Slovenská modrotlač očarila svet. Modro-biele zázraky ako nehmotné kultúrne dedičstvo UNESCO

Architektúra a dizajn Cestovný ruch Novinky Technológie wow

By Peter Kolník

25 januára, 2023

2031   -   1

Share:

Modrotlač je technika farbenia látkového materiálu, vyrábaného – najmä v minulosti – z ľanového a konopného plátna. V súčasnosti sa modrotlač vyrába aj z iných materiálov; napríklad bavlnených. Vzor tlačený na látku pomocou takzvanej rezervy ostáva po farbení látky modrou farbou z indiga viditeľný. Väčšinou v pôvodnej farbe plátna – bielej farbe. Hlavným predpokladom výroby modrotlače je použitie tzv. papu, teda krycej zmesi, a tiež indiga, rastlinného modrého farbiva, ktoré sa získava z tropického indigovníka.

Na Slovensku sa modrotlač začala vyskytovať už v 18. storočí. Táto zaujímavá technika a celé farbiarske remeslo sa veľmi rýchlo rozšírilo do všetkých krajov. Keďže základným materiálom pre produkciu modrotlače je plátno, jej výroba sa spočiatku koncentrovala hlavne v oblastiach, kde bolo rozvinuté plátenníctvo. Strediskami takejto plátenníckej výroby boli Orava, Šariš a Spiš. Vysokou kvalitou vynikalo najmä spišské plátno, ktoré sa počas 19. storočia vyvážalo aj do sveta. V oblastiach Slovenska, kde bola výroba plátna menej rozvinutá, získavali modrotlačiari plátno na jarmokoch obyčajne výmenou za vlastné výrobky.

Obľúbená technológia farbenia

Medzi obyvateľstvom sa popularita modrotlače rozšírila v druhej polovici 18. storočia. Modrotlačou farbené látky sa stali obľúbené najmä v meštianskom prostredí a modrotlačiarske dielne vznikli skoro v každom slovenskom meste. V priebehu 19. storočia bola modrotlač z mestského prostredia vytláčaná módnejšími továrensky vyrábanými bavlnenými látkami. Produkty sa stali obľúbené najmä vo vidieckom prostredí. Stali sa tu dôležitou, priam neodmysliteľnou súčasťou ľudového odevu. Výrazné a elegantné vzory prenikli aj do úžitkového textilu, ako napríklad obrusy, prestieradlá, uteráky, posteľná bielizeň. Modrotlač si našla uplatnenie vo sviatočnom, no aj v obradnom, či pracovnom odeve.

Neprehliadnite:

Veľký Rozsutec – kráľ Malej Fatry. Zimné zážitky z túry sa len tak ľahko neroztopia ako sneh…

Ako to celé vzniká?

Plátno sa najprv vyvarí vo vode, do ktorej je pridaný lúh vápenatý a sóda. Následne sa plátno vypralo v kyseline sírovej. Tá bola potom zriedená vodou a potom sa vypláchlo v tečúcej vode. Po usušení, naškrobení a vymangľovaní bolo plátno pripravené na tlač vzorov a farbenie. Potláčanie sa robilo pomocou tzv. papu, teda krycej zmesi, ktorá sa naniesla na modrotlačiarsku formu. Forma sa namáčala do nádoby z papom a následne sa prikladala na plátno.

Po uschnutí papu sa plátno v rovnobežných záhyboch vešalo na železnú konštrukciu a ponorilo sa na 20 – 30 min. do studenej zmesi na farbenie, ktorej základnú zložku tvorilo indigo. Celé plátno sa tak zafarbilo, okrem miest, kde bol nanesený pap, ktorý indigo neprijímal. Proces namáčania sa opakoval niekoľkokrát. Čím viackrát sa plátno namáčalo, tým tmavšia modrá vznikala. Po nafarbení sa tkanina vložila do slabého roztoku kyseliny sírovej. Tak sa pap z látky odstránil a vznikol biely vzor na tmavomodrom podklade.

Pestrá škála vzorov

Medzi špeciálne modrotlačiarske výrobky patrili veľké slávnostné šatky, ktoré sa zvykli používať vo funkcii obradných rúch na výnimočné udalosti ako krst, svadba a pohreb. Tieto šatky mali obojstranný vzor. Každá dedina mala svoje obľúbené vzory. Odev zhotovený z modrotlače sa nemusel často prať a takáto látka nebola ani finančne náročná, pretože jej potlačenie bolo lacné. Väčšina modrotlačiarskych dielní na Slovensku bola činná až do polovice minulého storočia.

Unikátna technika ako súčasť svetového dedičstva

V roku 2018 bola technika modrotlače zapísaná do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Zaujímavosťou je skutočnosť, že tento zápis spoločne zdieľajú – okrem Slovenska – aj Nemecko, Rakúsko, Česko a Maďarsko.

Text: red.
Foto: archív redakcie a pixabay