Podunajské Biskupice a ich 800-ročná história. Pátranie v minulosti tejto časti Bratislavy je dobrodružstvo
Podunajské Biskupice, súčasť Hlavného mesta SR, si pripomínajú 800-ročné jubileum. Pátranie v minulosti je ako skladanie obrovskej puzzle skladačky. Háčik je v tom, že pred vami neleží žiadna predloha a ani netušíte koľko dielikov budete potrebovať, aby ste získali aspoň základný obraz. Začnete s jedným alebo dvoma a postupne dokladáte ďalšie a ďalšie. Môže trvať roky, kým sa podarí poskladať aspoň trošku jasný a zrozumiteľný obrázok. Potrebné dieliky môžu byť prakticky kdekoľvek. O to dobrodružnejšie celé skladanie môže byť. Platí to aj pre najstaršie dejiny Podunajských Biskupíc. Výskumy v posledných rokoch odhalili, že minulosť tohto miesta možno sledovať cez neuveriteľné tri tisícročia.
Prelomový rok
Rok 1221 je pre Podunajské Biskupice mimoriadne dôležitý. Všetci, ktorí sa o históriu tejto dnešnej mestskej časti Bratislavy zaujímajú bližšie, majú tento rok zafixovaný. Práve k nemu by sa totiž údajne mala viazať prvá písomná zmienka o obci. Ako prvý na tento rok upozornil tunajší rodák, historik Peter Püspöki Nagy vo svojej obsažnej monografii Podunajské Biskupice – Monografia starších dejín. Čo to však presne znamená? Môžeme v tomto roku oslavovať 800. výročie prvej písomnej zmienky o obci, alebo to bude o čosi zložitejšie?
Vzácne písomnosti
Prvá písomná zmienka je pre každú obec či mesto mimoriadne dôležitá. Možno sa z nej dozvedieť mnoho zaujímavých informácií. Napríklad vtedajší názov miesta, rôzne majetkové pomery, mená obyvateľov či majiteľov, alebo vzťahy voči iným obciam v okolí. Samozrejme, čím staršia je zmienka, tým hlbšie do minulosti nám umožňuje nazrieť. O tom, že v minulosti existovala listina, ktorá spomínala založenie kostola v Podunajských Biskupiciach, sa dozvedáme z viacerých ostrihomských schematizmov. Pod pojmom schematizmus si môžeme predstaviť ročenku v podobe knihy, ktorá obsahovala súpis úradov diecéz s osobnými a rôznymi historickými údajmi, ktoré sa autorovi podarilo o danom mieste zistiť z rozličných jemu dostupných prameňov.
V roku 1896 vyšla v Ostrihome publikácia Lajosa Némethyho pod názvom Series parochiarum et parochorum Archi-Diocesis Strigoniensis – Súpis farností a fár ostrihomskej arcidiecézy. Šesť rokov predtým (v roku 1890) vyšiel podobný schematizmus pod názvom Schematismus Cleri Archidioecesis Strigoniensis. Informácie o Podunajských Biskupiciach sú v ňom pod číslom 9 na strane 135. Obec nájdeme pod menom Püspöki (v preklade Biskupice) s označením oppidum. Ide o latinský právny typ sídla v Uhorsku používaný od 14. storočia až do roku 1871.
Fotografia Kostola sv. Mikuláša z roku 1932. Archív Pamiatkového úradu SR
Pramene poznania
Farnosť podľa tohto zápisu existuje od roku 1221, matrika je vedená od roku 1688. Kostol je zasvätený svätému Mikulášovi a farárom bol v roku 1890 Joannes Nep. Kudlík. Pod túto farnosť spadali aj kostoly v Komárove a Vrakuni. Nechýba ani počet veriacich a informácia o pošte s telefónnou linkou. Z akého dokumentu tento zápis vychádza, nie je uvedené, je však zrejmé, že išlo o starší – dnes však už neexistujúci či nedostupný zdroj, ktorý azda čerpal priamo z originálnych listín, prípadne ich neskorších odpisov. Šanca, že sa tento pôvodný prameň objaví, je minimálna. Je to spôsobené tým, že dokumenty o Podunajských Biskupiciach boli v minulosti uložené v Ostrihome, kde počas búrlivých storočí mnohé podľahli skaze. To, čo však nenájdeme v písomných prameňoch, môžeme vypátrať inde. Treba spomenúť, že existuje viacero prameňov, ktoré uvádzajú aj iné (neskoršie) roky výstavby kostola. Ich zdroje si však nemožno overiť a tak sa pozrime, čo nám môže odhaliť archeológia.
Neprehliadnite:
Archeologický výskum
Je nutné povedať, že v Podunajských Biskupiciach pred rokom 2010 žiadny systematický archeologický výskum sa neuskutočnil. Staršie archeologické nálezy z katastra obce sú sporadické a slabo zdokumentované, niektoré máme dokonca len z ústneho podania. Rozsiahlejšie výskumy máme až z uplynulej dekády.
V rokoch 2015 až 2018 prebehol v Kostole sv. Mikuláša archeologický výskum, ktorý mal zachytiť stavebné fázy kostola a identifikovať najstaršiu sakrálnu stavbu v tomto priestore. Výskum potvrdzuje, že Kostol sv. Mikuláša stál v poddanskej dedine patriacej ostrihomskému arcibiskupovi. V listinách sa majetky ostrihomskej kapituly spomínajú po prvýkrát v listine z roku 1264. Pápež Urban IV. daroval vtedy Kostol sv. Mikuláša v Biskupiciach na Žitnom ostrove, ktorý predtým patril magistrovi Gerhardovi z Parmy, kaplánovi Štefana Váncsaiho. Ide o prvú overenú zmienku o kostole. Potvrdzuje to aj archívny výskum P. Budaya súvisiaci s pamiatkovou obnovou presbytéria.
Vzácne exponáty
Archeologický výskum potvrdil, že v prvej polovici 13. storočia už na mieste dnešného kostola stála sakrálna stavba. A nebola prvá. V tesnej blízkosti dnešného kostola existoval na prelome 10. a 11. storočia cintorín, po ktorom bolo zachytených 7 hrobov. Vzhľadom na súdobú tradíciu pochovávania v blízkosti kostola je možné z existencie hrobov dedukovať, že tu skutočne sakrálna stavba stála. Hroby sú datované nálezom esovitej bronzovej záušnice z okruhu belobrdskej kultúry. Nad vrstvou najstaršieho cintorína sa našla podlaha kostola z hrubej bielej vápennej maltovej hmoty s nehladeným povrchom. Okrem záušnice sa v jednom z hrobov našla aj minca, strieborná uhorská razba Ondreja I. (1046 – 1061).
Na základe ojedinelých a sekundárnych nálezov je možné povedať, že prvá vývojová etapa kostola spadá do 10. – 11. storočia.
Ilustrácia Ipolyiho článku Obrazy z ciest po Žitnom ostrove, Vasárnapi Ujság, 1858
Na mieste, kde je dnes v kostole presbytérium, existoval na prelome 10. a 11. storočia kostol, pri ktorom sa pochovávalo. V polovici 12. storočia už kapacita kostola nestačila a tak západné priečelie zbúrali a pristavali k nemu rozsiahle románske halové trojlodie a dve podlažia prestavanej veže na osi lode kostola. V mieste, kde stál starší kostol, bola po týchto úpravách svätyňa.
Fotografia Kostola sv. Mikuláša pred a po rekonštrukcii v roku 1937. Archív Pamiatkového úradu SR
Čo možno z týchto nálezov odvodiť?
Kostol stál na osídlenom mieste a v jeho okolí bol dostatok veriacich, ktorí ho navštevovali nielen v 10. a 11. storočí. V 12. storočí sa muselo Biskupiciam dariť natoľko, že počet veriacich, teda obyvateľov, narastal a to až do takej miery, že bolo potrebné kostol zväčšiť. Okrem potreby priestor zväčšiť však bola aj ochota a financie na takýto veľký a významný krok. S istotou môžeme povedať, že pred 800 rokmi na mieste dnešného Kostola svätého Mikuláša prebiehali veľké stavebné práce. Starší kostol tu stál už od prelomu tisícročí a teda od čias, keď vzniklo uhorské kráľovstvo (rok 1000/1001). Možno to bolo už o čosi skôr, no miestnym obyvateľom veľkosťou nestačil a tak musel byť zväčšený. Aj keď presne nevieme, čo sa dialo v Podunajských Biskupiciach v roku 1221 a aké práce sa na kostole v tom roku vykonávali, je jasné, že centrum Podunajských Biskupíc bolo osídlené minimálne od prelomu tisícročí.
Hlboké korene osídlenia
Archeologické nálezy z uplynulých rokov v iných častiach našej mestskej časti však dosvedčujú, že kataster našej obce je obývaný už viac než dve tisícročia, keďže najstaršie nálezy sú datované do prvého storočia pred naším letopočtom. A to už je dôvod na to, aby sme nielen skúmali, ale hlavne boli hrdí na miesto, kde dnes žije silná diaspora Biskupičanov, hrdých lokálpatriotov na skutočne dlhú a bohatú históriu.
Text: Andrea Kvintová, kronikárka MČ Bratislava-Podunajské Biskupice
Medzititulky: redakcia
Foto: archív MČ BA-Podunajské Biskupice, Archív Pamiatkového úradu SR
Viac na: www.biskupice.sk
