SNG | Vo výklade: Martin Piaček a jeho sochárske dielo z cyklu Najväčšie trapasy slovenskej histórie
Vo výklade je výstavný cyklus Slovenskej národnej galérie, ktorý vo verejnom priestore – v okne kaviarne Berlinka v Esterházyho paláci v Bratislave, predstavuje diela vizuálneho umenia, reagujúce na aktuálne otázky súčasného spoločenského života. Aktuálne v ňom máte možnosť vidieť sochárske dielo vizuálneho umelca Martina Piačeka s názvom 26. október 1921, zničenie pamätníka Márie Terézie v Bratislave z cyklu Najväčšie trapasy slovenskej histórie, ktoré daroval do zbierky SNG v roku 2019.
Dielo je napojené na samotné miesto – dnešné Námestie Ľudovíta Štúra, kde pôvodne existoval korunovačný pahorok. Od roku 1897 tu stál pamätník Márie Terézie od Jána Fadrusza. Vynímal a tu až do jeho vandalského zničenia legionármi počas prvej republiky. Piaček zobrazil dielo vo fáze ničenia.
Vandalizmus naprieč storočiami
Vo výklade je aktuálne inštalovaná socha súčasného umelca Martina Piačeka (nar. 1972) – 26. október 1921, zničenie pamätníka Márie Terézie v Bratislave (2007 – 2019). Pri pohľade do okna Esterházyho paláca je podstatné si uvedomiť, že sa nachádzame iba pár metrov od miesta, kde bol v máji roku 1897 slávnostne odhalený pamätník Márie Terézie. Bol tu až do jeho vandalského zničenia legionármi počas prvej republiky. Jeho žulový podstavec v tomto priestore zostal stáť bez mramorového monumentálneho súsošia, ako nemá výčitka a symbol ľudského vandalizmu približne ďalšie štyri roky.
Neprehliadnite:
Kultúrna cesta sv. Cyrila a Metoda ocenená certifikáciou Rady Európy. Vitaj, pútnik, na ceste poznania…
Autor pôvodného pamätníka
A aby priestorová a časová konštelácia bola ešte kompletnejšia, dodajme, že autor pamätníka Ján Fadrusz (1858 – 1903), rodák z Pressburgu, žijúci a tvoriaci v Budapešti, sa zničenia svojho významného diela (našťastie) nedožil. Zomrel predčasne ako 45-ročný, avšak jeho portrétna busta, ktorú mu venovali obyvatelia Pressburgu ako slávnemu rodákovi, v tom čase umiestnená v blízkom parku, sa musela mlčky prizerať surovému ničeniu a brutálnej dráme konca poctivo a umelecky hodnotne zrealizovaného diela. Dnes by určite patrilo k významným kultúrnym pamiatkam a k povinným zastávkam turistických sprievodcov po Bratislave.
Veľká tlačenica na malom mieste
Na dnešnom Námestí Ľudovíta Štúra, kde pôvodne existoval korunovačný pahorok, sa v minulosti stretávali a živo cirkulovali viaceré sochy. Na jednej strane pomník sochára Jána Fadrusza, jeho vlastný monumentálny pamätník (uvádzaný aj ako pomník), a v súčasnosti pomník Ľudovíta Štúra (od Tibora Bártfaya) a pred ním pomník M. R. Štefánika (od Bohumila Kafku). Nachádzame sa na jednom z bratislavských námestí, na ktorom sa to v histórii „hemžilo” premenami pamätníkov. Sochy sa menili podľa politického a spoločenského záujmu, obdobne ako vo verejných priestoroch v každom väčšom meste. Ak sme si mysleli, že pamätníky a pomníky sú stabilné, historicky overené, neohybné, tak sme sa značne mýlili.
Martin Piaček a naša realita
Sochár Martin Piaček viacerými prácami reflektuje aktuálne témy súčasného umenia. Od roku 2007 začal tvoriť známy, doposiaľ ešte otvorený cyklus – Najväčšie trapasy slovenskej histórie (2007 – 2019). Vytvoril sériu zámerne antimonumentálnych, subjektívne zvolených, neslávnych historických dejov, ktoré sa už nedajú vymazať a ani nijako zvrátiť. Autorská voľba menších modelov sôch pravdepodobne vznikla i preto, že podobné „trapasy” nebývajú zobrazované. A už vôbec nie cez monumentálne pamätníky so slávnostným odhalením, radi by sme na ne radšej zabudli. Zostávajú tak iba pracovnými verziami neexistujúcich a neuskutočniteľných pamätníkov. Sú zhmotnenými výčitkami, upozorneniami na prešľapy a pády, ktoré sa popri slávnych momentoch histórie reťazia rovnako, no menej často sme ochotní si ich pripomínať a venovať im pozornosť.
Originálny prístup a originálna reakcia umelca
Piaček reakciou na zničenie pomníka Márie Terézie reflektuje zároveň aj dejiny sochárskeho umenia, upozorňuje na krátky život pamätníkov a háklivosť zobrazovania historických udalostí a osobností v čase a vo verejnom priestore. Autor vyjadruje ľútosť nad vandalstvom voči umeleckým pamiatkam a jeho sochy z tohto cyklu sú mementom historických trapasov, ktoré by sa mohli zopakovať v ktorejkoľvek dobe.
Sochu Martina Piačeka si môžete v okne Berlinky pozrieť do 21. novembra tohto roku.
Hneď po ňom sa Vo výklade predstaví ďalší súčasný autor Šymon Kliman s portrétom Jitky Pištovej z fotografickej série Beautiful People, zachytávajúcej Rómov z vylúčených lokalít.
Text: SNG, upravené
Medzititulky: redakcia
Foto: SNG
Viac na: www.sng.sk