Nové názvoslovia Veľkonočných dní podľa Rímskeho misálu po úprave doterajších zaužívaných názvov


1660   -   0
Letenky, Pelikan, Slovensko
Pobyty, Slovensko, Dovolenka
Share:
Sedembolestnej Panny Márie

Nové názvoslovia veľkonočných sviatkov určite mnohým rozšíria obzor vo vedomostiach, ktoré sa sviatočných dní okolo Veľkej noci po dlhé roky zaužívali. V názvoch veľkonočných sviatočných dní došlo k úpravám doteraz zaužívaných názvov. Ide o dôsledky krokov o väčšiu vernosť latinskému originálu. Použité názvy v novom vydaní Rímskeho misálu sú hodnovernejšie k výrazom, ktoré má originálny Missale Romanum.

Nové názvoslovia: Svätá sobota (pôvodne Biela sobota)

Samostatným výjavom je Kristov hrob. Kresťania chodili na Svätú sobotu k Ježišovmu hrobu rozjímať o jeho utrpení.  Na obrazoch bola zaužívaná tradícia znázorňovania Kristovho tela položeného na nízkom lôžku, za ním zvyčajne stôl s monštranciou. Niektoré výjavy obsahujú taktiež aj tzv. Arma christi (Nástroje Kristovho utrpenia). Okrem početných obrazov znázorňujúcich Kristov hrob sa objavovali taktiež plastiky, ku ktorým sa kresťania na bielu sobotu chodili klaňať. Na Svätú sobotu (nové názvoslovia vystihujú aj pôvodne Bielu sobotu) sa očakávalo Zmŕtvychvstanie Krista, ktoré sa začalo sláviť na Veľkonočnú vigíliu a pokračovalo vo Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania.

Nové názvoslovia, Drevený reliéf, kjladenie do hrobu

Nové názvoslovia: Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania (pôvodne Veľkonočná nedeľa)

Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania, jeden z najväčších kresťanských sviatkov, je dňom Vzkriesenia Pána. Oslavuje sa jeho víťazstvo života nad smrťou. Tento slávnostný charakter bol prenesený aj do obrazov a plastík. Na obrazoch zvyčajne víťazný Kristus slávnostne stojí nad (pred) svojím hrobom v bielej tunike. V pravej ruke drží kríž, na ktorom niekedy vlaje vlajka s červeným krížom na bielom pozadí ako symbol jeho víťazstva.

Neprehliadnite:

To vajíčko maľované v Čadci
Unikátna ľudová tvorba a pastva pre oči: Domanižské kraslice v generáciách

Nové názvoslovia: Pondelok vo veľkonočnej oktáve (pôvodne Veľkonočný pondelok)

Veľká noc sa zvyčajne v ľudovom prostredí končí Veľkonočným pondelkom vo veľkonočnej oktáve, s ktorým sa spája viacero profánnych zvykov, ktoré odráža aj ikonografia týchto sviatkov. K tomuto dňu (doposiaľ známy ako Veľkonočný pondelok) patrí vari najznámejší symbol Veľkonočných sviatkov – maľovaníé vajíčka.

Nové názvoslovia

Z histórie veľkonočného vajíčka

Vajíčko odpradávna symbolizovalo plodnosť, znovuzrodenie života a bohatstvo. Najstaršie maľované vajíčka sú známe z pohrebísk napríklad v Prednej Ázii z polovice 3. tisícročia pred n. l. Na slovanských obetištiach a najmä hroboch, sa našli ornamentom zdobené biele aj farebné škrupinky i vajíčka z mramoru a hliny. Na našom území boli škrupinky objavené v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi. Bolo na nich zreteľné červené zafarbenie. Vyskytli sa na nich aj Perúnove blesky ako ornamenty. Spočiatku boli na Veľkú noc obdarovávaní vajíčkami predovšetkým duchovní. Tí ich ďalej rozdávali deťom. Prvé zdokumentované obdarovávanie detí vajíčkami počas sviatku Veľkej noci pochádza zo 17.storočia.

Foto: archív Hrad Stará Ľubovňa, pixabay a archív redakcie