Kežmarský hrad – vyhľadávané múzeum a vďačný cieľ turistov v každom ročnom období
Podtatranské mesto Kežmarok a Kežmarský hrad tradične patria medzi obľúbené cieľové destinácie turistov, ktorí hojne navštevujú Tatry a priľahlé okolie. Zbierky, ktoré strarostlivo uchováva Múzeum v Kežmarku, sú bohaté na najrôznejšie písomnosti a artefakty. Dokumentujú podtatranskú históriu a sú jedinečnou výpoveďou o tunajšom živote.
Múzeum v Kežmarku – Kežmarský hrad patrí medzi unikátne pamiatky na Spiši. Umiestnený je v historickom centre mesta. Sídlom Múzea sa stal v r. 1931. V súčasnosti tu návštevníci nájdu zaujímavé expozície, na ktoré si treba rezervovať dostatok času. Za pozornosť stoja napríklad expozície: Radničná miestnosť, Zbrane, Strelecký spolok, Rodina Thököly. Z ďalších expozícií určite nevynechajte: Lekáreň, Život MUDr. Vojtecha Alexandra, Mesto Kežmarok v 19. a 20. storočí, Obrazáreň, Hradná kaplnka, Kežmarok a Vysoké Tatry, Cechy a remeslá, Lapidárium či Automobilové veterány.
Neprehliadnite:
Stať sa kráľom alebo nie? Sebastian Lubomírski a jeho odkaz na hrade Ľubovňa prežil stáročia
Výlet do histórie
Z pohľadu turistu je Kežmarský hrad zaujímavým objektom, keďže je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1463. Staviteľmi a prvými majiteľmi hradu boli bratia Imrich a Štefan Zápoľskí. V roku 1528 ich vystriedala rodina Lasky, v roku 1571 Ján Rueber a v rokoch 1579 – 1684 ho vlastnili štyri generácie rodiny Thökölyovcov. Posledným majiteľom hradu bol Ferdinand Rueber a po odkúpení v roku 1702 sa stalo majetkom Mesta Kežmarok.
Staré povesti podtatranské – povesť O smelej žene, ktorá doplatila na odvahu
V roku Pána 1565 vykonala Beata Laska, kežmarská hradná pani, prvý známy výlet do Vysokých Tatier. Tatry učarovali pani Laskej od prvého dňa, čo nasledovala svojho manžela a vstúpila do Kežmarku.Obyvatelia mesta sa ani veľmi nepozastavili nad tým, že si ich hradný pán Albert doviedol manželku o 20 rokov staršiu. V tých časoch sa ľudia nebrali z lásky, ale pre majetok. A mladý pán tak veľmi potreboval peniaze! Chcel cestovať, hostiť, poľovať a anglickí alchymisti, ktorí mu sľubovali vyrobiť zlato a kameň múdrosti, ušli aj s tým zvyškom peňazí, ktoré im mladý pán zveril.Albert sa pri svojich cestách dopočul o bohatej poľskej vdove Beate. Porozmýšľal, šiel za ňou, zložil jej poklonu.
Spoznali sa na bále vo Varšave
Lasky bol veľmi smutný, zveril sa Beate, že je sirota, nepoznal ani lásku matky, ani lásku ženy. Aj ona mala podobný osud. Jej otcom bol sám poľský kráľ Žigmund. Ale nemohol sa k dcére verejne priznať, lebo jej matka bola len obyčajná dvorná dáma… Dal však dcére bohatstvo, vyrástla na jeho dvore. Ale tiež bez lásky.Možno preto, keď Beatu nečakane Albert požiadal o ruku, privolila. Beata mohla mať síce vo svojom veku rozum, ale pravdepodobne sa do šarmantného ani nie tridsaťročného mladíka (už predtým raz ženatého – o čom nevedela) zaľúbila. Ba čo viac – vydala sa za neho.
Ako to bolo?
Keď prichádzali do Kežmarku, uvidela Tatry. Očarili ju na prvý pohľad. Rozhodla som sa tam ísť. Ale Albert nikdy nemal čas, stále sa venoval alchýmii, nuž šla do hôr s kežmarskými mešťanmi. Tí Tatry dobre poznali, lebo jedna ich časť patrila od roku 1269 do chotára Kežmarku. Vybrali sa pravdepodobne k Zelenému plesu. Kde bol v tom čase Beatin manžel? Vedel o pripravovanom výlete? Asi nie. Mladý pán bol totiž v poslednom čase dosť mrzutý. Mal peniaze, ale aj staršiu ženu. Čo z nej? Stačilo by mu iba to prvé. A zase mať voľnosť…
Smutný koniec bez lásky
Výlet manželky mu vlastne prišiel vhod. Keď sa hradná pani po troch dňoch vrátila, naoko nahnevaný muž ju čakal pri vstupnej hradnej bráne. A spolu s ním jeho vojaci. Schytili prekvapenú Beatu a vliekli ju do hladomorne. Keďže šla na výlet bez svojho zákonitého manžela, previnila sa proti prísnym zásadám vtedajšej mravnosti a tak musela doživotne pykať…Nie, muž ju neodsúdil na smrť hladom. Chlieb a vodu dostávala cez malé okienko a druhým oknom zo svojej izby mohla pozerať na Tatry – príčinu svojho nešťastia. V hladomorni strávila Beata Laska najmenej šesť rokov – našiel ju tam až ďalší majiteľ hradu a úbohú pološialenú ženu odviezol do Košíc, kde onedlho zomrela.
Súčasťou prehliadky Múzea v Kežmarku je aj panoramatický výhľad z bývalej hladomorne na samotný Kežmarok a Vysoké Tatry.
Foto: Ing. Drahomír Thomay a Mgr. Peter Cintula
Viac informácií na: www.kezmarok.com
