Výstava Ľuba Stacha Svetlo a citlivá vrstva, ktorú Galéria Mesta Bratislavy sprístupní v Pállfyho paláci od 20. júna do 13. októbra 2019, približuje jeho experimentálne fotografické výskumy, ktorým sa venoval na konci osemdesiatych a na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Výstava a Stachovo dielo zároveň pripomínajú november 1989 – dobu náhleho vplynutia z „bezčasia normalizácie“ do búrlivých spoločenských i kultúrnych zmien.

Spoločným menovateľom Stachovej tvorby tohto turbulentného obdobia sa stáva vedecko-experimentálny prístup blízky konceptuálnym stratégiám, meditatívny, vizuálne príťažlivý obsah a výrazná spoločenská angažovanosť. Výstava je – na prvý pohľad – poskladaná z niekoľkých samostatných segmentov; tie sú však navzájom prepojené.

Kľúčový happening Pridajte ruku, prezentovaný prostredníctvom časozberného videa a dokumentácie akcie, v sebe prirodzene spája princípy participatívneho happeningu, konceptuálneho dokumentu a experimentu s citlivou fotografickou vrstvou. Pojem „citlivá vrstva“ sa dá zároveň vnímať aj ako metafora spoločenského milieu, vibrujúcej atmosféry novembrových dní roku 1989.

Vedecké postupy využívané v rámci umeleckej tvorby často zámerne umenšujú estetickú stránku v prospech myšlienkovej i za cenu straty vizuálnej pôsobivosti diela, ktoré je tak určené skôr na „čítanie“ ako na vnímanie zrakom. Ľubo Stacho vždy dokázal funkčne prepojiť konceptuálne s perceptuálnym tak, aby tým fotografia získala a nestratila. K tomu mu dopomohlo i štúdium na katedre fotografie FAMU.

Jeho pokusy s citlivou vrstvou

Vývojkou a ustaľovačom sú pokusmi vnímavého inžiniera, u ktorého otázka prírodných zákonitostí a otázka krásy splývajú v jedno. Tieto procesy sa zároveň stávajú i samotným predmetom skúmania, slúžia k dôkladnej sebareflexii fotografického média, akoby to bol živý organizmus. Nie náhodou si autor v jednom z diel požičiava metaforu infúzie (Čierno-biela infúzia, 1993). Podobný objektivizujúci prístup využíva i v dokumentárnej tvorbe, kde najčastejšie pracuje s princípom časovej komparácie.

Iný typ subtílnych fotografických obrazov predstavujú tie, ktoré vznikli zaznamenaním pohybu slnka kresliaceho svetlom po stene a podlahe (Slnko môjho ateliéru, 1985, Tiché svetlo elektrárne, 1993 – 2019). Ich dôležitým inšpiračným zdrojom sa stali meditatívne zátišia Josefa Sudka a neskôr i Jana Svobodu. Ten posunul Sudkov fotografický odkaz do minimalistickejšej a melancholickejšej podoby, ktorá je Stachovi veľmi blízka.

Svetlo a citlivá vrstva

Ľubo Stacho vníma svetlo ako svojho druhu médium a s použitím časozberného princípu vytvára krehké záznamy plynutia času vyžarujúce spirituálnu energiu. Výsledné obrazy prevedené na rozmerné plátna vyzývajú diváka ku kontemplácii.

Zaujímavé: Gabriele Saint-Genois a jej tvorba pre vilu v Bratislave

Nadosobný rámec v tvorbe Ľuba Stacha vytvárajú interaktívne či participatívne projekty či už na báze mailartu, keď majú oslovení umelci tvorivo reagovať na poslaný materiál podľa priložených inštrukcií (Latentný obraz, 1988, 1990), alebo happeningov pre náhodných okoloidúcich či priateľov, ktorí sa fyzickým dotykom s vývojkou a papierom stávajú spoluautormi diel (Posledná večera II, 1996). V historicky významných momentoch sa umelec mení na iniciátora živelného, sociálne angažovaného diela so širokým spoločenským dosahom (Pridajte ruku, 1989).

Menej nápadnú cestu predstavujú Stachove súkromne ladené performancie, fotoinštalácie či drobné intervencie do verejného priestoru.

Historik umenia Tomáš Štraus vnímal Strednú Európu ako miesto stretnutia ideí Západu s posolstvami z Východu. Tvorba Ľuba Stacha, výrazne prekračujúca úzko definovaný rámec „umeleckej fotografie“, je dobrým príkladom tohto prieniku. Je plná paradoxov, nečakaných spojení myšlienkového s vizuálnym, racionálneho s citovým, okamžitého s nadčasovým, intímneho s monumentálnym, privátneho s verejným, náboženského s politickým, analógového s digitálnym. Autor s prekvapujúcou prirodzenosťou čerpá z rozličných médií, výtvarných postupov a žánrov, a to často i v rámci jedného projektu.

Lucia L. Fišerová, kurátorka výstavy
www.gmb.sk