Ikonografia Veľkonočných sviatkov bola datovaná v roku 325. Zaujímavá história Kristovho zmŕtvychvstania


1566   -   0
Letenky, Pelikan, Slovensko
Pobyty, Slovensko, Dovolenka
Share:
Ikonografia, Veľká noc, lexikon.sk, Hrad Stará Ľubovňa

Ikonografia má svoju duchovnú silu. Vyniká najmä počas Veľkej noci – v jednom z najväčších kresťanských sviatkov. Veľkonočné sviatky sú oslavou prvého jarného splnu Mesiaca. Nadväzujú na dlho očakávané dni jarného slnovratu a rovnodennosti a sú spojené so začiatkom prác na poli. Veľká noc je zároveň najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.

Na rozdiel od ostatných sviatkov Veľkonočné dni nie sú stanovené na presný dátum. Počas prvého Nicejskeho koncilu v roku 325 snem určil, aby sa Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania slávila vždy v nedeľu po prvom jarnom splne Mesiaca. Tak sa dátum Veľkej noci kryje s dátumom slávenia židovskej Paschy a s pohanským slávením jari. Ikonografia a jej duchovná sila nadobúda počas týchto dní jedinečný a silný rozmer.

Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok)

Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Štvrtok svätého týždňa (predtým Zelený štvrtok). Údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. Týmto dňom sa začína pôst pašiového týždňa, ktorý trvá až do vzkriesenia. So Štvrtkom svätého týždňa súvisí zmĺknutie zvonov, o ktorých sa vraví, že až do Svätej soboty (predtým Bielej soboty) „odleteli do Ríma“. Zvuk zvonov dodnes suplujú na vidieku rozličné rapkáče. Podľa viacerých prameňov zákaz zvoniť nesúvisel s ich odletom do Ríma, no pramenil v dávnej viere v návrat duší mŕtvych k pozostalým. Ľudia sa totiž obávali, že zvony by v kontakte s takýmito dušami stratili svoju zázračnú moc – zaháňať búrku, mraky a zlé sily. Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.

Kristus pod krížom, lexikon.sk

Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok)

Najväčším sviatkom je Piatok utrpenia Pána (predtým Veľký piatok), jeden z dvoch dní v cirkevnom roku, keď sa drží prísny pôst. Počas tohto sviatku si kresťania pripomínajú umučenie Krista a krížovú cestu, pričom každé zastavenie má svoje vlastné znázornenie. Niektoré zastavenia sa zobrazovali aj pomimo krížovej cesty a stali sa „vlastnými obrazmi rozprávajúcimi o Kristovom živote a utrpení.“

Neprehliadnite:

Rotunda sv. Juraja, kostoly
Unikátne lokality Slovenska: Rotunda sv. Juraja – najstaršia stavba v strednej Európe.
Odoláte pozvánke do 9. storočia?

Krížová cesta

To je 14 hlavných zastavení od Kristovho odsúdenia až po jeho pochovanie. Umučenie Krista obsahuje viacero rôznych scén, medzi ktoré patrí Posmievanie Kristovi, Bičovanie Krista, Korunovanie tŕním a obraz Ecce Homo. Medzi obrazmi, ktoré sa nachádzali v príbytkoch kresťanov boli rozšírené najmä posledné tri. Bičovanie Krista zväčša obsahuje tri postavy, pričom Kristus je umiestnený do popredia. Za ním, vykonávajúci akt bičovania, stoja zvyčajne dvaja vojaci pontia Piláta. Kristus je otočený tvárou k divákovi a tak sa jeho utrpenie odráža v mimike

Ecce Homo

Dve slová, ktoré predniesol Pilát, keď ukazoval davu umučeného Krista. Na zobrazeniach je znázornený umučený Kristus. „Hľa, človek“ s tŕňovou korunou, utrápenému a zbičovanému dali na plecia červený plášť, ktorý mal symbolizovať Ježiša ako kráľa. V príbytkoch si ľudia napríklad vešali na stenu najmä Krista nesúceho kríž, prípadne Krista padajúceho pod krížom. Kristus zväčša býva odetý v červenom rúchu s modrým plášťom, prípadne v bielom rúchu. Kríž, ktorý niesol na vrch Golgota symbolizoval hriechy ľudstva, za ktoré sa obetoval.

Ikonografia

Rímsko-katolícka cirkev farnosť v Kežmarku s Múzeom v Kežmarku aj tento rok počas Veľkonočných sviatkov organizuje Krížovú cestu. Príďte precítiť aká je duchovná sila a ikonografia Veľkej noci. Veľký duchovný zážitok prežijete na Kalvárii v Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok) 7. apríla o 20. hodine na nádvorí Kežmarského hradu.

Text: redakcia
Foto: archív redakcie