Pomník Štefana Baniča a základný kameň terminálu opäť na letisku M. R. Štefánika

Share:
Pomník Štefana Baniča

Pomník vynálezcu padáka Štefana Baniča, pôvodne inštalovaný na bratislavskom letisku v roku 1970 pri príležitosti 100. výročia narodenia vynálezcu, sa v máji 2019 opäť vrátil na Letisko M. R. Štefánika. Po rekonštrukcii ho v máji 2019 slávnostne odhalili pred terminálom v oddychovej zóne pre cestujúcich spolu so základným kameňom terminálu.

Pomník vynálezcu padáka Štefana Baniča, ktorého autormi sú akademický sochár Vladimír Môťovský a Ing. arch. Otto Wiesner, bol na letisku v Bratislave pôvodne odhalený v novembri 1970 pri príležitosti 100. výročia narodenia vynálezcu. Pre rekonštrukciu terminálu bol však v roku 2009 z pôvodného miesta demontovaný.

„Po zreštaurovaní Generálnym investorom Bratislavy sme tomuto vzácnemu dielu opäť našli dôstojné miesto hneď vedľa terminálu letiska. Známa socha sa tak po desiatich rokoch opäť nachádza na letisku, kde ju môžu návštevníci obdivovať,” informoval generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Letiska M. R. Štefánika Jozef Pojedinec

Súčasťou mobiliáru pred príletovou halou je i základný kameň výstavby odbavovacej budovy letiska – terminálu letiska. Autorom základného kameňa je akademický sochár Vít Bojňanský. Priznám sa, že keď ma oslovili, aby som vytvoril základný kameň pre bratislavské Letisko Milana Rastislava Štefánika, nabehla mi husia koža a pred očami sa mi objavilo klesajúce lietadlo generála z modrej oblohy,“ opísal autor ideu základného kameňa, ktorou chcel symbolicky spojiť Štefánikovu tragickú nehodu s rekonštrukciou a dostavbou terminálu a dodal: „V Paríži som si rok pred tým kúpil pár leteckých vrtúľ, hoci som ešte nemal predstavu o ich budúcom využití.

Pomník Štefana Baniča

Žulový segment som mal pripravený pre inú plastiku, ale vyhovoval tomuto zámeru“. Rozrezaná vrtuľa, ktorá následne zvarená kopíruje tvar kameňa, je do kameňa jemne zapustená. Tak sa s kameňom spojila a vytvorila celok. Symbolizuje ukončený život svetobežníka Štefánika, ktorý bol však pevne spojený s domovinou.

Obe sochárske diela môžu návštevníci letiska a cestujúci vidieť vedľa hlavnej budovy terminálu v oddychovej zóne. Z informačných tabúľ, ktoré sú súčasťou mobiliáru, sa zároveň dozvedia viac o histórii letiska či rekonštrukcii terminálu,“ uzavrel generálny riaditeľ letiska Jozef Pojedinec.

Čo možno neviete o Baničovi

Narodil sa 23. novembra 1870 v Neštichu (dnes miestna časi Smoleníc), pri Trnave. Doma nenašiel prácu, a tak odchádza do USA do Greenville v štáte Pensylvánia.

V roku 1912 sa stáva svedkom tragickej nehody. Otriasla ho do takej miery, že začal rozmýšľať nad padákovou konštrukciou. (Mal technické nadanie a začal pracovať v improvizovaných podmienkach.) V roku 1913 predložil americkým úradom na posúdenie v prototype návrh padákovej konštrukcie. Princípom tohto padáku bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Padák bol upevnený pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami.

Pomník Štefana Baniča

Dňa 3. 6. 1914 Štefan Banič osobne otestoval padák pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA. Zoskočil zo strechy 15-poschodovej budovy vo Washingtone. Nasledovali postupné ďalšie a ďalšie zoskoky aj z lietadla. Dňa 25. 8. 1914 získal Štefan Banič patent od Amerického patentového úradu vo Washingtone na svoj padák. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a nákresovú dokumentáciu.

Zaujímavé: Letisko v Bratislave, smer Kyjev je treťou najobľúbenejšou leteckou destináciou

Štefan Banič svoj patentovaný vynález predložil zástupcom letectva USA. Americká armáda ho síce odkúpila, ale do výstroje nezaviedla. (Vojenské letectvo USA počas 1. svetovej vojne nepoužívalo padáky. Na konci vojny začali padáky využívať francúzi.) Aj keď Baničovmu padáku celosvetové prvenstvo nepatrí, jeho objaviteľské schopnosti majú v dejinách vedy a techniky nemalý význam. V roku 1921 sa Štefan Banič vrátil do vlasti. Dňa 2. 1. 1941 zomrel v rodnej obci Neštich, kde na jeho počesť bola v kultúrnospoločenskom dome zriadená pamätná izba.

Pomník

Štefan Banič bol čestným členom letectva USA. Po návrate do vlasti sa zaujímal o Karpatský kras a bol spoluobjaviteľom jaskyne Driny. V Bratislave na letisku M. R. Štefánika má postavený pomník. Pomník bol odhalený v roku 1970.Štefan Banič (23. 11. 1870, Neštich dnes súčasť Smoleníc – 2. januára 1941 v Smoleniciach) sa vyučil za murára. Keďže doma si nenašiel prácu, odišiel v roku 1907 do US. Pracoval v baniach v meste Greenville v štáte Pennsylvánia, ale aj ako murár v továrni na poľnohospodárske stroje v New Yorku.

Už tam podal niekoľko návrhov na zlepšenie výroby. Najväčší úspech však dosiahol vynálezom padáka. V roku 1912 sa stal svedkom tragickej leteckej nehody, ktorá ním natoľko otriasla, že začal premýšľať nad konštrukciou padáka. Snažil sa využiť svoje technické nadanie a v improvizovaných podmienkach pracoval na prvotných plánoch. V roku 1913 predložil v prototype americkým úradom na posúdenie návrh padákovej konštrukcie. Princípom padáku bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie.

Padák sa upevňoval popruhmi na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. 3. júna 1914 Štefan Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA. Úspešne zoskočil s padákom zo strechy 15-poschodovej budovy vo Washingtone. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla. 25. 8. 1914 vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu.

Hoci Baničovi nepatrí celosvetové prvenstvo vo vynáleze padáka, jeho objaviteľské schopnosti majú v dejinách vedy a techniky nesporný význam. Aktívny bol aj po návrate do vlasti v roku 1921. Zameral sa okrem iného na problematiku Karpatského krasu, pričom sa ako spoluobjaviteľ významne pričinil o bádanie v jaskyni Driny pri Smoleniciach.

Share: