Pod Sobotskou bránou… Tak sa volá jednodňový folklórno-remeselný festival pretkaný ľudovou hudbou
Pod Sobotskou bránou sa pravidelne stretávajú milovníci gemersko-malohontských tradícií. Opäť tomu bude tak aj počas tohtoročného jednodňového folklórno-remeselného festivalu. Podujatie bude popretkávané ľudovou hudbou a prezentáciou výrobkov lokálnych ľudových remeselníkov a inšpirované bohatou históriou remeselnej výroby, tradícií a folklórom v regióne Gemer-Malohont. Sile tradícií a spomienok určite neodoláte ani vy…
Obyvatelia Gemera a Malohontu odpradávna využívali bohatstvo prírody v podobe surovín, akými sú drevo, prútie, slama, hlina, kov či vlna. Z dreva vyrábali nielen kuchynský riad, náradie, korýtka, varešky, ale aj drevené hračky a kolísky pre deti. Ľudia tejto oblasti sa živili aj chovom oviec a z ovčej vlny sa tkali guby. Z kože sa vyrábali opasky, pastierske kapsy a remene. Gemer je známy aj bohatou tradíciou výroby paličkovanej čipky. Najvýznamnejším ľudovým remeslom bolo hrnčiarstvo. Kedysi dávno dávalo prácu mnohým ľudom. Práve prítomnosťou množstva ložísk hliny, ktorá sa stala aj exportným artiklom bola jedným z rozhodujúcich faktorov rozvoja hrnčiarstva na Gemeri a v Malohonte.
Hlina – tradičný materiál
Hlinu, okrem hrnčiarov vyrábajúcich taniere, misy a krčahy, využívali aj kachliari a výrobcovia škridiel a tehál. Zásluhou vysokého množstva kaolínu sa vyznačovala okrem iného výbornou ohňovzdornosťou a vo výrobkoch z nej sa dalo variť na otvorenom ohni. Miestni hrnčiari z nej dokázali vyrábať až 50-litrové nádoby. Majstri tohto remesla boli všestrannými osobnosťami. Remeslo sa dedilo z generácie na generáciu bez sprostredkovania písma, až kým hrnčiarsky učeň nedospel do štádia majstra a postupne sa osamostatnil.
Z minulosti do súčasnosti…
V súčasnosti sa hrnčiarstvu na Gemeri venuje Danka Bakšová z Hrnčiarskych Zalužian. Keramikárke učarovala príroda, ktorá sa odráža v jej tvorbe. Na hrnčiarskom kruhu vyrába nielen hrnčeky, misky, fľaše, taniere, zvonkohry, ale aj ručne modeluje z hliny rôzne obrázky a kvietky. Do svojej práce vkladá vlastnú fantáziu a jej výrobky sú naozaj originálne. Na festivale budete mať príležitosť stretnúť sa so súčasnými remeselníkmi a lokálnymi predajcami, ktorí predstavia svoje výrobky a v tvorivej dielni s Dankou Bakšovou si môžete vyskúšať prácu s hlinou a točenie na hrnčiarskom kruhu.
Neprehliadnite:
Uhorský rod Balašovcov na hrade Modrý Kameň zanechal odkaz… Ako žili majitelia z rodu šľachtického?
Výrobky z kože sú tiež príznačné pre tento región a nositeľom tohto remesla je v súčasnosti Ján Maciak z Tisovca, ktorý z kože vyrába náramky, opasky, kožené náhrdelníky, spony do vlasov, drevené sošky a črpáky, z ktorých sa kedysi pila na salašoch žinčica. V Tisovci žije a tvorí aj Milan Katreniak. Svojimi šikovnými rukami vyrába fujary, píšťalky, valašky, drevené črpáky. Vo svojej dielni vdychuje život pastierskym hudobným nástrojom, ktoré sú cenné pre zberateľov po celom svete. Učinkuje v okolitých folklornych skupinách a svoje úspechy žne na festivaloch doma aj v zahraničí.
Návrat do detských liet…
Výstavu jedinečných krojovaných bábik predstaví Gabriela Medveďová z Hrachova. Vyrába ľudové kroje na bábiky, ktoré sú zdobené ručnou výšivkou technikou krížika, stonkovým a retiazkovým stehom pochádzajúcim z Klenovca, Kokavy nad Rimavicou a okolia (úvodný obrázok). Deň Vám spríjemní trh s tradičnými dobrotami a vystúpenia folklórnych súborov, medzi ktorými nebude chýbať napríklad FS Háj, DFS Lieskovček a FS Rimavan.
Bohatý program plný folklóru
O 18. hodine zavŕši podujatie vystúpenie FS Podpoľanec v divadelnej sále Domu kultúry. Vznik súboru sa spája s rokom 1975; zrodil sa pri Strednom odborom učilišti strojárskom v Detve. Počas svojho pôsobenia sa súbor zúčastnil na vyše 800 rôznych vystúpeniach a zorganizoval okolo 40 zahraničných umeleckých zájazdov v 16 krajinách sveta.
V súčasnosti má Podpoľanec 60 členov. Tvoria ho spevácka, hudobná a tanečná zložka. Súbor spod Poľany sa vo finále televíznej relácii Zem spieva 2020 umiestnil na druhom mieste. Aktuálne patria na Slovensku medzi špičku a minulý rok vytvorili krásny profilový program pri príležitosti 45. výročia založenia súboru Priateľstvo, život, láska. Podpoľanec získal ocenenie Kvet kultúry a umenia BBSK 2022.
V Rimavskej Sobote sa stretneme už na 5. ročníku na nádvorí Čierneho orla 17.9. Vstup na festival je voľný.
Text a úvodné foto: MsKS Rimavská Sobota
Ilustračné foto: archív redakcie
Bližšie informácie o tomto a aj ďalších podujatiach nájdete na stránke: www.kulturars.sk
