Sign in / Join

Aký bol Julián Filo a jeho Filozofia gesta? Odpoveď hľadajme na aktuálnej výstave v GJK v Trnave


752   -   0
Share:
Aký bol Julián Filo a jeho Filozofia gesta, Julian Filo, Spomienka na Tereziu F, 1977 zo zbierok SNG, GJK

Galéria Jána Koniarka (GJK) v Trnave pripravila na začiatku roku 2021 nové výstavy pre svojich návštevníkov. Nakoľko sú galérie zatvorené, prezentované sú prostredníctvom videí a fotografií. Veríme však, že si všetky výstavné projekty budete môcť pozrieť čo najskôr aj naživo. Nasledujúca pozvánka na výstavu zaujme svojim obsahom. Ide o retrospektívu tvorby slovenského maliara a grafika pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia. Aký bol Julián Filo a jeho Filozofia gesta?

Filozofia gesta je retrospektívnym pohľadom na tvorbu výrazného slovenského maliara a grafika Juliána Fila pri príležitosti 100-ročnice jeho narodenia. Koncepcia výstavy je postavená ako komplexná prehliadka maliarskej aj grafickej tvorby. Postihuje tvorbu od expresívnej maliarskej polohy a asamblážnych intervencií do maľby v 60. rokoch minulého storočia, cez skladbu fragmentov mestských výjavov, airbrushových malieb až po náboženské a reklamno – konzumné motívy 90. rokov 20.storočia.

Vystavené diela zohľadňujú referenčné body umeleckej výpovede. A to nielen v maľbe a grafike – teda v médiách, s ktorými je spájaný v rámci umenovedného diskurzu – ale aj v monumentálnej tvorbe do architektúry a s ňou spojené prípravné skice, koláže, priestorové analýzy, ale aj účinkovanie v krátkom experimentálnom filme.

Julian Filo

Fotografia zo súkromnej zbierky Juliána Fila ml.

Míľniky tvorby

Julián Filo nastúpil na výtvarnú scénu v polovici minulého stroročia ako jeden z prvých autorov primárne reagujúcich na dynamiku tzv. postindustriálnej spoločnosti. V jej kontexte začína dominovať viac výroba  a transfer informácií oproti hmotným statkom, čo produkuje nový typ manažérskych, technických a úradníckych elít. Z tohto sociálneho ovzdušia J.Filo vytvoril vlastnú ikonografiu, ktorá sa naplno prejavila v následných 60.rokoch. Mnohé z týchto diel sú dnes iba ťažko dohľadateľné a jediným prameňom sú fotoreprodukcie z autorovej pozostalosti.

Odkazujú k tvorbe Férnanda Legera z 20. rokov (najmä k dielam Three figures, 1921 alebo Two woman bouquet, 1921), v ktorých ľudské postavy analyzuje vo vzťahu k strojom. Podriaďuje tomu aj ich modelovanie – končatiny pripomínajúce hydraulické piesty, trubky, či ramená ťažkých mechanizmov. Podobné smerovanie je možné u Fila vysledovať v dielach Moderná balada z roku 1963 (v súčasnosti nedohľadateľný) a na výstave ho zastupuje  dielo Projektant L.M. (SNG) z roku 1962. Inú polohu 60. rokov predstavujú asamblážne závesné obrazy. V nich stále dominuje figurálna maľba – najčastejšie modelky z magazínov – ktorá je expresívna, neexaktná. V istom ohľade predchádzala tomu, čo sa v Spojených štátoch v 70. rokoch označovalo termínom bad painting.

Neprehliadnite:
Zásielka umenia v Galérii Jána Koniarka v Trnave: retrospektívna výstava diel Alexandra Salontaya

Postavy modeliek dopĺňa asambláž zostavená z konfigurácie rúk plastovej manekýnky, fotografií a zakonzervovaného odpadového materiálu, čím vzniká hutný sémantický objekt. Význam Filovej tvorby v tomto období potvrdilo jeho zaradenie na výstavu Trinásť zo Slovenska. Išlo o kurátorský výber významného českého teoretika umenia Jindřicha Chalupeckého zameraný na slovenských autorov, ktorých už viac nezaujímala vidiecka každodennosť, ale nová, mestská dynamika. Filo sa tu ocitol medzi dielami zásadných autorov, akými boli Š. Belohradský, J. Bartuzs, M. Dobeš, či J. Želibská. Napriek tomu, že Julián Filo nepatril k undergroundu – a možno práve vďaka tomu – istým spôsobom presadzoval úsilie o akúsi dekompozíciu kultúrnopolitickej situácie po 2. svetovej vojne.

Julián Filo – Filozofia gesta

Stopy pop-artu

Od 70. rokov minulého storočia začína námety svojich obrazov podrobovať dramatizácii. Ich formálny naratív odvodzuje od estetiky filmového strihu a premietacieho systému Polyekran (československý projektor z 50. rokov), ktorý často v procese navrhovania kompozície a výberu figúr využíval. Mestský folklór, ktorý v týchto prácach vzniká prostredníctvom uzavretých sekvencií adorujúcich život úradníkov, nápadne pripomína ideové východiská amerického pop-artu. Obrazovú plochu definuje vrstvenie farebných plôch technikou airbrush, ktorá v tomto období definovala jeho výtvarný jazyk a tvaroslovie. Filova tvorba sa však v tom období vyvíjala bez úzkeho kontaktu s pop-artom a podobnosť bola skôr formálna – výber kompozície, fragmetov, protagonistov, či práca s detailom.

Retrospektívna výstava slovenského maliara a grafika Juliána Fila k 100. výročiu jeho narodenia je online pripravená pre všetkých návštevníkov do 2.5. t.r.; kurátorom výstavy je Filip Krutek.

Foto: GJK

Aktivujte si

Prihlásením k odberu noviniek súhlasíte so zasielaním marketingových e-mailov a potvrdzujete súhlas so zásadami ochrany osobných údajov.
IAGO, divadlo nova scena