Sign in / Join

Stridžie dni – pre mnohých nepoznaná história. Zvyky a tradície v skalných obydliach v Brhlovciach

Letenky, Pelikan, Slovensko
Pobyty, Slovensko, Dovolenka
Share:
Stridžie dni, Brhlovce

Tekovské múzeum v Leviciach pripravilo pre svojich návštevníkov v zimnom období komentované prehliadky na tému „Stridžie dni“. Najzáhadnejšie dni roka ožijú obyčajmi v priestoroch vysunutej expozície múzea v Skalných obydliach v Brhlovciach.

Predvianočné obdobie a nástup zimy

Od pradávna bol koniec jesene a začiatok zimy, keď sa noci výrazne predlžovali na úkor denného svetla, považovaný za čas, v ktorom nadobúda zlo prevahu nad dobrom. Pomocou rôznych ochranných prostriedkov, za aké sa považovali určité predmety, rastliny, magické znaky a symbolické úkony, chceli ľudia odohnať zlé sily zo svojho okolia. Oproti ostatným ročným obdobiam sa život ľudí žijúcich na vidieku počas zimy trochu spomalil. Po ukončení poľných prác sa začali pripravovať na ďalší hospodársky rok. K takýmto sezónnym prácam patrila oprava a zhotovovanie rôzneho náradia. Dievky a ženy sa venovali pradeniu, tkaniu, šitiu a páraniu peria. V tomto období sa konali i zakáľačky a niektoré ďalšie činnosti, pri ktorých sa stretávali susedia, príbuzní, rovesníci a známi. Vo väčšej miere sa vykonávali rôzne magické rituály. Dievky i mládenci sa uchyľovali k ľúbostnej mágii, pomocou ktorej chceli zistiť koho budú mať za životného partnera.

Stridžie dni, Brhlovce

Stridžie dni

Najviac úkonov, týkajúcich sa ľúbostnej mágie, sa vykonávalo počas tzv. „stridžích“ dní. Začínali sa na Katarínu (25. november). Po tomto dni začína adventné pôstne predvianočné obdobie, v ktorom sa prísne zakazoval tanec, spev a akákoľvek zábava. Do obdobia adventu spadajú aj ďalšie „stridžie“ dni, a to na Ondreja (30. november), Barboru (4. december), Mikuláša (6. december) a Luciu (13. december). V tieto dni sa vykonávali mnohé poverové úkony a čary spájané so zabezpečením prosperity a zdravia na gazdovstve a v rodine. Podľa prírodných úkazov sa v tomto čase predpovedalo počasie. Okrem toho platil počas týchto dní prísny zákaz ženských prác a ženské návštevy boli nanajvýš nežiaduce.
Ondrej sa spájal najmä s ľúbostnou mágiou. Na Ondreja chodili dievky v Hronských Kľačanoch triasť slamené strechy na domoch, v ktorých býval Ondrej, pričom odriekali:

„Strecha, strecha trasien ta,        
svetí Ondrej prosín ta,
rác mne len ti povedat,
akín menon buden muža mat.“

Neprehliadnite:

Z rozptávky do rozprávky

Z rozprávky do rozprávky – výstava v ríši fantázie a bábkové predstavenia na hrade v Leviciach

Vzácne živé dôkazy ľudovej tvorivosti

Podľa zrna, aké zo strechy vypadlo, mala dostať za muža vdovca alebo mládenca. Podobne ako pri trasení striech postupovali dievky aj pri trasení plotov. Prípadne kradli drevo pri domoch, kde býval Ondrej. To použili na oheň, na ktorom varili halušky. V každej bolo na papieriku napísané meno mládenca. Po vhodení do vody čakali na prvú, ktorá vypláva. Aké meno v nej bolo, tak také meno mal mať aj budúci ženích.

Stridžie dni, Brhlovce

Odovzdávannie štafety

Aj takéto boli zvyky našich predkov žijúcich na území Tekova a západného Hontu. Viac sa dozviete na prednáškach, ktoré sa konajú: 24. 11., 1. 12., 8. 12., 15. 12. a 22. 12. 2022, t. j. každý štvrtok v čase od 9.00 do 16.00 hodiny. Sú určené žiakom základných škôl, ako aj návštevníkom, ktorých zaujímajú obyčaje našich predkov, ktorí žili v rázovitej obci Brhlovce.

stridžie dni, Brhlovce, Tekovské múzeum

Ďalšie informácie: lektorka vysunutej expozície Mgr. Silvia Gregor na telefónnom čísle 0908 548 252.

Text a foto Skalné obydlia Brhlovce: Mgr. Nikola Mihálová
Medzititulky: redakcia

Viac informácií na: www.muzeumlevice.sk


Aktivujte si

Prihlásením k odberu noviniek súhlasíte so zasielaním marketingových e-mailov a potvrdzujete súhlas so zásadami ochrany osobných údajov.