Záhorák na cestách: tentoraz bolo cieľom južné Portugalsko. Douro Valley spoznávame na 1000 spôsobov
Južné Portugalsko – Douro Valley je náš ďalší trip za poznaním a novými zážitkami. Z upršaného počasia sa po 2 a 1/2-hodinovom lete ocitámeme v Porte, centre známej vinohradníckej oblasti. Chvíľu nám trvá nájsť požičovňu áut “Surprise” a začínam sa báť, čo za surprise (prekvapenie) nás ďalej čaká. Cesta je veľmi príjemná a aj napriek mojej zabudnutej kreditke nájdeme cestu, ako auto požičať.
Po hodinke cesty sa zastavujeme na náš prvý obed. Portugalská kuchyňa je celkom chutná, no na náš vkus celkom ťažká. Ľudia sú tu však extrémne milí a rozprávajú super anglicky.
Douro v teniskách
Prvý deň obúvame turistické tenisky a vyrážame na “kolečko” po okoli dediny. Hike je odporúčaný priamo hotelom, tak balíme 2 fľaše vody a vyrážame. Mirku sužuje stres z túlavých psov. Tie tu, našťastie, fakt nestretávame. Po stúpaní prevažne asfaltovým terénom sa dostaváme ku krásnej kaplne s panoramatickým výhľadom na okolie.
Štekot a zavýjanie psov sa stupňuje, a tak pozeram google mapy, čo tu vlastne v okoli je. A veru, je tu útulok pre psov. Padá nám kameň zo srdca a od tohto momentu je samotná túra podfarbená veľkou dávkou spokojnosti. Políčka s hroznom striedajú tie s jahodami alebo pasúcimi sa ovcami. 15 km dlhý hike nie je nejako extra užasný, kompenzáciou nám je však chutný a veľmi štedrý obed (porcie tu sú fakt obrovské). Už nám chýbajú iba vysoké hory so zasneženými končiarmi (ako u nás vo Švajčiarsku či i na Slovensku).
Douro na koňoch
Dnešná aktivita je pre mňa nová. Mirka jazdí na koňoch rada, ja skôr na motorkách. No keď sa však vyskytla možnosť jazdiť na koňoch, po tom ako som videl to nadšenie v Mirkiných očiach, odmietnuť som nemohol. Po 40 minútach autom sme na mieste. Koníky sú už pripravené a Cowboy Fernando nám ich predstavuje. Vyrážame! Južné Portugalsko je naozaj výzva. Okolité kopce su posiate veternými mlynmi. Vraj sú na ne zvyknutí a pohľad na ne im neprekáža. Keď už sme konečne s koníkmi zžití, cesta sa mení a terén začína byť celkom nepríjemný. A zvlášť pre mňa – úplného začiatočníka. Po hodine jazdy, zopár strmých klesaní a konských pošmyknutiach vyhodnocujem situaciu za nebezpečnú a z koňa radšej zosadám. Nemám chuť pokúšať šťastie.
Z portugalského vidieka vyžaruje obrovská pohoda, ktorú so slnečnými lúčmi nasávam plnými dúškami. Po zastávke – na Fernandom pripravený čaj – a obhliadke kamenistej dedinky pokračujeme. Mirka sadá na môjho pokojnejšieho tátoša. Ten jej sa už 3x vzoprel na zadné, no našťastie to bravúrne zvládla. Celkovo máme však dojem, že kone – (chudé, bez lesku a nepokojné) i terén (šmykľavé kamenisté chodníky) pre menej či vôbec neskúsených jazdcov – majú veľmi ďaleko od ideálu. Celá táto skúsenosť “merala” 11 km a trvala okolo 2 hodín.
Neprehliadnite:
Na bicykloch naprieč “opätkom talianskej čižmy”. Alebo zážitky Záhoráka na Apeninskom polostrove
Douro na štvorkolkách
Už len samotná jazdna do mestečka Piñao je úžasná. Vinie sa brehom rieky Douro a okolité kopce sú posiate hroznovými sadmi. Pri prenájme štvorkoliek mi do google maps zadávajú dve vyhliadky s tým, že sa tam a späť máme dostať ako len chceme. Máme na to 3 hodiny. Prvá časť cesty je trošku nudnejšia. Dalo by sa to ist jednoducho autom, prípadne nejakou motorkou, skútrom či e-bikom. Zastavujem a pozerám na mape, kde sú nejaké zaujímavé bočné cestičky. Bingo! Cesta chytá úplne iný spád a miesto hlavnej triedy sa preplietame priamo vinicami.
Mirkina štvorkolka nejako hapruje, no to nás neodrádza a smerujeme k druhému a hlavnému vyhliadkovému bodu. Ten je naozaj úžastný! Pohľad do doliny na pokrútenú rieku je jednoducho dychberúci.
Sme v polovici cesty, a tak zadávam do mapy ďalšie zaujímavé zastávky. Bohužiaľ, švorkolka je proti, a tak sa namiesto poznávania vraciame späť do požičovne. Chalani sú zlatí a hneď sa nám ospravedlňujú, štvorkolku berú ihneď do servisu a vracajú nám peniaze. Darmo, servis v tejto krajine je fakt jedným z obrovských plus. Peniaze idú späť do obehu a my si doprajeme obed – pre nás – v najlepšej portugalskej reštaurácií priamo v mestečku Pinhao.
Passadiços do Paiva
Rezort ponúka prechádzku po drevených lavičkách v nádhernom prostredi geoparku Arouca zapísaným do Zoznamu UNESCO. Hneď po prvom stúpaní sa nám otvára výhľad na obrovský visutý most (na ktorý bohužiaľ vstupenky nemáme) a do nádhernej dolinky, ktorou preteká rieka Paiva. Chodník je dlhý necelých 9 km jedným smerom. Občerstvený studeným pivkom a rezňom v bagete zo stánku na konci cesty si to pekne aj odšliapeme späť, nech tých kilometrov máme 18. Aj keď sme si mysleli, že tá istá cesta späť bude nudná, opak bola pravda. Iný uhol pohľadu nám ponúka akosi iný pohľad na okolitú prírodnú nádheru.
Južné Portugalsko je aj vodopád Frecha da Mizarela
Po dni turistami v preplnenom a horúcom Porte utekáme späť do prírody. Porto je vynikajúco umiestnené, a tak po necelej hodinke cesty autom sme v dedinke Merujal. Po hodinke cesty vidíme z vyhliadky nádherný 60 m vysoký vodopád a aj v diaľke rozprestierajúci sa Atlantický oceán. Prvá sekcia je veľmi strmá a skalovitá. Zvyšok “hajku” je pomerne jednoduchý a ponúka v podstate nepretržitý výhľad na tento nádherný vodopád alebo na agrikultúrne políčka.
Južné Portugalsko nás nadchlo; naozaj sme nadšení. Ľudia sú tu veľmi milí, príroda je nádherná a v tomto období je tu aj menej turistov. Určite sa sem radi vrátime a preskúmame severnú časť krajiny. Už teraz sa tešíme opäť dovidenia, priatelia cestovania a dobrodružstva!
Váš Vladimír – Záhorák na cestách
Autor textu a foto: Vladimír Klempa
Redakčne upravené
