Na minútku do Podtatranského múzea – drevený reliéf s námetom kladenia Krista do hrobu

Architektúra a dizajn Cestovný ruch Novinky Prešovský kraj

By Peter Kolník

7 augusta, 2022

1620   -   2

Share:

Drevený reliéf so sakrálnym motívom kladenia Krista do hrobu je vzácny zbierkový predmet ako súčasť stálej expozície Podtatranského múzea v Poprade. Stručne: dvaja muži kladú telo do hrobu v pozadí sa nachádzajú dve plačúce ženy za nimi mladý muž. Dielo je zhotovené z viacerých kusov (lepeného) dreva. Na zadnej strane signované ceruzou: Igló 1730 – 1750 Fuhrmann Gyula, ide o sekundárny nápis. Neskorá renesancia, 1. polovica 17. storočia (?).

Drevený vyrezávaný, pomerne vysoký reliéf bez polychrómie má oválny, vertikálne orientovaný formát a predstavuje viacfigurálnu scénu Ukladania Krista do hrobu. Dolnú tretinu zaberá rovná plocha – čelná strana obdĺžnikového, horizontálne komponovaného kamenného sarkofágu, do ktorého dvaja muži ukladajú bezvládne telo mŕtveho Krista čiastočne zabalené vo veľkej plachte. V osi na čelnej strane sarkofágu sa nachádza baňatá, bohato profilovaná nádoba na masť.

O čom reliéf vypovedá?

Ježiš je natočený smerom k divákovi, hlavu s dlhými vlnitými vlasmi a krátkou bradou má zaklonenú, oči zatvorené a ústa jemne pootvorené. Vystretá pravá ruka s ranou po klinci mu vpredu prevísa cez okraj sarkofágu. Druhú ruku rovnako ako dolnú časť tela mu zakrýva plachta, odhalená hruď je anatomicky vhodne modelovaná. Na pravom boku má hlbokú ranu od bodnutia kopijou. Hornú časť tela Kristovi drží Jozef z Arimatie, nohy mu pridŕža Nikodém. Obaja stoja za sarkofágom a zobrazení sú ako starší bradatí muži v dobových odevoch s turbanmi na hlavách. V pozadí na pravej strane stoja dve plačúce ženy zo zahalenými vlasmi, pravdepodobne ide o Pannu Máriu a sv. Máriu Magdalénu, prípadne býva v tejto scéne zobrazovaná aj Mária Jozefova. Žena vľavo hľadí na Krista a šatkou si zakrýva ústa, druhá žena si závojom utiera slzy z pravého oka. Medzi sklonenými hlavami žien vidno vzadu hlavu mladého muža s krátkymi vlnitými vlasmi, patriacu zrejme sv. Jánovi Evanjelistovi.

História vzácnej pamiatky

Drevený reliéf má v hornej časti zobrazený skalný previs kamennej jaskyne. Veľmi kvalitný, starostlivo a precízne rezaný reliéf sa vyznačuje pomerne ostrou modeláciou, ktorá je badateľná najmä pri stvárnení bohato riasených drapérií. Reliéf v neskororenesančnom štýle stredoeurópskej, pravdepodobne nemeckej proveniencie pochádza pravdepodobne z 1. polovice 17. storočia a bol vytvorený podľa neznámej grafickej predlohy. Jeho autor nie je známy.

Neprehliadnite:

Pozvánka na tradičnú minútku do múzea. Zaujímavý objav z Tornale je vystavený pod Tatrami

Aký bol pôvodný zámer pri jeho vzniku?

Je možné, že reliéf bol pôvodne alebo mal byť súčasťou epitafu, čomu nasvedčuje jednak oválny formát a jednak námet, ktorý bol veľmi obľúbený a často používaný v epitafnej tvorbe. Pravdepodobne bol zamýšľaný na prezentáciu iba v prírodnom dreve bez dotvorenia polychrómiou, čo je pre našu oblasť netypické. Dolu na prednej i na zadnej strane diela sa nachádza sekundárna signatúra ceruzou Igló 1730 – 1750 Fuhrmann Gyula. Ide zrejme o meno majstra, ktorý dielo reštauroval. Sochár s týmto menom, žijúci v rokoch 1852 – 1915, sa pritom spomína v Spišskej Novej Vsi, kde pre novogotickú vežu rímsko-katolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie vytvoril sochy štyroch evanjelistov.

Text: Mgr. art. et Mgr. Marek Ružinský
Medzititulky: redakcia
Foto: Martin Kukura

Viac na: www.muzeumpp.sk