Oravská galéria úspešne ukončila projekty na akvizíciu a reštaurovanie unikátnych zbierkových predmetov
Oravská galéria v Dolnom Kubíne je inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. V minulom roku zrealizovala deväť projektov, ktoré podporil Fond na podporu umenia. Tri z nich boli zamerané na akvizíciu zbierkových predmetov a dva na odborné ošetrenie. Ďalšie štyri projekty boli orientované na vedeckovýskumnú a prezentačnú činnosť Oravskej galérie.
Oravská galéria a jej akvizičná činnosť
V posledných rokoch je akvizičná činnosť obľúbenej Oravskej galérie sústredená predovšetkým na prezentáciu súčasného umenia. Projekt akvizície bol zameraný na doplnenie zbierky slovenského výtvarného umenia 20. a 21. storočia. Napríklad tvorba Kláry Bočkayovej je neoddeliteľnou súčasťou československej neoficiálnej výtvarnej scény obdobia normalizácie, a to vďaka jej hravo-poetickej interpretácii ľudovej kultúry.
Vo svojej práci využíva nájdené vyšívané textílie – tzv. kuchárky – ako špecifický vizuálny materiál pre interpretačné posuny. Tieto ready-mades nehodnotí z estetického či etnografického hľadiska. Používa ich na komentovanie a pretlmočenie autorských ideí, inšpirovaných dadaizmom, pop-artom a odkazom Marcela Duchampa.
Neprehliadnite:
Autentický zážitok a ďalšie nové prekvapenia na výstave Titanic – kostýmy i reálne artefakty!
Dielo so zaujímavým pozadím…
Ide o Stretnutie šijacieho stroja… z roku 2007. Dielo vzniklo maliarskou interpretáciou nájdeného vyšívaného obrusu. Výsledkom je kompozícia prepájajúca slovenskú folklórnu tradíciu so súčasnou maľbou. V duchu pop-artového prístupu pracuje s prenášaním, zmnožením a modifikáciou motívov, čím ich uvádza do nových kontextov. Podobný princíp apropriácie textilných predlôh využila K. Bočkayová aj v obraze Skoro ikona / Posledná večera z roku 1992 (na obr.), kde pracovala so sakrálnym motívom v originálnej farebnosti a formálnej štruktúre. Aj tu premenila triviálnu predlohu na svojbytný umelecký artefakt, ktorý nesie jemnú iróniu, odkaz na gýč i reflexiu každodennej banality. V roku 2024 boli diela prezentované na autorskej výstave Bývalý raj v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne. Galéria ich akvizíciou rozšírila zbierku slovenského vizuálneho umenia o významnú ženskú maliarsku osobnosť alternatívnej scény 70. a 80. rokov, ktorá pochádza z regiónu Oravy.
Kristína Mésároš a jej maliarska tvorba
Je výrazne ovplyvnená cestovaním a zameriava sa na vzťah človeka a prírody. V imaginatívnych kompozíciách sa často objavuje neočakávaný prvok, ktorý znejasňuje význam diela a spoluvytvára jeho autentický výraz. Získané dielo zachytáva večernú scénu z talianskeho mesta Turín s riekou Pád a jej nábrežím. Dominantou obrazu je svetlo-okrová architektonická stavba s názvom CAP 10100, Torino (na obr.), spájajúca funkciu lodenice, divadla, galérie a kultúrneho centra. Autorka pri tvorbe obrazu čerpala zo svojej osobnej cestovateľskej skúsenosti a hľadania magických miest v zdanlivo nenápadnom horizonte. Vodný element je zásadným motívom autorkinej tvorby a symbolizuje premenlivosť a prchavosť okamihu. Dielo ste mohli vidieť na autorskej výstave Súmrak úsvitu v Oravskej galérii.
Odborné ošetrenie zbierkových predmetov
V rámci podprogramu určeného na odborné ošetrenie zbierkových predmetov bolo podporené reštaurovanie skupiny štyroch anjelikov (na obr.). Ide o vertikálne reliéfy so štylizovanými oblakmi a hlavičkou anjela s krídlami. Vizuálnym prieskumom a sondážnym odkryvom bola na celom povrchu identifikovaná premaľba. Syntetická vrstva bola odstraňovaná chemicky, premaľba tváre mechanicky a následne dočisťovaná rozpúšťadlom. Pôvodné striebro sa zachovalo v hĺbkach oblakov, zlato na krídelkách len miestami. Po očistení boli poškodenia dreva doplnené pilinovým tmelom a chýbajúca polychrómia plavenou kriedou. Retuše rešpektovali vek reliéfu.
Druhý reštaurátorský projekt
Bol zameraný na reštaurovanie súboru kresieb a grafík štyroch významných predstaviteľov slovenskej výtvarnej moderny – Ľudovíta Fullu (1902 – 1980), Ernesta Zmetáka (1919 – 2004), Eugena Nevana (1914 – 1967) a Viliama Chmela (1917 – 1961); (na obr. dielo pred a po reštaurovaní). Do projektu bolo zahrnutých deväť zbierkových predmetov. Ich stav nevyhovoval – na zdegradovanom papieri boli prítomné rôzne formy mechanického poškodenia (drobné úbytky, trhliny, zalomenia a zvlnenie podložky), nevhodné sekundárne úpravy a stopy znečistenia.
Dielo Viliama Chmela pred reštaurovaním
Dielo Viliama Chmela po reštaurovaní
Autonómne umelecké diela
Nesú v sebe všetky atribúty ich výtvarného rukopisu, či priamo korešpondujú s ich maliarskou tvorbou. Každý z týchto umelcov zanechal výraznú stopu v dejinách slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Diela v kontexte zbierky reprezentujú ich autorské programy a zároveň dokumentujú výtvarné dianie danej doby v širších súvislostiach. Cieľom týchto projektov bolo zachovanie autentického výrazu, výpovednej hodnoty a umeleckých kvalít zbierkových predmetov a predĺženie ich životnosti.
Za poskytnutú podporu ďakujeme hlavnému partnerovi projektu – Fondu na podporu umenia a Žilinskému samosprávnemu kraju.
Text a foto: OG
Viac informácií na: www.oravskagaleria.sk
