Sign in / Join

Mária Terézia a jej korunovácia v zrkadle dejín. Výstava v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši

Share:
Mária Terézia

Mária Terézia – uhorská panovníčka, ktorá sa spája predovšetkým s ekonomickými a školskými reformami a rozvojom obchodu a poľnohospodárstva v 18. storočí. Tomuto však predchádzalo ťažké obdobie nástupu jej vlády, keď musela brániť svoje rakúske dedičstvo pred celou Európou. Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši až do konca januára budúceho roku približuje návštevníkom zlomovú udalosť – jej bratislavskú korunováciu, ktorou si získala sympatie uhorskej šľachty. 

Stopy Márie Terézie v Liptovskom Mikuláši

Vzhľadom na to, že Máriu Teréziu od detstva v katolíckej viere vzdelávali a vychovávali jezuiti, bola zástankyňou rekatolizácie a tiež podporovateľkou jezuitov. Pre potrebu stavby jezuitského kláštora 10. júla 1750 darovala pozemok vo Vrbickom Huštáku, ktorý bol majetkom kráľovského eráru. Stavba bola dokončená až v roku 1764 ako jednopodlažná. Panovníčka 14. mája 1778 poukázala 1653 zlatých na dokončenie poschodia rozostavanej budovy kláštora a rozšírenie školy. Bolo v nej zriadené štvortriedne gymnázium. V budove dnes sídli Múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva.

korunovácia Márie Terézie

Nové zákony, nové pravidlá

V roku 1772 bol v Liptovskom Mikuláši zavedený tereziánsky urbár, ktorý zemepánom zakazoval vyžadovať iné ako vopred stanovené povinnosti. Boli to predovšetkým nadmerné peňažné dávky na výzbroj a honosné pongrácovské sobáše. Od roku 1794 dokonca prebiehal medzi mestom a Pongrácovcami spor ohľadom rozsahu povinností, pričom mešťania boli vzhľadom na platnosť urbára vo výhode.
Podľa výpovede richtára ešte v roku 1770 musela každá svätomikulášska domácnosť v závislosti od toho, koľko vlastnila pozemkov, každoročne odviesť daň 12 až 13 uhorských zlatých s rôznymi ďalšími príplatkami, napríklad za výčap nápojov alebo výzbroj. Povinnosti zahŕňali predovšetkým práce na „panskom“. Každá domácnosť odosielala jednu osobu k senám alebo k žatve a na jeden deň spoločne čistili jarky. Zvyklosťou bolo aj to, že starý richtár pri odovzdávaní svojej funkcie ako symbol daroval zemepánovi kohúta. 

Mária Terézia

Rozvoj školstva a kultúry na Liptove

Jezuiti pôsobili v meste ešte pred obdobím vlády Márie Terézie. Na pôsobenie jezuitských kňazov v čase rekatolizácie vyčlenil ostrihomský arcibiskup veľkú finančnú základinu. Za tieto finančné prostriedky bola postavená jezuitská škola v dnešnej budove Liptáčika, ktorú Mikulášania prezývali ježovica. Bolo to prvé sídlo jezuitov v meste, kde poskytovali kvalitné vzdelanie, organizovali divadelné predstavenia a pravidelné procesie Božieho tela na námestí. Ich činnosť mala veľký vplyv na prestúpenie obyvateľov na katolícku vieru.

Neprehliadnite:

M. M. Hodža, 210. výročie narodeniaOsobnosti slovenských dejín. Viete, kto povedal: Liptov je to, čo sa menuje romantickô a Turiec idyla?

Mária Terézia bola treťou a zároveň poslednou ženou – panovníčkou v dejinách. Aktuálna výstava približuje priebeh jej korunovácie v Prešporku na veľkoformátových reprodukciách známych malieb.

korunovácia Márie Terézie

Návštevníci uvidia aj portréty najvýznamnejších aktérov tej doby a samozrejme reprodukcie korunovačných klenotov a šiat Márie Terézie. Originály malieb sa nachádzajú na maďarskom veľvyslanectve vo Viedni, ktoré bolo v jej dobe palácom uhorskej kráľovskej kancelárie.

Výstava v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši je aktuálne predĺžená do konca januára 2022.

Text: Múzeum Janka Kráľa
Medzititulky: redakcia
Foto: archív Múzea J. Kráľa

Viac na: www.muzeumjankakrala.sk


Aktivujte si

Prihlásením k odberu noviniek súhlasíte so zasielaním marketingových e-mailov a potvrdzujete súhlas so zásadami ochrany osobných údajov.