Sabatikal je nový rozmer a trend života: platené voľno na rekreáciu či cestovanie. Kto by nesúhlasil?
Sabatikal ako progresívny trend odporúčajú HR špecialisti na zamestnanosť. Zvyknú síce tvrdiť, že každý je nahraditeľný, no jedným dychom dodávajú, že kým niektoré pozície sa nahrádzajú ľahko, sú aj také, na ktoré je problém nájsť nových a najmä kvalitných špecialistov. Dlhodobé pracovné voľno, t. j. sabatikal, by mohlo pomôcť zamestnávateľom aj zamestnancom. Nie je to však jednoduché a ani lacné riešenie.
Slovensko zažíva na trhu práce situáciu, keď je hľadanie nových pracovníkov náročné. Práve v tomto období otvárajú odborníci diskusiu na tému sabatikal. Ide o formu dlhodobého voľna z práce, po skončení ktorého sa zamestnanec môže vrátiť na svoju pôvodnú pozíciu a za pôvodných podmienok. Medzitým mu prináležia všetky ostatné benefity zamestnanca. Otázne je, či takýto druh benefitu treba určiť zákonom, alebo postačuje súčasný stav, keď o jeho poskytnutí a jeho podobe rozhoduje iba zamestnávateľ.
Spoločnosť sa vo vývoji posunula
Úvahy na tému sabatikal už ani na Slovensku nie sú výnimkou. Mnohí vnímajú sabatikal ako efektívny nástroj proti vyhoreniu. Dokonca sa objavujú názory ako zakotviť tento druh voľna do sociálneho poistenia. Aby si napríklad človek po odpracovaní desiatich rokov v kuse mohol časť dôchodku čerpať už v ekonomicky aktívnom veku. Nebude však dôchodca, ale niečo medzi ním, nezamestnaným a rodičom na materskej dovolenke. Mal by dostávať dávku vo výške 50 % hrubej mzdy (cca 70 % čistej mzdy). Zamestnávateľ mu drží pracovnú pozíciu, stále mu pribúda dovolenka a podobne – ako uchádzač o zamestnanie – sa môže zúčastňovať aktívnej politiky trhu práce, napríklad školení.
Zamestnávatelia a ich reakcie
Niektorí zamestnávatelia (ide najmä o nadnárodné spoločnosti) už dnes vo svojich benefitoch nejakú formu sabatikalu zavedenú majú. Nielen ako prevenciu syndrómu vyhorenia, ale aj ako politiku na udržanie si výkonných a profit prinášajúcich zamestnancov. Napríklad nemecký obchodný reťazec i jedna z bánk dávajú zamestnancom po minimálne piatich odpracovaných rokoch dokonca viac mesiacov voľna. V prvom prípade je neplatené, v druhom dostáva zamestnanec časť mzdy.
Mnoho ďalších zamestnávateľov o forme voľna minimálne pre vrcholových manažérov rozmýšľa. „Sabbatical zatiaľ v našej spoločnosti zavedený nemáme. Osobne to považujem za nadštandardný a z mnohých uhlov pohľadu veľmi výnimočný benefit,“ hovorí personálna manažérka Ivana z nábytkárskej spoločnosti.
Neprehliadnite:
Jesenné záhradkárske desatoro.
Dobré rady a nápady ako ošetrovať letom vysilené záhrady
Aká bude budúcnosť trendu sabatikal?
Využitie tohto typu benefitu v budúcnosti spoločnosti a firmy nevylučujú. Vnímajú ho ako možnosť korektnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom o vytvorení osobného priestoru na regeneráciu bez toho, aby sme prišli o kľúčového človeka v spoločnosti. Takto oddýchnutí zamestnanci môžu s odstupom času priniesť úplne nové pohľady na fungovanie spoločnosti. Využitie tohto benefitu bude určite poskytované v obmedzenej dĺžke a pre dlhoročných zamestnancov, ktorí budú mať opodstatnené argumenty.
Menší zamestnávatelia
Niektoré spoločnosti – s menším počtom zamestnancov a bez zahraničného kapitálu či importovanej firemnej kultúry – poskytujú zamestnancom v prípade potreby extra voľno aj bez toho, aby to určoval zákon. Jednoducho si uvedomujú hodnotu aj vyťaženosť kľúčových zamestnancov. V niektorých firmách je tento benefit už zavedený. Využívajú ho najmä členovia manažmentu. Dostávajú ho dva- až trikrát do roka približne na mesiac. Využívajú ho najmä na cestovanie a zbieranie skúseností vo svojej profesii. Zamestnanci prejavujú záujem o takéto prehlbovanie poznatky; v niektorých prípadoch dostávajú aj časť platu.
Pomáhajúce profesie
Hrozba syndrómu vyhorenia doteraz visela najmä nad zamestnanými v takzvaných pomáhajúcich profesiách, kam patria pedagógovia, učitelia, sociálni pracovníci, psychológovia, duchovní a zdravotníci. Tam, kde na to myslia, majú aj bez sabatikalu nastavenú takú zamestnaneckú politiku, aká pomáha vyhoreniu predchádzať. Zamestnávatelia usporadúvajú rôzne teambuildingy, dovolenky ničím nepodmieňujú, na pracovisku sa vytvárať príjemná atmosféra. Podstatou je, aby boli všetci zamestnanci pozitívne naladení a plní energie. Lebo len vtedy môžu vykonávať svoju prácu ako poslanie.
Názor zamestnancov
Dnes však už nie sú syndrómom vyhorenia ohrozené len spomínané pomáhajúce profesie či vyšší manažment. Rovnako sú ohrozené stredné zložky riadenia a ľudia pracujúci na rýchlo sa meniacich a flexibilitu vyžadujúcich kreatívnych pozíciách. Prijali by možnosť dlhšie plateného alebo neplateného voľna?
„Môže to byť čas využitý na realizáciu snov, ktoré počas víkendov a ani niekoľkodňovej dovolenky nedokážem zrealizovať, či už ide o cestovanie, alebo možnosť učiť sa cudzí jazyk v zahraničí. Myslím si, že takéto riešenie je dobré pre zamestnancov aj pre zamestnávateľa,“ je presvedčená Beáta, account executive v renomovanej PR agentúre.
„Ak sa človek dostane do fázy, že cíti potrebu fyzického a psychického resetu, sabatikal je na to ideálny. Pravdaže, je potrebné mať vopred premyslené, ako finančne vykryť obdobie voľna,“ upozorňuje Róbert, account manager v reklamnej agentúre.
A čo rozhodne vo finále?
Finančná stránka bude zrejme to, čo vo finále rozhodne o úspechu alebo neúspechu riešenia zotavovania zamestnancov formou sabatikalu. Či už bude zakotvený v zákone, čím sa pravdepodobne zvýši odvodové zaťaženie zamestnancov aj zamestnávateľov. Alebo na potrebu dlhšie trvajúceho voľna budú vopred myslieť obe strany a nájdu spôsob, ako výpadok vo výkone, resp. v príjme nahradiť. Pri správnom nastavení môže zamestnávateľ aj zamestnanec iba získať.
Existuje však len jediný spôsob, ako sa to dá overiť – skúsiť to. (RE)
Foto: archív redakcie a pixabay
