Ikonografia má svoju duchovnú silu. Vyniká najmä počas Veľkej noci – v jednom z najväčších kresťanských sviatkov. Na rozdiel od ostatných sviatkov Veľkonočné dni nie sú stanovené na presný dátum. Počas prvého Nicejskeho koncilu v roku 325 snem určil, aby sa Veľkonočná nedeľa slávila vždy v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Tak sa dátum Veľkej noci kryje s dátumom slávenia židovskej Paschy a s pohanským slávením jari.

Veľký piatok

Najväčším sviatkom je Veľký piatok, jeden z dvoch dní v cirkevnom roku, keď sa drží prísny pôst. Počas tohto sviatku si kresťania pripomínajú umučenie Krista a krížovú cestu, pričom každé zastavenie má svoje vlastné znázornenie. Niektoré zastavenia sa zobrazovali aj pomimo krížovej cesty a stali sa „vlastnými obrazmi rozprávajúcimi o Kristovom živote a utrpení.“

Krížová cesta

To je 14 hlavných zastavení od Kristovho odsúdenia až po jeho pochovanie. Umučenie Krista obsahuje viacero rôznych scén, medzi ktoré patrí Posmievanie Kristovi, Bičovanie Krista, Korunovanie tŕním a obraz Ecce Homo. Medzi obrazmi, ktoré sa nachádzali v príbytkoch kresťanov boli rozšírené najmä posledné tri.

Bičovanie Krista zväčša obsahuje tri postavy, pričom Kristus je umiestnený do popredia. Za ním, vykonávajúci akt bičovania, stoja zvyčajne dvaja vojaci pontia Piláta. Kristus je otočený tvárou k divákovi a tak sa jeho utrpenie odráža v mimike.

Korunovanie tŕním

sa v zbierkach Ľubovnianskeho múzea nachádza prevažne pri ľudových plastikách. Zarmútený Kristus sedí na tróne, na hlave má tŕňovú korunu a v jednej ruke drží žezlo. Druhou rukou si podopiera hlavu, čo vydáva dojem sklamania a veľkého smútku.

Ecce Homo

Dve slová, ktoré predniesol Pilát, keď ukazoval davu umučeného Krista. Na zobrazeniach je znázornený umučený Kristus. „Hľa, človek“ s tŕňovou korunou, utrápenému a zbičovanému dali na plecia červený plášť, ktorý mal symbolizovať Ježiša ako kráľa.

V príbytkoch si ľudia vešali na stenu najmä Krista nesúceho kríž, prípadne Krista padajúceho pod krížom. Kristus zväčša býva odetý v červenom rúchu s modrým plášťom, prípadne v bielom rúchu. Kríž, ktorý niesol na vrch Golgota symbolizoval hriechy ľudstva, za ktoré sa obetoval.

Šieste zastavenie

Sv. Veronika podáva pánu Ježišovi ručník; v krížovej ceste sa spája taktiež obraz Veraikon. Podľa legendy sv. Veronika podala Ježišovi ručník, ten sa utrel a do ručníku sa otlačila jeho tvár. Na ručníku tak bola zaznamenaná pravá tvár Kristova: VERAIKON (z latinského slova VERA – PRAVDA). Vďaka tejto legende, získala meno aj sv. Veronika. V grécko-katolíckej tradícii majú podobné zobrazenie, ku ktorému sa však spája už ďalšia zaujímavá legenda.

Deviate zastavenie

Zaujímavým zobrazením nachádzajúcim sa v zbierkach Ľubovnianskeho múzea je farbotlač znázorňujúca deviate zastavenie Krížovej cesty: Ježiš tretí krát padá pod krížom. Kristus znázornený ako socha na podstavci odetý do bieleho rúcha padá pod ťarchou kríža. Obraz je komponovaný ako barokový oltár s plastikami Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu.

Neprehliadnite:

Veľká noc vo svete. Atraktívny online výlet za tradíciami Svätého týždňa

Ukrižovanie

Najdôležitejším výjavom spájajúcim sa s ikonografiou Veľkej noci je Kristovo Ukrižovanie. To sa objavovalo a objavuje v rôznych formách umenia, pričom najrozšírenejšie sú kríže, ktoré nachádzame aj v svetskom prostredí. V 17. storočí došlo k prudkému rozmachu výstavby krížov v mestách, dedinách a cintorínoch. Koncom 18. storočia sa kríže začali umiestňovať aj pozdĺž komunikácií, na rôzne križovatky a rázcestia. Zvyčajne na miesta, ktoré boli význačnými a uctievanými. V 19. storočí začali pribúdať kríže pri cestách a chodníkoch. Kríže sa najčastejšie vyskytujú aj v domácnostiach ako drobné sošky, prípadne pribité nad vstupy do miestností.

Kríž

Má niekoľko podôb pričom najčastejším je latinský kríž (Crux immisa oblonga). Má veľkú symboliku. Svojim tvarom naznačuje štyri smery. Horné rameno smeruje k otvoreniu nebeskej brány, dolné rameno k zničeniu pekla. Pravé rameno symbolizuje koncentráciu milosti a ľavé symbolizuje odpúšťanie hriešnikom. Kristus pribitý na kríž sa v počiatkoch kresťanstva spodoboval v zmierlivom postoji. Telo mal vzpriamené, ruky natiahnuté v jednej rovine s priečnym ramenom a nohy pribité vedľa seba dvomi klincami. Hlava sa mierne nakláňala smerom na dol a niesla takmer usmievavý pohľad. S postupnými vývojom ikonografie ukrižovania sa obraz Krista na kríži – ako symbolu triumfu – zmenilo na zobrazenie Krista na kríži ako symbolu utrpenia. Postupne sa vyobrazoval ako zomrelý s ranami, krvavými škvrnami. Telo zavesené, ovisnuté na kríži so zvesenou hlavou. Takto poznáme Ukrižovanie aj dnes.

Na niektorých obrazoch sa pod krížom nachádza niekoľko postáv. Zvyčajne ide najmä o dve postavy. Matku Ježiša Krista – Pannu Máriu a najobľúbenejšieho Kristovho apoštola – sv. Jána Evanjelistu. Na niektorých zobrazeniach však figuruje aj Mária Magdaléna. Posledným zastavením krížovej cesty je scéna Pána Ježiša ukladajú do hrobu (Pána Ježiša pochovávajú). Kristovo mŕtve telo je pred vstupom do hrobky, pričom ho obklopuje viacero postáv, medzi nimi aj Panna Mária, Mária Magdaléna, sv. Ján Evanjelista. Týmto zobrazením sa posvätné trojdnie premosťuje do Bielej Soboty.

Biela sobota

Samostatným výjavom je Kristov hrob. Kresťania chodili na bielu sobotu k Ježišovmu hrobu rozjímať o jeho utrpení a Stvárnenia Kristovho hrobu spravuje Múzeum v najmä v dvoch médiách – ľudových farbotlačiach a v plastikách. Na obrazoch bola zaužívaná tradícia znázorňovania Kristovho tela položeného na nízkom lôžku, za ním zvyčajne stôl s monštranciou. Niektoré výjavy obsahujú taktiež aj tzv. Arma christi (Nástroje Kristovho utrpenia). Okrem obrazov znázorňujúcich Kristov hrob sa objavovali taktiež plastiky, ku ktorým sa kresťania na bielu sobotu chodili klaňať. V bielu sobotu sa očakávalo Zmŕtvychvstanie Krista, ktoré sa začalo sláviť na Veľkonočnú Vigíliu a pokračovalo vo Veľkonočnú nedeľu.

Veľkonočná nedeľa

Veľkonočná nedeľa, jeden z najväčších kresťanských sviatkov, je dňom Vzkriesenia Pána. Oslavuje sa jeho víťazstvo života nad smrťou. Tento slávnostný charakter bol prenesený aj do obrazov a plastík. Na obrazoch zvyčajne víťazný Kristus slávnostne stojí nad (pred) svojím hrobom v bielej tunike. V pravej ruke drží kríž, na ktorom niekedy vlaje vlajka s červeným krížom na bielom pozadí ako symbol jeho víťazstva.

Veľkonočný pondelok

Veľká noc sa zvyčajne v ľudovom prostredí končí Veľkonočným pondelkom, s ktorým sa spája viacero profánnych zvykov, ktoré odráža aj ikonografia týchto sviatkov.

Text: Mgr. Daniela Reľovská
Medzitulky: redakcia
Foto: archív Hrad Stará Ľubovňa, úvodná fotografia – pixabay

Viac na: www.hradlubovna.sk