Zazelenajú sa aj u nás strechy?
V Babylone to bol luxus určený pre kráľovnú Semiramis, na Islande a v Škandinávii zase tradícia vyplývajúca z prispôsobenia sa klíme, vo vyspelých krajinách Európy sa pod ich pribúdanie podpisuje stále silnejší trend návratu k prírode. U nás sa so zelenými strechami stretávame ešte pomerne zriedkavo…
Čo nám ponúkajú zelené strechy?
Ústretovosť voči prírode. Zeleň stále viac ustupuje obytným blokom, administratívnym kolosom, cestám, betonu. V mestách sa tak pomaly, ale iste zvyšuje teplota, prašnosť a množstvo škodlivých látok. Teplý vzduch a vietor ich víria na všetky strany. Zelené strechy a fasády by dokázali takéto nezdravé prostredie zásadne schladzovať a ozdravovať. Stačilo by zmeniť 10 – 20 % strešných plôch na zelené a dýchali by sme čistejší vzduch, znížila by sa prašnosť. Zelené strechy prinášajú aj ďalšie bonusy: produkujú kyslík a viažu oxid uhličitý, absorbujú prach a škodliviny, bránia prehrievaniu striech a budov, vylepšujú tepelnoizolačné vlastnosti, sú zvukovoizolačné, nehorľavé, spomaľujú aj odtekanie vody a tým znižujú zaťaženie dažďovej kanalizácie. Navyše sú pekné a tvoria životné prostredie nielen pre ľudí, ale aj hmyz, ktorý je dôležitou súčasťou nášho ekosystému.
Brzdou sú najmä peniaze
Napriek nesporným stavebnofyzikálnym, ekologickým prednostiam nedarí sa zeleným strechám u nás preniknúť. Možno je to nedostatočnou informovanosťou stavebníkov, developerov, možno nezáujmom alebo neznalosťou architektov a projektantov, možno za to môže naše slabšie ekologické cítenie… Svoj podiel určite na tom má aj vyššia obstarávacia cena zelenej strechy – niekedy až o 70 – 100 % oproti nákladom na štandardnú strechu.
Realizačné náklady na zelenú strechu vždy prevýšia náklady na štandardnú strechu. Vyššia investícia sa síce počas niekoľkých rokov úspor na prevádzkových nákladoch vykompenzuje, ale to asi majitelia stavieb zatiaľ neberú do úvahy…
Na ekonomicky vynaložené peniaze je potrebné myslieť už vo fáze projektovania. Minimalizovať množstvo prierazov cez strešnú skladbu, uspokojiť sa aj s menším sklonom alebo rovnou strechou,aby sa substrát na zelenej streche nezosúval. Investované peniaze sa začnú vracať postupne v podobe takmer nulových nákladov na údržbu extenzívne ozelenených striech a dlhej životnosti strechy – i 100 rokov. Ďalšiu úsporu znamenajú aj podstatne nižšie náklady na prevádzku budovy so zelenou strechou.
Zvýši sa popularita zelených striech u nás?
Nie je toho veľa, ale pár zaujímavých zelených striech už bolo realizovaných. Na Slovensku máme k dispozícii najmodernejšie technológie, izolačné materiály i automatické zavlažovacie systémy ako aj rovnako kvalitný vysadbový materiál ako vo vyspelých štátoch Európy. Určite by pomohlo všeobecné zvyšovanie ekologického cítenia ľudí a tiež väčšia spolupráca architektov s budúcimi realizátormi zelených striech, aby už do svojich návrhov a projektov vedeli zakomponovať všetky technické možností a výhody vegetačných striech.
Ľady sa v poslednom čase pohli aspoň u veľkých stavieb aj tým, že plocha zelenej strechy sa počíta do predpísanej plochy zelene okolo novostavby. Dokonca najnovší bratislavský obytný dom oproti Inchebe plánuje zelenú strechu.
Stavby vhodné na zelené strechy
Môžu sa uplatniť takmer na všetkých novostavbách. V našich podmienkach sú však ideálne veľké komplexy administartívnych, výrobných ale aj obytných budov, lebo riešia priestor komplexne a obvykle majú aj dosť prostriedkov na realizáciu. Na bratislavskej Kolibe už stojí taký obytný komplex a ďalšie sa stavajú, alebo chystajú budovať. Zelené strechy sú vhodné napríklad i na podzemné garáže, rôzne prístrešky, zástavky, sklady, rodinné domy, ba aj na hotely, chaty, horské penzióny. Každá, aj malá plocha zelene je pre svojich obyvateľov prínosom.
Prečítajte si: Projekt Eurovea 2 sa rozbieha
Pravda, na starších budovách by nebolo veľmi vhodné a ani ekonomicky výhodné robiť zelené strechy. Bolo by to príliš nákladné, na mnohých aj celkom nemožné. Ide o to, že strecha s väčšou či menšou vegetáciou je ťažšia a musí byť tak aj dimenzovaná, aby to statika budovy vydržala. Staršie budovy s touto záťažou nepočítali. Preto je praktickejšie i ekonomickejšie realizovať zelené strechy na novostavbách.
Záleží teda na nás obyvateľov, či budeme žiadať od architektov, projektantov, developerov, aby pri novostavbách viac využívali vyskúšané technológie, a nezhoršovali nám svojou stavebnou činnosťou naše životné prostredie v meste…
Typy zelených striech
Zelené strechy sa podľa typu vegetácie delia na strechy s intenzívnym a extenzívnym ozelenením.
Intenzívne ozelenené strechy sú tie, na ktorých môžu rásť kríky, dreviny a tráva, kvety podobne ako v parku, v prírode. Môžu byť len ploché. Hrúbka substrátu je okolo 30 cm. Po intenzívnych zelených strechách sa dá chodiť ako v záhrade a tak ako o záhradu sa o ne treba aj starať – pravidelne hnojiť, zavlažovať či vysádzať. Takéto strechy sú nákladné na realizáciu, ale aj na pravidelnú údržbu. Výhodou je zelená oáza priamo na budove.
V strede medzi intenzívne a extenzívne zazelenenou strechou stojí strecha s jednoduchým intenzívnym zazelenením. Vyžaduje substrát v hrúbke medzi 15 až 30 cm a vegetáciu môžu tvoriť trávy, trvalky a nízke kry. Z toho vyplývajú aj menšie realizačné náklady a nároky na údržbu.
Strechy s extenzívnym zazelenením akoby napodobňovali prírodu niekde vysoko v horách, v pásme machov a lišajníkov. Môžu byť aj mierne šikmé. Sú takmer bezúdržbové. Záťaž od 60 – 300 kg/m2. Rastlinky sa vyberajú tak, aby im stačil substrát v hrúbke do 15 cm a aby nevyžadovali závlahu ani prihnojovanie. Ide prevažne o machy, sukulenty, rôzne suchomilné trávy a byliny, ktoré odolávajú suchu, mrazu a nevyžadujú údržbu. Pravda, prvý rok- dva, kým sa rastliny dobre zakorenia, treba občas aj túto zeleň skontrolovať, poliať v extrémnom suchu. Neskôr stačí raz-dvakrát ročne sa na zeleň pozrieť a odstrániť náletové rastliny.
Foto: Shutterstock
