V Danubiane vás prekvapí celá škála umeleckých prístupov k súčasnému svetu. Predstavujú ju výstavy Padajúca kométa i Ostrovy farieb
Na súčasnej výstave Roberta Hromca s názvom Padajúca kométa v galérii Danubiana Meulensteen Art Museum sú hlavnými interpretáciami motívy, ktoré súvisia s Časovou kapsulou a Padajúcou kométou a existenčných otázok medzi človekom a vesmírom. Umelec predstavuje v galérii od 25. januára do 29. marca 2020 svoju najnovšiu tvorbu. V tom istom čase sa návštevník galérie môže na výstave s názvom Ostrovy farieb zoznámiť aj so súčasnou tvorbou mladej výtvarníčky a ilustrátorky Simony Čechovej.
ROBERT HROMEC (1970) pochádza zo Žiliny. V roku 1990/1991 študoval výtvarné umenie na Pratt Institute. Titul BA získal na City College v New Yorku v roku 1995. Keď pôsobil ako asistent na katedre maľby Hunter College vyhral (1997) štipendium na trojmesačný študijný pobyt na Slade School of Fine Art v Londýne. V roku 1998 získal titul MFA na Hunter College v New Yorku. V rokoch 1992 – 1998 pracoval v Metropolitnom Múzeu umenia v New Yorku.
Padajúca kométa
Na súčasnej výstave Roberta Hromca v Danubiane sú hlavnými interpretáciami motívy, ktoré súvisia s Časovou kapsulou a Padajúcou kométou. Je prirodzené, že aj jej názov Padajúca kométa vyplýva z aktuálnych diel umelca. V nich sa do popredia dostávajú Hromcove individuálne umelecké vyjadrenia zaznamenávajúce chaos verzus kozmos. Kurátorka výstavy PhDr. Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD. o tvorbe a práve vystavovaných dielach Roberta Hromca píše. „V najnovších dielach cítime, že hľadá ľudský aj umelecký časopriestor. Nachádza ho a zobrazuje netradičnými výtvarnými postupmi na alumíniovej platni, plošnou maľbou aktívnych vstupov vyrývaných či vyfrézovaných geometrických prvkov do podoby špecifického štrukturálneho povrchu alebo priestorového reliéfu. Línie, kruhy, špirály sa v tomto úžasnom chaose a vesmírnom priestore stretávajú s časťami ľudských postáv, rúk, profilov tváre, detailov, zväčšenia alebo znásobenia obrysových línií človeka.
Neprehliadnite: Milovníci umenia sa opäť potešia
Hromcove súčasné diela odvážne možno porovnať s technikou grafických listov. Maľbu štetcom či kresbu línií a šrafúr v klasických dielach vytvorených na medených alebo zinkových platniach leptom, suchou ihlou alebo mezzotintou, na alumíniovej platni nahradila elektrická karbobrúska. Ona vrýva stopu do samotného materiálu a vytvára vzťah chladného lesku, svetla a tieňa, ako aj zmeny štruktúry povrchu. Abstraktné línie vŕtané do hliníka, ich rotácie, reliéfne efekty symbolicky konkurujú technike starých grafických listov vytvorených klasickým leptom a inými grafickými technikám. A tak ako vo farebnom lepte aj v týchto dielach používa Robert Hromec žiarivé farby, ktorými akcentuje jednotlivé komponenty obrazového priestoru, ktorý je optickou ilúziou závislej nielen od lesku alumíniovej platne, ale najmä od intenzity priameho a nepriameho zdroja svetla.“
Robert Hromec novými výtvarnými prístupmi k vyjadreniu súčasnosti vytvára isté napätia, ale aj spojenia medzi ľudskou existenciou a priestorom, v ktorom existuje súčasný človek.
SIMONA ČECHOVÁ (1988) pochádza z Trnavy. Vyštudovala reklamný dizajn na University of Bedforshire v Anglicku (2010) a medzinárodný marketing na Edinburgh Napier University v Škótsku (2012). Po štúdiách sa vrátila späť na Slovensko, venuje sa knižnej a komerčnej ilustrácii. Pracuje prevažne digitálne, občas farbičkami. Spolupracuje s grafickými štúdiami a reklamnými agentúrami, je členom Slovenskej Asociácie Ilustrátorov ASIL. Okrem kreslenia ju teší včelárenie, ktoré má v jej rodine vyše 120 ročnú tradíciu.
OSTROVY FARIEB
Po niekoľkých rokoch príklonu k oblasti marketingu sa Simona Čechová vrátila k svojmu prapôvodnému zámeru, ilustrácii, ku ktorej inklinovala už v detstve. Práve profesijný mix a istá počiatočná nevyhranenosť Simonu pozitívnym spôsobom ovplyvňujú doteraz a sú jej prednosťou. Na jej výstave s názvom Ostrovy farieb (Danubiana od 25. januára do 29. marca 2020) môže divákovi pri pohľade na jej široké portfólio udrieť do očí akási bipolárnosť Simoninej tvorby. Tú v sebe nesie najmä dvojitý charakter jej práce – analóg a digitál.
„Analógové prace, z ktorých Simona prirodzene pôvodne vychádzala, majú silný intímny charakter. Jednotlivé elementy na ilustráciách používa striedmo a minimalisticky. Rovnako ako lomené farby s kontrastnými elementárnymi farbami. Každý obraz má svoju atmosféru a istý pokoj. Vrcholom tejto oblasti Simoninej práce je jej autorská kniha Včelár Jožko“, charakterizuje tvorbu Simony Čechovej kurátorka výstavy Kristína Kubáňová a dodáva:
„Práve autorská práca a osobný nádych knihy dali výtvarníčke priestor vytvoriť autorské dielo s posolstvom.
Naproti tomu digitálna poloha Simoninej práce je iná. Bohatá, plná sviežich intenzívnych farieb, hravá. Práve práca s farbou hrá v jej tvorbe veľmi dôležitú úlohu a je jednou z jej najsilnejších predností. Kompozície a štylizácie v ilustrácii stavia odvážne a nebojácne. Hrá sa s tvarmi a je jej veľmi blízka štylizácia. Veľmi cenný je aj skrytý humor a občasná jemná irónia. Najvýraznejšími príkladmi digitálnej práce sú knihy vytvorené v tvorivom páre so spisovateľom Michalom Hvoreckým.“
