy. S vážnym výrazom pritom vyhlasovali, že iba v lone prírody si uvedomujú, akí sú maličkí. Jedného dňa si Kalvo všimol, že medzi priateľmi na sociálnych sieťach nemá jediného človeka, ktorý by sa neodfotil v horách. Všetci jeho kamoši na Facebooku zdieľajú fotky z lesov, prírody a jemu to začalo vŕtať v hlave.

Zo strachu, že o niečo prichádza sa vyberie do hôr, aby zistil, čo preboha ženie ľudí do prírody. Prečo sa vo voľnom čase vzdávajú mestských radovánok a kupujú si turistický výstroj, aby sa potom hodiny trmácali kdesi do lesov? Ako môžu v spotenej páchnucej bielizni kráčať hodiny a hodiny, potom sa usadia v akejsi chate a tam ešte prespia v nepohodlí? Prvýkrát od povinných školských výletov sa teda vydal na túru – pešiu i na bežkách – aby našiel stratených kamarátov a prišiel veci na koreň.

Vypočujte si krátky úryvok. Číta Daniel Fischer

Antiturista je vtipná a trochu nahnevaná kniha o špeciálnom vzťahu Nórov k prírode. Rozprávanie o tom, ako sa komik proti svojej vôli pokúsil vylepšiť svoj vzťah k prírode. „Som typ človeka, ktorý nenechá veci len tak. Keď vidím, že sa mnoho ľudí naokolo zaujíma o čosi, čo mňa nezaujíma, chcem rýchlo zistiť, o čo ide,“ vysvetľuje s úsmevom Are pre denník Sunnmorsposten.

Antiturista_Are Kalvo

Začítajte sa do novinky Antiturista:

Na mieste, kde som vyrastal, sú schody do stodoly. Ťažké, krivé kamenné schody, ktoré vyzerajú, akoby tam stáli odjakživa. Na ich odomknutie treba vynaložiť veľa energie a starý zhrdzavený kľúč veľký ako novorodenec. Stodola praská vo švíkoch, je plná vecí, akých bývajú stodoly plné – vecí, ktoré človek nevyhadzuje. Ani keď žiješ na farme, nič nevyhadzuješ. Máš totiž toľko miesta, že sa nemusíš ničoho zbaviť. V stodole nájdeš kuchynské náradie a poľnohospodárske stroje, ktoré kedysi zrejme plnili nejakú funkciu, no teraz iba vyzerajú nebezpečne.

Nájdeš tam staré haraburdy so zastaranými názvami – korýtka, kolovraty, pletené košíky, maselnice, sánky, taburetky, staré týždenníky, komiksy, strašidelné domčeky pre bábiky, ale tie sú vždy desivé. Moje staré cédečká z osemdesiatych rokov so zbytočne dlhými verziami stredne známych hitov britských umelcov s dlhými vlasmi. Elektroniku, na ktorú sadá prach, až kým jedného dňa zrazu znovu nepríde do módy. Medzi týmito vecami som nedávno našiel štyridsaťročné rádio, ktoré som si vzal domov a teraz slúži ako zosilňovač v obývačke. Neexistuje hosť, ktorý by ho neobdivoval.

To platí aj o stodole. Vyzerá úplne ako z romantického filmu o živote na vidieku, ako tam tak stojí, celá nakrivo, poznačená zubom času, postavená vlastnými rukami. Každá návšteva si ju všimne a odfotí. Lebo áno. Vyrastal som na takomto mieste. So stodolou a s chlievom a s korýtkom a kolovratom a s inými predmetmi so zastaranými názvami. S predmetmi, ktoré sa dedia z generácie na generáciu.

Neprehliadnite:
Festival Ars Poetica – mystický zážitok pre všetkých milovníkov poézie, hudby, filmu a tanca!

So stodolou, s jedným lesom, veľkým lesom, domčekom v korune stromu, riekou, ktorá pomerne dosť hučí, čo som si všimol, až keď som sa odsťahoval a jedného dňa vrátil. S bielym dreveným domom. So spálňou s výhľadom na fjord. A so zvieratami. S kravami, so sliepkami, s ošípanými, so psom, ktorý sa u nás jedného dňa zjavil a už neodišiel. A vždy s mačkou. Takže to nie je tým. V mojom detstve nechýbala príroda, zem, zvieratá, tradície, ručne zbierané ovocie a lesné plody. Ani hory, veľa hôr. Veľmi veľa hôr.

Zo schodiska stodoly sa naskytá pohľad na polia. A za poľami sú hory. Ak šoféruješ štyri minúty akýmkoľvek smerom z farmy, prídeš do hôr. Do dramatických hôr, turistickej atrakcie, kvôli ktorej ľudia precestujú polovicu zemegule, aby si ju odfotografovali. A k horám s turistickými chodníkmi. A k slalomovým kopcom. Konali sa tu nórske majstrovstvá. Konal sa tu svetový pohár. Každá tretia reklama, ktorá má vyzerať typicky nórsky, sa nakrúca tu. Ďalšie dve z troch reklám, ktoré majú vyzerať typicky nórsky, sa nakrútia na Novom Zélande, lebo to vyjde lacnejšie.
A chodil som na túry. Bol som v horách. Mal som na nohách lyže. Bežkárske aj zjazdové. Tam, kde som vyrastal, sa chodilo do prírody cez víkendy, ak človek nemal sakra dobrú výhovorku.

Antiturista_Are Kalvo

Takže to nie je tým, že by mi bola cudzia príroda, túry a lyže. Keď som bol malý a v škole sa konal lyžiarsky deň, dosť často bol u nás doma. Fakt. Naša farma bola kúsok od školy a mali sme dosť miesta. Takže vtedy školské triedy chodili na lyže k nám. A u nás doma sa organizoval skok na lyžiach. Pretože tam, kde som vyrastal, bol vynikajúci skokanský mostík. Počuješ? Vyrastal som s bežkárskymi stopami a skokanským mostíkom doma. Takže to nie je tým.

Čo sa to stalo v roku 1983…

V roku 1983 – dnes nikto nedokáže vysvetliť, ako je to možné – bol futbalový tím z môjho rodiska senzáciou roka. Tím aj mesto, z ktorého pochádzal, sa volá Stranda. Stranda hrala v štvrtej divízii a dostala sa až do tretieho kola nórskeho futbalového pohára, čo bolo nevídané.
Stranda porazila mužstvo tretej divízie a, čo bolo oveľa dôležitejšie, mužstvo druhej divízie z Ålesundu, ktoré pochádza z jediného mesta okresu, malo vysoké ambície vyšplhať sa do najvyššej divízie a cítilo sa, prirodzene, na koni proti farmárom z dedín vo viac-menej všetkých oblastiach života. Stranda mala približne tritisíc obyvateľov, Ålesund dvadsaťpäťtisíc. Stranda ho vyradila z divízie. A v treťom kole sa mala Stranda stretnúť s ďaleko najlepším futbalovým tímom tých čias – Vålerengou. A to nehovorím len tak. Vålerenga vyhrala nórsky pohár v ten rok aj o rok neskôr. Vålerenga pochádzala z Osla. Takže Stranda mala tritisíc obyvateľov, Oslo vyše pol milióna.

Pred zápasom vyšiel v najväčších nórskych novinách článok, kde boli najlepší hráči zo Strandy odfotení so starostom a s kňazom, aby ukázali, ako celá dedina drží pokope. Hviezdni hráči z Vålerengy to komentovali asi takto: „Stranda? To je kde?“
Takže to nie je tým, že by som pochádzal z veľkého mesta. Ani tým, že som zvyknutý, že sa stále niečo deje.
Nie je to tým.

Milan Buno, knižný publicista


Aktivujte si

Prihlásením k odberu noviniek súhlasíte so zasielaním marketingových e-mailov a potvrdzujete súhlas so zásadami ochrany osobných údajov.