Na Slovensku máme tisíce prírodných klenotov a 9 národných parkov. Poznáme ich?
Každý rok sa Európsky deň národných parkov koná koncom mája. Jeho cieľom je priblížiť ľudí k prírode a zvýšiť povedomie širokej verejnosti o dôležitosti prírodnej krásy, zachovanej v chránených územiach a dôležitosti ochrany a trvalo udržateľného riadenia týchto miest. Národné parky sú najcennejšie prírodné územia Slovenskej republiky. V súlade s európskymi i svetovými kritériami plnia dve základné úlohy: zachovanie vzácnej prírody a jej sprístupnenie pre realizáciu voľnočasových aktivít. Poznáme svoje národné parky?
Tatranský národný park (TANAP)
TANAP je naším najstarším národným parkom; vznikol v r. 1948. Ide o najvyššie horstvo Karpát s jedinečnou geomorfológiou a výraznými stopami ľadovej činnosti, no zároveň aj najväčším počtom plies, pôvodných druhov rastlín a živočíchov. Nachádza sa tu i najviac turistických chát vo vysokohorskom prostredí a liečebnorehabilitačných zariadení i rekreačných možností. Súčasťou TANAP-u je poľskoslovenská Biosférická rezervácia Tatry, ktorá je zapísaná do svetového zoznamu biosférických rezervácií UNESCO.
Národný park Nízke Tatry (NAPANT)
NAPANT tvorí mohutná, takmer 100 km dlhá klenba hôr, ktorá sa ťahá stredom Slovenska od východu na západ. Centrálna časť s najvyšším vrcholom Ďumbier ((2043 m n. m.) je ukážkou ľadovcom modelovaného reliéfu. Ostatné územie je tvorené hôľnym vysokohorským reliéfom, s legendárnou Kráľovou hoľou (1946 m n. m.).
Neprehliadnite:
Objavte GAVURKY – rozprávkový háj s pozitívnou energiou v srdci Slovenska
V krasových oblastiach Jánskej a Demänovskej doliny sa nachádza najhlbšia slovenská jaskyňa – Starý hrad a najdlhší jaskynný systém na Slovensku – Demänovské jaskyne (viac než 35 km). Vďaka výraznej členitosti územia sa tu nachádzajú mimoriadne rozmanité spoločenstvá rastlín a živočíchov. Ozdobou Nízkych Tatier je plesnivec alpínsky (leontopodium alpinum), chránená rastlina.
Pieninský národný park (PIENAP)
PIENAP zahŕňa nádherné územie bradlového pásma s jedinečným krasovým kaňonom Dunajca a rázovitým Zamagurským krajom. Od národnej kultúrnej pamiatky Červený Kláštor vedie splav po rieke Dunajec na drevených goralských pltiach.
Národný park Malá Fatra
Park sa nachádza v najzápadnejšom pohorí Karpát s pôsobivým dolomitovým a vápencovým reliéfom Rozsutcov, Ťavích hrbov a Suchého, so strmými hoľami Stohu, Poludňového Grúňa, Chleba, Malého i Veľkého Fatranského Kriváňa i veľkým počtom rastlinných a živočíšnych endemitov. Národný park Malá Fatra je známy aj ako Jánošíkov kraj.
Národný park Slovenský raj
Toto územie tvorí unikátny krasový horský reliéf s neopakovateľnými roklinami, náhornými planinami, naším najdlhším Stratenským jaskynným systémom, sprístupnenou svetovou Dobšinskou ľadovou jaskyňou a k tomu veľká pestrosť flóry a fauny. Rokliny sú sprístupnené železnými i drevenými rebríkmi. Známy Tomášovský výhľad poskytuje nevšedné zážitky pri pohľade do hlbokého kaňona rieky Hornád.
Národný park Muránska planina
Tento národný park predstavuje zachovalý horský planinový kras s krasovými jamami v Suchých doloch a vyvieračkou v doline Furmanec, s kaňonovitou Hrdzavou a Voniacou dolinou, s lesnatou Fabovou hoľou, Malou a Veľkou Stožkou, s tradíciou baníctva na Horehroní a chovom koní pôvodného karpatského plemena na Veľkej Lúke.
Národný park Poloniny
Územie plné zázrakov sa nachádza sa na severovýchode Slovenska. Sú v ňom výnimočné bukové lesy a pralesy Stužica, Rožok a Havešová, ktoré sú spolu s Vihorlatským pralesom a vzácnymi lesmi a pralesmi 11 krajín Európy od roku 2017 zapísané v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO ako lokalita Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Národný park Poloniny je jediné územie na Slovensku, kde vo voľnej prírode žije zubor hrivnatý (Bison bonasus).
Národný park Veľká Fatra
Vzácne územie sa rozprestiera na juhu Žilinského kraja a menšou časťou na severe Banskobystrického kraja. Nachádzajú sa tu pralesovité jedľobučiny, miestami aj tisy (až 600-ročné), reliktné boriny a alpínske druhy rastlín. Členitý reliéf vytvára neopakovateľné útvary, najznámejšie sú kaňonovité doliny Gaderská a Blatnická, vo vápencových horninách sú početné jaskyne (Harmanecká a i.). Sú tu početné pramene minerálnych vôd.
Národný park Slovenský kras
Tento národný park zahŕňa najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Tvorí ho sústava náhorných plošín s množstvom podzemných i povrchových krasových javov, kaňonov riek a tiesňav. V r. 1977 bolo územie Slovenského krasu ako prvé na Slovensku zaradené do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra. Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO od roku 1995. V Slovenskom krase je známych vyše 1350 jaskýň a priepastí. 5 jaskýň je sprístupnených verejnosti a to: Domica, Gombasecká, Jasovská, Krásnohorská jaskyňa a Silická ľadnica. Najdlhšou a najhlbšou jaskyňou je jaskynný systém Skalistého potoka (dĺžka 8 123 m, vertikálne rozpätie 376 m). Vo flóre Slovenského krasu majú najväčšie zastúpenie kalcifyty a xerotermné druhy. Vzácnym endemitom je chudôbka drsnoplodá Klášterského (Draba lasiocarpa subsp. klasterskyii).
www.sopsr.sk
Foto: archív NAPANT
