Zachránené cechové pamiatky alebo čo prezrádzajú staré listiny. Pohľad do histórie vzniku cechov v Leviciach
Cechové pamiatky ako svedectvo rozvoja remesiel a obchodných aktivít z čias minulých. Tekovské múzeum v Leviciach uchováva vo svojom zbierkovom fonde niekoľko desiatok kusov cechových pamiatok. Sú medzi nimi pečatidlá, truhlice, vandrovné knižky, denníky, vývesné znaky i zástavy. Histórii cechov a remesiel v regióne je v múzeu venovaná aj časť stálej expozície. Navštívte Tekovské múzeum na Levickom hrade a pozrite si tieto unikátne artefakty dokumentujúce živobytie našich predkov.
Čo je to cech?
Cech bolo spoločenstvo alebo združenie remeselníkov jedného alebo viacerých príbuzných odborov. Na jeho čele stál cechmajster a tvorili ho majstri, tovariši a učni. Cechy to neboli len výrobné spoločenstvá určené na ochranu výrobcov a spotrebiteľov, napĺňali život vtedajšieho človeka, vytvárali pocit spolupatričnosti a bezpečnosti. Cech sa postaral o svojich členov aj v nešťastí a chorobe, po smrti aj o pozostalé vdovy a siroty. Povinnosti a pravidlá členov cechu upravovali artikuly. Poväčšine stanovovali voľbu cechmajstra, dobu učenia pre učňov, trvanie vandrovky pre tovarišov, podmienky vstupu do cechu, súdne právomoci cechu, vystríhali pred nepoctivou a zle odvedenou prácou a určovali rôzne poplatky. Učňami sa stávali chlapci vo veku 13 – 14 rokov, zostávali u svojho majstra na dobu 2 až 5 rokov.
Cechové pamiatky môžete vidieť v stálej expozícii Tekovského múzea v Leviciach. Foto: Nikola Mihálová
Starostlivosť o svojich nástupcov
Učeň býval v rodine svojho majstra, od ktorého dostával stravu, obuv a ošatenie. Za svoju prácu nedostával nijakú mzdu a väčšinou sa vyžadovalo, aby sa za učenie platilo. Po skončení tejto doby obdržal výučný list a stával sa tovarišom. Táto doba trvala niekedy až šesť rokov, z ktorých tri musel tovariš vandrovať. Vandrovkou získaval tovariš skúsenosti v cechoch rovnakého remesla avšak v iných mestách a od iných majstrov, niekedy aj za hranicami Uhorska. O týchto pobytoch sa viedli záznamy v tzv. vandrovných knihách. Po úspešnom absolvovaní vandrovky musel tovariš vyhotoviť majstrovský kus, pohostiť cech, zaplatiť poplatok až potom sa mohol stať majstrom, s právom otvoriť si vlastnú dielňu. V roku 1872 cechy v Uhorsku zanikli alebo sa pretvorili na priemyselné spoločenstvá.
Neprehliadnite:
Poznáme svojich rodákov? V centre Levíc stretnete lokálpatriota, veľkého cestovateľa a bádateľa
Reštaurované cechové listiny
V roku 2021 múzeum realizovalo úspešný projekt, v rámci ktorého bolo reštaurovaných päť kusov vzácnych cechových listín z 19. storočia. Listiny boli uložené do špeciálnych obalov a v stálej expozícii múzea sú teraz vystavené ich verné kópie. Sú to výučné listy, ktoré dostali učni od svojho majstra pri príležitosti ukončenia základného remeselného vzdelania. Listiny vydali: Pohronský mlynársky cech v Leviciach, tkáčsky cech v Leviciach, čižmársky cech v Tekovských Lužanoch, cech halenárov v Lučenci a tiež čižmársky cech v Leviciach.
Výučný list vydaný čižmárskym cechom v Tekovských Lužanoch v roku 1842. Foto: Radovan Blaho
Všetky sú písané v maďarčine a niektoré obsahujú i vzácne voskové pečate s cechovými znakmi typickými pre dané remeslo.
Detail pečate tkáčskeho cechu v Leviciach. Foto: Radovan Blaho
Vedeli ste, že halenári boli…
Čím sa zaoberali mlynári alebo čižmári, je aj dnes všeobecne známe. Ale kto to boli halenári? Zaoberali sa výrobou vrchných odevov a súčastí prevažne z bieleho súkna pre mužov a ženy z dedinského prostredia na obradové a sviatočné príležitosti i na bežné nosenie v chladnom počasí. Medzi tradičný vidiecky vrchný odev patrili tri základné typy halenárskych výrobkov – halena, huňa a kabanica. Na ich výrobu sa používalo súkno – tkaná textília z ovčej vlny. Cech halenárov nebol v Leviciach zvlášť rozšírený, nakoľko halena nepatrila v našom regióne k rozšírenému odevu. A ako sa dostal výučný list z Lučenca do zbierky múzea? To je je záhada a zároveň i úloha pre historikov objasniť udalosti pôvodu tohto dokumentu.
3. Listina Pohronského mlynárskeho cechu. Foto: Radovan Blaho
4. Výučný list vydaný čižmárskym cechom v Leviciach z roku 1875. Foto: Radovan Blaho
Autor článku: Mgr. Nikola Mihálová, Tekovské múzeum v Leviciach
Medzititulky: redakcia
Viac informácií: www.levice.sk, www.muzeumlevice.sk
