Vianoce na Hrade Stará Ľubovňa. Pohľad do histórie a na zvyky, ktoré pretrvávajú dodnes…

Vianoce na Hrade Stará Ľubovňa majú svoje neopakovateľné a magické čaro. Vzácny čas nabáda na pohľad do minulosti, keď mnohé zvyky vznikali a ich odkaz pretrváva doposiaľ. Vedeli ste napríklad, že v minulosti boli vianočné jedlá pripravované z viacerých druhov mäsa – z volov, jahniat, hydiny, rýb, divej zveri či vtákov?  Aby sa im nepokazilo mäso, skladovali ho v tzv. ľadovni.

Ako to bolo kedysi…

Keď bola tuhá zima, posádka z hradu išla na rieku Poprad a pílami narezali veľké kvádre ľadu. Na saniach s konským záprahom vyvážali do studených pivníc, kde ich ukladali do slamy. Tieto bloky chladili veľkú pivnicu aj počas celého leta. Tam skladovali potraviny. Mäso bolo uložené priamo do ľadu. Pivnica, kde bola ľadovňa, je pod hradom ešte aj dnes. No a v pivnici pod kaštieľom sa skladovalo dobré vínko a alkohol.
V roku 1647, keď hrad vlastnili Lubomirski, typickým vianočným dezertom bol melchmus (Hradný vianočný puding), ktorý varil hlavný kuchár Stanislaw Czerniecky. Zamoyski oslavovali na hrade v španielskom duchu, typickým vianočným jedlom bolo cocido. Toto jedlo je pripravené z rôznych druhov mäsa (bravčové, hovädzie, kuracie, jahňacie), klobás a zeleniny typu kapusta, repa, petržlen, zemiaky, mrkva a cícer. Ďalšie jedlá, ako napr. vajíčka, či syr sa pridávajú pred servírovaním.

Symbolom Vianočných sviatkov je už odnepamäti vianočný stromček

Ten sa začal „objavovať“ v dnešnom Nemecku. Koluje o tom viacero legiend. Podľa jednej vznikol v 7. storočí, kedy chcel učiteľ potešiť svojich žiakov na Vianoce. Druhá sa spája s vianočnými hrami, kedysi ľudia prinášali strom do svojich príbytkov a mal symbolizovať rajský strom.  Podľa tretej protestantský kňaz Martin Luther priniesol domov strom, pretože ho po jeho cestách nadchol pohľad na svetlo žiariace pomedzi ihličnaté stromy. Hlboko zakorenenou tradíciou sa vianočný stromček stal v 18. a 19. storočí a rozšíril sa do celej Európy práve z Nemecka. Z mestského prostredia tak prenikla symbolika stromčeka do šľachtických sídel, kde sa stal veľmi obľúbeným vianočným doplnkom.

Vianočný stromček v Európe

Tento najvýraznejší symbol Vianoc začali presadzovať panovnícke rodiny. Keďže šľachta veľmi rada napodobňovala štýl vládnucich rodín, tak vianočné stromčeky prevzala do svojich domácností. Chudobní ľudia sa s nimi zoznámili práve v šľachtickom prostredí, keďže stromčeky boli súčasťou výzdoby šľachtických sídiel. Videli ich buď v rámci práce alebo počas vianočných sviatkov, keď im šľachtická rodina pod stromčekom rozdávala vianočné nádielky. Od šľachty ho potom ľudia prevzali aj do svojich domácností.

Hračka – nájstroj na rozvoj osobnosti 

Poznatky z archeologických výskumov dokladujú, že prvé detské hračky sa vyrábali v mladšej dobe kamennej. Na ich zhotovenie využívali predovšetkým hlinu. Pre dievčatá to boli rôzne miniatúrne nádoby, pre chlapcov zas kamenné sekery, kliny a rôzne figúrky žien – venuše alebo zvieratká. Neskôr to boli hlinené hrkálky, ktoré sa  našli aj na území severného Slovenska. Slúžili nielen na odháňanie zlých duchov, ale aj ako hračky, a hrali sa s nimi deti po stáročia až do súčasnosti. Okrem hliny na zhotovovanie hračiek začali neskôr používať drevo, textil a kožu. Aj také boli Vianoce na hrade…

Z obdobia stredoveku sa zachovali nielen hračky z pálenej hliny – figúrky koníkov a jazdcov, zvierat, miniatúrne nádoby, ale aj pokladničky na kovové mince. Najobľúbenejšou hračkou stredoveku bol turnajový koník. Najväčší rozvoj výroby hračiek v období stredoveku bol v 16. storočí. V tomto období bol obľúbený najmä hojdací koník, kuchynka pre bábiku a bábkové divadlo. V 19. storočí sa stali módne cínové a olovené hračky – figúrky cínových vojakov, ľudských a zvieracích postáv.

Zaujímavý vývoj zaznamenala aj slovenská ľudová hračka. Vyrábali ju z najjednoduchších materiálov, predovšetkým z dreva a hliny. Z dreva sú to rôzne typy koníkov, vozíkov, poľnohospodárskeho náradia, miniatúrneho nábytku, píšťalky, rapkáče, trúbky, figúrky vojakov, pastierova pod. Medzi ozdobami, ktoré by ste na vianočných stromčekoch v šľachtických sídlach mohli obdivovať boli okrem sviečok aj sklenené gule, ktoré sa začali objavovať od 70. rokov 19. storočia, potom ozdoby z papiera v tvare kvetov či hviezd, reťaze z farebného papiera, trvanlivé pečivo, jablká, orechy, sušené ovocie či rôzne postavičky. Šľachtické rodiny obdarovávali darčekmi nielen svoje deti či deti svojich zamestnancov, ale aj deti na svojom panstve.

Tradícia Betlehemov

Tá siaha až do roku 1223, keď František z Assisi v talianskom mestečku Greccio vytvoril prvý živý Betlehem. Sv. František bol inšpirovaný svojou nedávnou návštevou do svätej zeme, kde na vlastné oči videl miesto narodenia Ježiša. Snažil sa dať väčší dôraz na uctievanie Krista, než na druhotný materializmus a obdarovávanie. Onedlho na to sa Betlehem rozšíril do všetkých kresťanských krajín. Postupne ľudí nahradili neživé figúrky. Verí sa, že najstarší Betlehem bol vyrobený z mramoru, medzi rokmi 1284 – 1289 sochárom Arnolfom di Cambiom. Jasličky s Betlehemom sú pre veriacich po celom svete symbolom Vianoc a pripomínajú nám skutočný význam týchto sviatkov, tak ako to aj sv. František z Assisi zamýšľal.