Okupácia našej vlasti v roku 1968 znamenala začiatok “normalizácie” a prenasledovania principiálnych ľudí.
Okupácia Československa v roku 1968, známa aj ako invázia vojsk Varšavskej zmluvy, bola tragickou udalosťou v histórii Československa a strednej Európy. Táto udalosť sa odohrala v noci z 20. na 21. augusta 1968 a bola reakciou na reformné hnutie známe ako Pražská jar, ktoré viedlo k pokusom o liberalizáciu a demokratizáciu skostnateného komunistického režimu v Československu.
Kontext a príčiny
Pražská jar bola obdobím politických a spoločenských reforiem, ktoré začali v januári 1968 pod vedením Alexandra Dubčeka, nového prvého tajomníka Komunistickej strany Československa (KSČ). Dubček a jeho spojenci sa usilovali o vytvorenie „socializmu s ľudskou tvárou“, čo zahŕňalo slobodu prejavu, zrušenie cenzúry, ekonomické reformy a zvýšenie občianskych práv. Tieto reformy však vyvolali obavy v Sovietskom zväze a ostatných komunistických krajinách, ktoré sa obávali, že úspech reformného hnutia v Československu by mohol ohroziť ich vlastnú kontrolu nad obyvateľstvom a destabilizovať celý východný blok. Sovietsky komunistický vodca Brežnev a ďalší predstavitelia Varšavskej zmluvy sa rozhodli zakročiť.
Invázia “spriatelených armád”
V noci z 20. na 21. augusta 1968 prebehla koordinovaná invázia vojsk piatich krajín Varšavskej zmluvy – Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR. Do Československa vstúpilo viac ako 200 000 vojakov a 5 000 tankov. Invázia bola rýchla a efektívna, narazila však na masívny občiansky odpor. Obyvatelia Československa sa bránili nenásilnými prostriedkami, ako napríklad demonštráciami, štrajkami a vytváraním barikád.
Na Námestí SNP v Bratislave…
Následky
Okupácia viedla k rýchlemu potlačeniu reformného hnutia a návratu k prísnej kontrole komunistickej strany nad spoločnosťou. Alexander Dubček a ďalší reformní lídri boli zatknutí a odvlečení do Moskvy, kde boli donútení podpísať Moskovský protokol, ktorý znamenal koniec reformného procesu. V nasledujúcich rokoch došlo k tzv. normalizácii, keď bol obnovený autoritatívny režim, cenzúra a politické prenasledovanie. Pražská jar a následná okupácia mali trvalý dopad na politický a spoločenský život v Československu a zanechali hlbokú stopu v pamäti jeho obyvateľov.
Medzinárodná reakcia
Okupácia Československa vyvolala širokú medzinárodnú kritiku. Západné krajiny, hoci protestovali proti invázii, nezasiahli vojensky, pretože sa obávali eskalácie napätia počas studenej vojny. Invázia tiež viedla k narušeniu vzťahov medzi Sovietskym zväzom a niektorými jeho spojencami, napríklad Rumunskom a Juhosláviou, ktorí okupáciu odsúdili.
Neprehliadnite:
Otvorený depozitár je zbierkový novovybudovaný priestor v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.
Keď normalizácia ochromila na dlhé desaťročia kultúru a morálne hodnoty
V období smutne známej husákovsko-sovietskej normalizácie bola masívne prenasledovaná skupina odporcov komunistického režimu s názvom Principiálni ľudia. Zatiaľ čo etablované cirkvi mohli v tom čase ešte odolávať pomerne silnému tlaku a boli podporované aj zo zahraničia, menšie skupiny už boli likvidované, ako sa len dalo. V pomerne krátkom čase sa hnutie etablovalo v 24 mestách Československej socialistickej republiky (ČSSR). Početné prednášky sa konali v súkromných domoch alebo v prírode. Bolo to približne začiatkom roku 1972, keď ich polícia začala pozornejšie sledovať. V septembri 1973 boli zatknutí a vypočúvaní prví členovia a priebehu niekoľkých mesiacov vypočúvala komunistická Štátna bezpečnosť (ŠtB) okolo 200 osôb. Za podvracanie republiky (§ 98) bolo odsúdených na trest odňatia slobody 1 – 5 rokov 25 ľudí.
Takto to vyzeralo v Rožňave…
Pamätajme: komunizmus – zakázaná ideológia
Po celej našej vlasti si pripomíname tieto tragické udalosti, keď išlo o zásadný obrat v živote spoločnosti, ktorá sa nadýchla slobody. Mnohí spoluobčania potvrdili svojimi postojmi v ďalšom vývoji, že sú „principiálni ľudia“. Aj tak by sa dali charakterizovať odvážni a zásadoví ľudia spred desaťročí… Po skončení Pražskej jari boli napríklad „nespolupracujúce“ náboženské cirkvi, skupiny a aktivisti ako potenciálni oponenti režimu čoraz viac vystavené tlaku, systematicky sledovaní, šikanovaní a prenasledovaní.
Vzdor občanov v Žiari nad Hronom
Okupácia Československa v roku 1968 bola tragickou udalosťou, ktorá ukončila nádeje na mierne reformy v komunistickom režime a predĺžila obdobie represie. Udalosti z roku 1968 sú stále živou súčasťou historického povedomia v Slovenskej republike i Českej republike a slúžia ako pripomienka dôležitosti slobody a demokracie.
Nezabúdajme a spomínajme…!
Foto: archív ÚPN
