V Kaštieli Radoľa si v tomto roku pripomíname 695. výročie udelenia mestských výsad Kysuckému Novému Mestu. Kysucké múzeum v Čadci pri tejto významnej udalosti v dejinách regiónu pripravilo pre návštevníkov novú expozíciu venovanú starším dejinám tohto kysuckého mesta.

Keď v roku 1325 udelil kastelán považskobystrického hradu a krajinský sudca Alexander osadu Lethesisn (správne Iethesin – Jesesin, Jačatín) Henrichovi Hornišovi na základne žilinského práva, vytvoril tak základ pre rozvoj remesiel a obchodu. Nový názov, ktorý malo mesto používať – Congesberch – sa však neujal. Od polovice 15.storočia sa nazýva Novým Mestom (pri Kysuci).

V roku 1417 mesto patrilo medzi najvýznamnejšie na Považí. Jeho predstavitelia boli pozývaní k overovaniu významných dokumentov a svedectvám. Viackrát však utrpelo škody požiarmi, povodňami a vojnovými udalosťami. Od 15.storočia až po začiatok 18.storočia prechádzali údolím rieky Kysuce rôzne vojská. Mesto, ktoré sa stalo súčasťou Budatínskeho panstva, patrilo od roku 1438 rodu Hatňanských. Na konci 15.storočia sa novými majiteľmi stali Suňogovci. Tak sa mesto zaradilo medzi významné strediská remesiel na Považí.

Remeslá a obchod prekvitali

Doložených je 19 druhov remesiel, organizovaných do cechov. V tom čase sa významne rozvíjal aj obchod. V roku 1672 tu bolo zdanených 16 obchodníkov. Obchodovalo sa s vínom, soľou, drevom, dobytkom a rozličným – tzv. kramárskym tovarom. Z remeselníckych profesií treba spomenúť najmä tieto: obuvníci, čižmári, krajčíri, tkáči, klobučníci, súkenníci, mäsiari, hrnčiari, kováči, mečiari, debnári, zámočníci, kožušníci, črievičkári, murári, mlynári, halenári, pekári, pivovarníci, pernikári, remenári, stolári, tesári, mydlári, valchári, farbiari, umeleckí tkáči. Remeslo však nebolo ich jediným alebo hlavných zamestnaním. Zaoberali sa aj poľnohospodárstvom, ktoré bolo dôležitým zdrojom obživy. Na konci 18.storčia prešlo mesto do rúk Čákiovcov.

Neprehliadnite:
Skalné obydlia Brhlovce. Poznáte túto slovenskú raritu, ktorá neprestáva pútať pozornosť?

Od 19.storočia začala cechová výroba upadať, zhoršovali sa aj hospodárske pomery. Veľa škôd narobili povodne (1813, 1821). V roku 1823 zničil hornú časť mesta požiar, v roku 1831 preriedila rady mešťanov a obyvateľov okolia cholera. Jednou z posledných katastrof bol požiar v roku 1904, keď vyhorelo takmer celé Kysucké Nové Mesto. Mesto opustilo veľa obyvateľov, ktorí hľadali zdroj obživy v Žiline, na neďalekom Ostravsku i za hranicami Slovenska.

Výstava prevedie návštevníkov stredovekými a novovekými dejinami mesta až do osudného požiaru v roku 1904. Na obdiv sú pripravené písomnosti týkajúce sa mestských dejín, mestské a cechové pečatidlá, mestská kniha z 18. storočia zapožičaná zo Štátneho archívu Žilina (pobočka v Čadci) i najstaršie pohľadnice mesta.

Samozrejmosťou sú predmety súvisiace s remeselníckou a cechovou výrobou – napr. kováčstvo, mäsiarstvo, kožušníctvo, obuvníctvo a pod. Zaujímavou časťou sú i podobizne a portréty remeselníckych majstrov. Nechýba ani truhlica na mestské písomnosti z roku 1754. Medzi najkrajšie skvosty výstavy patrí zástava z roku 1793, ktorú mestu darovali Jozefa Suňogová s manželom Antonom Čákim.

Výstava je v Kaštieli Radoľa pre verejnosť otvorená od 5. októbra.

Text: Mgr. A. Paráčová
Správa Kaštieľa Radoľa
www.kysuckemuzeum.sk