Na štyridsať rokov neprístupných miestach, na ktorých kedysi prechádzala deliaca čiara – takzvaná železná opona – medzi východným a západným blokom a na ktorých sa uskutočnilo nespočetné množstvo neúspešných pokusov o útek, ktoré sa často skončili násilne, si paradoxne príroda dokázala zachovať vzácne biotopy. V súčasnosti ide o to, aby sa tieto miesta zachovali ako Zelený pás Európy, ako vzácne prírodné dedičstvo, ktoré by sa malo stať základným kameňom regionálnej, národnej a európskej identity.

Prvý projekt na ochranu vzácnych biotopov bol založený v roku 1989 pri príležitosti pádu Berlínskeho múra. Iniciatíva Európsky zelený pás vznikla v roku 2003 združením viacerých existujúcich regionálnych iniciatív. Dnes spája 24 krajín a je hlavnou časťou európskej ekologickej siete a významnou časťou európskej ‘Zelenej infraštruktúry’. 12 500 km dlhý zelený pás človekom nedotknutého územia sa tiahne od Barentsovho mora na rusko-nórskej hranici, pozdĺž baltického pobrežia, cez strednú Európu a Balkán až po Čierne more.

Zelený pás Európy je symbolom cezhraničnej spolupráce a spoločným európskym prírodným a kultúrnym dedičstvom. Výnimočná dôležitosť ekologického koridoru je zjavná: 40 národných parkov leží priamo pozdĺž Európskeho zeleného pásu a v 50 kilometrovom ochrannom pásme nachádzajúcom sa po oboch stranách zeleného pásu, nájdeme viac ako 3 200 chránených území. Zelený pás prechádza takmer všetkými európskymi bio-geografickými regiónmi.

Pozrite si: GAVURKY – rozprávkový háj

Od roku 2004 je nutnosť zachovania Zeleného pásu propagovaná aj Rakúskym ochranárskym spolkom. Barbara Grabner z Naturschutzbund Österreich od začiatku sprevádzala v Rakúsku i na Slovensku mediálnu prácu pre projekt publikovaním mnohých článkov, konferenciami, exkurziami i výletmi po slovenskej a rakúskej hranici, na ktorých sa účastníci mali možnosť zoznámiť s mnohorakou vzácnou flórou aj faunou. „Jedinečné prírodné scenérie na miestach niekdajšej železnej opony sa radia za sebou ako na vzácnom perlovom náhrdelníku,“ hovorieva pani Barbara.

Slovenský zelený pás sa svojou dĺžkou v porovnaní so zelenými pásmi v ostatných krajinách radí k najkratším, pretože predstavuje len 107,1 kilometra. “Napriek tomu sa slovenská línia života zaraďuje medzi najvýznamnejšie územia v strednej Európe,” povedala pre TASR Silvia Brezníková zo Slovenskej agentúry životného prostredia a dodala: „Počas 40-ročnej izolácie za železnou oponou sa v tomto regióne vytvorili vhodné podmienky na život mnohých vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Chceme tento systém biotopov zachovať a dlhodobo ho chrániť.“

Hranice rozdeľujú. Príroda spája!

Foto: Barbara Grabner