Július Török – maliar, ktorého život a dielo sú neodmyslteľne spojené s mestom Prešov. Už ako mladý začínajúci profesor sa – popri pedagogickej činnosti a svojej autorskej tvorbe – zapájal aj do výtvarného diania v meste Prešov. V roku 1904 sa zúčastnil umelecko-priemyselnej výstavy prešovských umelcov v budove Čierneho orla.

Július Török (pôvodným menom Turek), figuralista a krajinár, patrí medzi významné osobnosti, ktoré posúvali výtvarné umenie v regióne začiatkom 20. storočia vpred a mali vplyv na budovanie výtvarnej kultúry v centre Šariša.
Narodil sa 5. júna 1879 v Prešove v rodine murárskeho majstra. Tu získal základné a stredoškolské vzdelanie. Po maturite na Štátnom maďarskom gymnáziu v Prešove odišiel v rokoch 1899 – 1904 študovať do Budapešti na Akadémiu výtvarných umení. Študoval pod vedením známych profesorov a umelcov Uhorska ako napríklad Pavla Szinyei-Merseho, Bartolomeja Székelyiho, Teodora Zemplényiho, Róberta Nádlera a i. Na budapeštianskej akadémii sa zblížil najmä s prof. Teodorom Zemplényim a prof. Róbertom Nádlerom, s ktorým udržiaval kontakt aj po návrate do rodného kraja.

Cesty za inšpiráciou po Európe

Po návrate do rodného Prešova (1904) sa Török stal profesorom kreslenia a začal pôsobiť na prešovskom gymnáziu. V tomto období sa venoval najmä krajinomaľbe a najväčšmi technike akvarelu, s ktorou sa dostal do kontaktu počas svojho pobytu v Anglicku. Rozšíril si svoje poznatky a vytváral pôsobivé akvarely, medzi ktoré radíme aj dielo prítomné v zbierkovom fonde Šarišskej galérie Železný most nad Torysou z roku 1915 (na obr.). Okrem Anglicka navštívil v prvých desaťročiach 20. storočia Taliansko, Francúzsko, Španielsko a Nemecko. V Taliansku sa oboznámil s novými postupmi olejomaľby, ktoré priniesli významní benátski renesanční maliari ako Bellini a Tizian. Törökov osobitý rukopis sa formoval od ukončenia štúdií na akadémii do prvej polovice 30. rokov. Postupom času svoj výtvarný názor zdokonaľoval a tým si vytvoril osobitý sloh postavený na presnosti videnia a istote podania zrakového zážitku.

Neprehliadnite:
Čo znamená samaritánstvo? Naše poslanie – pomoc blížnemu

Momentka v živote starého Prešova

Spočiatku svojej tvorby sa venoval zachyteniu malebnej krajiny. Neskôr sa jeho záujem obrátil aj na architektúru. Dokumentárnym spôsobom, prostredníctvom akvarelovej techniky, zaznamenával architektonické pamiatky, historické jadrá miest, zámky, hrady a i. Dielo Železný most nad Torysou (1915) možno zaradiť práve do tohto obdobia. Do obdobia dokumentárno-architektonického očarenia. Török prostredníctvom jemu blízkej techniky akvarelu tu zachytil už neexistujúci most týčiaci sa nad riekou Torysa pretínajúcou mesto Prešov. V horizontálnej polohe sa rozprestiera konštrukcia mosta, po ktorej prechádza muž na voze. Pri rieke sa nachádzajú ďalšie postavy, napájajúca sa kravička a deti hrajúce sa v pozadí. Török tu dokázal zachytiť nielen krásu architektúry mosta, ale aj život obyvateľov mesta Prešov. Práve technika akvarelu sa v jeho tvorbe stala záznamovým, študijným i finálnym materiálom, čoho príkladom je aj toto Dielo mesiaca september.

Július Török: Železný most nad Torysou, 1915

Odkaz umelca

Törökov prínos pre výtvarný život na východnom Slovensku však spočíval aj v pedagogickej a organizačnej činnosti. Snažil sa podchytiť a podporovať mladých talentovaných žiakov a vďaka nemu sa niektorí z nich vydali na samostatnú umeleckú dráhu ako napríklad Jozef Bendík, Gejza Bálint, Dionýz Zubrický. Törökov záujem o zvýšenie umeleckej aktivity v Prešove dokladá aj jeho úsilie o založenie súkromnej maliarskej školy v roku 1924. Plán sa bohužiaľ nezrealizoval, avšak Török sa naďalej venoval výučbe mladých nádejných umelcov. Vďaka jeho dlhoročnej pedagogickej činnosti odchoval celú generáciu nadšencov výtvarného umenia.

Text: Mgr. Alžbeta Malíková
Medzititulky: redakcia
Foto: Šarišská galéria Prešov a pixabay

Viac na: www.sarisskagaleria.sk