Gastroturizmus a pitné minerálne vody ako významná súčasť slovenského cestovného ruchu
Gastroturizmus je spojený s domácim stravovaním, tradičnou miestnou gastronómiou, vinárstvom, zdravými potravinami, pitnými minerálnymi vodami s charakteristickou prírodnou chuťou zaraďovaných do potravinárstva. A, pravdaže, aj s regionálnymi kuchárskymi špecialitami a delikatesami z rastlinnej a živočíšnej výroby ponúkané v rámci reštaurácií, ako aj sedliackeho dvora, ranča, farmy, salaša, ekozariadenia a pod.
Voda pre život
Voda tvorí 50 až 70 % ľudského tela. Slovensko sa ako jedna z mála krajín môže pochváliť jej mimoriadnymi zásobami. Ide nielen o pitnú vodu, ktorej je u nás dostatok, ale aj o rôzne minerálne pramene, ktorých zdraviu vhodné účinky využívajú Slováci, no často aj zahraniční turisti. Ponuka gastroturizmu k rôznym kulinárskym gastronomickým jedlám vhodne dopĺňajú pitné minerálne vody. Prírodná minerálna voda je mikrobiologicky bezchybná podzemná voda. Vyviera na zemský povrch z jednej či viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, tzv. vrtov.
Rozdiely sú v zložení minerálov i chuti
Od obyčajnej pitnej vody sa odlišuje charakteristickým pôvodným obsahom minerálov spôsobujúcich prírodnú chuť (železitá, sírnatá, slaná, kyslá, zemitá a pod.), stopových prvkov alebo ich častí, ako aj fyziologickým účinkom a svojou pôvodnou čistotou. Tieto výnimočné vlastnosti sú zachované vďaka jej podzemnému pôvodu. Chránia ju pred každým rizikom znečistenia. Prírodné minerálne vody sú spravidla rozdeľované na:
Prírodné minerálne vody – vyvierajú v prírodných prameňoch i v umelých objektoch. Na týchto miestach majú obsah rozpustených pevných látok vyšší ako 1000 mg/l rozpustného CO2.
Prírodné liečivé kúpeľné minerálne vody – podporujú, s prihliadnutím na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti, ľudské zdravie vedecky dokázanými blahodarnými účinkami. Prístupná je v kúpeľných miestach s použitím na pitné liečebné procedúry.
Prírodné minerálne vody stolové – vďaka ich chemickému zloženiu, fyzikálnym vlastnostiam a tiež chuti je možno ich piť aj ako diabeticky osviežujúce nápoje. Obsah rozpustného CO2 je v nich vyšší ako 100 mg/l a obsah rozpustných pevných látok nižší ako 5000 mg/l.
Rozdelenie podľa celkovej mineralizácie a obsahu látok
Nízko mineralizované (< 500 mg/l): Ideálne na každodenné pitie.
Stredne mineralizované (500 – 1500 mg/l): Vhodné na bežný deň, dopĺňajú potrebné ióny.
Vysoko mineralizované (> 1500 mg/l): Slúžia skôr na krátkodobé pitné kúry (napr. pri športe alebo nadmernom potení), neodporúčajú sa pre deti a ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami.
Slovenské prírodné bohatstvo
Na Slovensku je cca 47 minerálnych prameňov, najmä v zázemí Bardejovských Kúpeľov, Cigeľke, Kalinove a Nimnici. Stolové pitné vody s osviežujúcimi účinkami sú minerálne vody hydrouhličitanové, vápenaté alebo vápenato-horečnaté (zemité). Ďalším predpokladom aj zotaveniu a zdraviu osožnej prírodnej pitnej minerálnej vody je mineralizácia.
„Vody s vyššou mineralizáciou je odporúčané striedať a neodporúča sa byť “verným” pre jeden typ minerálnej vody. Minerálne pitné liečivé vody s mineralizáciou nad 5000 mg/l s farmakologicky účinnými zložkami majú nadštandardné liečivé účinky. Pijú sa v dávkach odporúčaných lekárom, resp. v malých množstvách a zriedkavejšie.“ (Jarmila Božíková, Inšpektorát kúpeľov a žriediel MZ SR).
Rozdelenie podľa obsahu prvkov
Podľa obsahu farmakologicky významných prvkov na Slovensku sú najznámejšie vody železnaté s počtom cca 69 minerálnych prameňov, zväčša uhličitých. Najvyšší obsah železa bol zistený v Horných Strhároch (210 mg/l). Významnejšie železnaté vody sú v Bardejovských Kúpeľoch, kúpeľoch Sliač a nefunkčných kúpeľoch Korytnica. Podľa obsahu prevládajúcich iónov, vyjadrenom v percentách milivalov, rozoznávame na Slovensku 56 druhov vôd. Z nich najrozšírenejšie sú minerálne vody hydrouhličitanové, vápenato-horečnaté, podľa staršej klasifikácie zemité; celkom 149 prameňov. Významnejšie vody sú v Baldovciach, Belušských Slatinách, Čeríne, Hajnáčke, Lipovciach (Salvator). Rozšírené sú aj vody síranovo-hydrouhličitanové, vápenato-horečnaté, t. j. sadrové zemité, ktorých je na našom území cca 71. Z nich známejšie sú v lokalitách Badín, Banská Bystrica, Korytnica, Kováčova, Kráľova Lehota, Kremnica. Z čistých typov sadrovo-zemitých sú aj minerálne vody hydrouhličitanové sodné, skoršie nazývané zásadité.
Legislatívne opatrenia
Právnické osoby a fyzické osoby (ktoré prevádzkujú zariadenia s využívaním termálnych vôd a minerálnych vôd alebo ich plnia do spotrebiteľských obalov) nesmú tieto vody označovať ako liečivé a zariadenia ako liečebné a ako také ich nesmú ani propagovať. Ak neboli uznané za prírodné liečivé zdroje a nebolo vydané povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľníckych liečební. Okrem ďalších legislatívno právnych usmernení dotýkajúcich sa prírodných liečivých vôd, prírodných liečebných kúpeľov, kúpeľníckych miestach a prírodných minerálnych vodách sa správneho deliktu dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická aj v prípade, ak nepoužíva informačný systém poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Odporúčame:
Bardejovské Kúpele a okolie lákajú celoročne.
Využitete dary i ponuku okolitej prírody!
Slovensko v kontexte Európskej únie
Členské štáty Európskej únie vydaním Comission List of Natural Mineral Waters Recognised by Member States (Text with EEA relevance) uznali prírodné minerálne vody vyvierajúce a nachádzajúce sa v území Slovenska. A odborníci na Slovensku stanovili ich vlastnosti a priaznivé pôsobenie na zdravie organizmu človeka.
Proces uznania je náročnejší
Zdroj prírodnej pitnej minerálnej vody musí byť najmenej tri roky sledovaný. Je to z dôvodu preukázania stálosti zloženia a nezmenenia výživových vlastností. Následne môže byť uznaná za prírodný minerálny zdroj Ministerstvom zdravotníctva SR (Štátnou kúpeľnou komisiou), ktoré vyhlási ochranné pásma zdroja a vydá povolenie na využívanie a povolenú úpravu. Uznaná prírodná minerálna voda je určená na použitie ako potravina. Ale aj na výrobu balených prírodných minerálnych vôd a ich konzumáciu. Kvalitatívne požiadavky musí spĺňať podľa potravinového práva.
Minerálna voda získaná na zdroji
Nesmie byť podrobená žiadnej úprave. Okrem oddeľovania nestabilných zložiek (najmä zlúčenín železa a síry), odstraňovania oxidu uhličitého, prípadne fluoridov povolenými metódami. Prípustná nie je dezinfekcia minerálnej vody akýmikoľvek prostriedkami, ako aj pridávanie baktériostatických látok (napr. chlóru) a nie je možné k nej pridať (okrem oxidu uhličitého) žiadne iné látky.
Minerálne vody v našich obchodoch
Líšia sa nielen cenou, ale aj kategóriou kvality. Vhodné je rozlišovať jednotlivé druhy pitných minerálnych vôd. Etiketa na fľaši vyznačuje výver alebo vrt, z ktorého voda pochádza, chuť pitnej minerálnej vody a chemické zloženie. Potrebné je poznať obsah etikety na fľaši minerálnej vody. A to aj s obsahom jednotlivých minerálnych látok v gramoch na liter príslušnej minerálnej vody plnenej do umelohmotných pet alebo sklenených fliaš.
Slovensko je veľmi bohaté na výskyt a rozmanitosť
Napriek malej rozlohe našej krajiny Slovensko je veľmi bohaté na výskyt a rozmanitosť minerálnych prameňov. Vďaka rôznym geologickým podmienkam, rozdielnej hĺbke čerpania, ako aj množstva zrážok v danej oblasti takmer nemožno nájsť na Slovensku dva identické minerálne pramene, resp. vrty s rovnakým zložením a rovnakou chuťou. Ako príklad možno uviesť cestu minerálnych prameňov kde príroda severného Spiša a Pienin poskytuje 12 prameňov s blahodarnými účinkami (Vyšné Ružbachy a prameň Smerdžonka v Červenom Kláštore). Všetky pramene sú vhodné na pitné kúry. Majú unikátne minerálne zloženie a pomáhajú pri rôznych zdravotných ťažkostiach. Zaujímavou atrakciou na trase je Kneipp terapia (šľapací kúpeľ nôh). Je možné vyskúšať ju pri prameňoch vo Vyšných Ružbachoch a v dedine Lacková.
Koľko minerálnej vody vypijeme?
Obyvateľ Slovenska vypije približne 80 až 90 litrov balenej minerálnej a pramenitej vody ročne. V celonárodnom meradle to znamená, že na Slovensku sa ročne spotrebuje okolo 450 až 500 miliónov litrov balených minerálnych a pramenitých vôd. Tento trend z roka na rok stúpa aj s rozvojom vidieckeho turizmu, agroturizmu a gastroturizmu na Slovensku.
Text: Ing. Juraj Kerekeš
odborník z praxe v turizme
osobnosť cestovného ruchu SR
Foto: autor a archív redakcie
