Hrad Šternberk a jeho tajomstvá

Share:
Hrad Šternberk

Viete, akú má hmotnosť krúžková zbroj? Čo to vlastne krúžková zbroj je? Medzi nič netušiacich sme – až do našej návštevy – patrili i my. Ak by ste tipovali, že ide o stredoveké brnenie, musíme vás sklamať; brnenie to nie je. Hrad Šternberk nám dal presnú odpoveď. Dozvedeli sme sa aj to, ktoré miesta využívali nepozvaní hostia, keď sa chceli dobyť do hradu. … a preto ich museli zamrežovať. Tu sme sa presvedčili, že prehliadky hradov vôbec nemusia byť nudné, plné nekonečných dátumov a faktov z histórie. Poďte s nami a budete múdrejší o kopec zaujímavostí, o ktorých ste isto ani netušili…

Hrad Šternberk je jedným z najstarších kamenných hradov na Morave. Postavil ho v polovici 13. storočia Zdeslav z Chlumca zo Šternberka, príslušník starého českého šľachtického rodu. Vládnuce rody sa však na Šternberku často striedali, keďže sa hrad predával vždy ako súčasť dedičstva alebo vena neviest. Medzi najdôležitejšie rody patrili Berkovia z Dubej a Lipej, ktorí na hrade pristavili renesančné krídlo. Ďalší slávny rod Lichtenštajnovcov hrad odkúpil – vraj hlboko pod cenu – okolo roku 1699. Hrad poznačila 30-ročná vojna a z dôvodu požiaru bol v zlom technickom stave. Lichtenštajnovci plánovali prestavbu, no peniaze im na ňu nezostali. Z toho dôvodu hrad dlho chátral. V roku 1886 sa rozhodlo o jeho generálnej rekonštrukcii podľa projektu viedenského architekta Karla Gandolpha Kaysera v duchu romantického historizmu. Vzniklo luxusné sídlo spĺňajúce požiadavky moderného aristokrata Jana II., ktorý postupne vybavil svoje sídlo historickým mobiliárom, obrazmi, nábytkom, plastikami, gobelínmi. Takto hrad môžeme vidieť aj v súčasnosti. Rod Lichtenštajnovcov ho vlastnil až do druhej svetovej vojny. Následne bol zoštátnený, museli ho opustiť. Od roku 2001 je vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Hrad Šternberk

Hradná kaplnka

Hradná kaplnka patrí k najstarším častiam hradu. Datovaná je zo 14. storočia a nájdete v nej krásnu Moravskú madonu, ktorá predstavuje určitú formu gotického slohu. Moravské madony sa vyznačujú bohato riasenými drapériami. Drapéria na Moravskej madone zo Šternberku má výraznú červenú farbu. Symbolizuje to jednak Kristovu krv a tiež kráľovskú farbu, do ktorej boli zahalení aj najvýznamnejší svätci a svätice. Tunajšia madona nie je originál; ten sa nachádza v Arcidiecéznom múzeu v Olomouci.

Hrad Šternberk

Akú mala hmotnosť?

Nad tým, ako sa v minulosti stavali niekoľkometrové kostoly a chrámy, rozmýšľal asi každý. Viete si však predstaviť, aké náročné bolo napríklad prepraviť významné listiny? Do vrecka si ich rozhodne nestrčili, slúžili im na to kovové truhlice. Tu možno nejednému napadne, aká bola taká prázdna truhlica ťažká? Mala hmotnosť neuveriteľných 102 kg.

Hrad Šternberk

Modernejšia záležitosť

Toto nie je brnenie, ale krúžková zbroj. Používala sa zhruba do konca 14. storočia. Táto konkrétna je modernejšia a datovaná na koniec 16. storočia. Je poriadne ťažká (28 kg), ale pripočítava sa k nej ešte meč (ďalších 6 kg). Hmotnosť meča záležala od veľkosti a jeho druhu, no 6 kg bola najvyššia hranica. Každá zbroj bola vyrobená na mieru. V tej dobe vznikali aj turnajové zbroje, pri ktorých sa ich hmotnosť pohybovala až do 70 kg. V bitkách sa však nepoužívali. V turnajovej zbroji sa rytieri nevedeli ani poriadne hýbať. Ak napríklad spadol z koňa, často sa veľmi nepríjemne doráňal. Bolo to naozaj veľmi nebezpečné a často kritizované vtedajšími náboženskými autoritami. Ale v historických filmoch to vyzerá celkom zaujímavo, čo poviete?

Hrad Šternberk

Prvé záchody

Od 15. storočia sa na hrade začali budovať prvé záchody. Odpadová šachta z nich viedla popod hradby, čo bola zruba 20 m výška a bola zablokovaná železnými tyčami. Zablokovaná bola preto, lebo toalety bývali často dejiskom rôznych atentátov. Zároveň to bola prístupová cesta pri dobýjaní hradu. Hradný pán túto cestu musel zabezpečiť mrežami, aby takto „cez toaletu“ neprišla neželaná návšteva.

Neprehliadnite:
Unikátne Rešovské vodopády, cesta na Krížový vrch i hrad Sovinec

Žiadna intímna atmosféra, závesy na posteliach mali svoj dôvod

Ťažké a mohutné závesy – ako ich poznáme z mnohých filmových rozprávok – mali praktický význam, neboli samoúčelné. Zo stropov sa často prášilo a padal z nich rôzny hmyz a pavúky, čomu mal záves zabrániť. Záves tiež zadržiaval teplo, takže spáčom sa spinkalo o čosi lepšie.

Hrad Šternberk

Ak by hrad nebol zoštátnený, mal by princa a princeznú

Poslednými obyvateľmi hradu boli Lichtenštajnovci. Vtedy mladá rodina mali štyri deti. Keď hrad opúšťali, deti boli ešte malé. Najstaršia bola princezná Maja, ktorá trpela downovým syndrómom, nasledoval princ Eugen, princ Albert a princezná Barbara. Zo štyroch súrodencov dnes žijú už iba dvaja, princ Eugen a princezná Barbara, ktorí hrad aj pred pár rokmi navštívili.

Lichten

Bez legiend to nejde

Kúzelné hradné zrkadlo. Povráva sa, že ak sa doň pozrie slobodná žena, tak sa doroka vydá. Keď sa doň pozrie vydaná žena, tak si doroka nájde skvelého milenca a keď sa doň pozrie muž, tak doroka oplešatie. O pravdivosti týchto povier sa môžete presvedčiť priamo na mieste. My sme to – pre istotu – radšej neskúšali.

Zrkadlo

„Historická kafírna“

V stredu 8. mája 2019 sa na hrade Šternberk uskutočnil edukačný, zábavný, ale najmä gurmánsky program Historická kafírna“.

Na hrade Šternberk „úraduje“ milovník dobrej kávy Roman Prokeš. Okrem ponuky kávy tu má aj historickú pražiareň z dôb rakúskej monarchie. V nej si návštevníci môžu sami vyskúšať upražiť kávu. Rozprávanie o histórii kávy priamo počas autentických ochutnávkach tohto lahodného a osviežujúceho nápoja iba umocní zážitok z nevšedného miesta. Program sa koná v priestoroch novej zrekonštruovanej Lichtenštajnskej kuchyne, ktorá bola slávnostne otvorená v roku 2017.

Historicka Kafirna

Expozícia času

V Šternberku toho môžete zažiť oveľa, oveľa viac. Ďalším lákadlom je Expozícia času. Prehliadková trasa zahŕňa 10 miestností, ktoré sú vybavené predovšetkým exponátmi zo zbierok Vlastivedného múzea v Olomouci, Národného technologického múzea v Prahe a Obuvníckeho múzea v Zlíne. Charakter Expozície času má široký záber od vesmírneho času k atómovým hodinám a najmodernejších metódach merania tejto nekonečnej veličiny. Návštevníkom táto originálna expozícia približuje proces vzniku vesmíru a času, predstavuje rozdielnosť kalendárov a času v rôznych kultúrach, v rôznych dobách a popisuje vývoj najstarších hodín a princípov merania času.

Expozice

Petra Piknová

Foto zdroj:
www.hrad-sternberk.cz
www.expozicecasu.cz

Share: