Možné agrarizmy v Kunsthalle. Presah umenia na alternatívy ku globalizovanému systému

Architektúra a dizajn Bratislavský kraj Enviro Gastro Médiá Novinky

By Peter Kolník

20 augusta, 2021

2346   -   0

Share:

Všetko so všetkým súvisí. Za pravdu tomuto tvrdeniu dáva aj výstava s netradičným názvom – Možné agrarizmy. Jej úlohou je diverzifikovať poľnohospodárstvo a pluralizovať jeho históriu, obnoviť potlačenú roľnícku minulosť a prebudiť jej nerealizované možnosti. Zároveň narušiť dichotómie medzi mestom a vidiekom, napraviť odcudzenie od prírodného sveta, či obnoviť starostlivý a vzájomný vzťah k pôde a rastlinám, ktoré nás živia.

Nie každodenná výstava v Kunsthalle v Bratislave skúma alternatívy ku globalizovanému systému priemyselného poľnohospodárstva. Ten je založený na patentovaných receptúrach chemických prísad, škodlivých pesticídov a na geneticky modifikovaných semenách, kultivovaných intenzívne strojmi na fosílne palivá. Zároveň odhaľuje jeho pôvod v koloniálnych plantážach a zakorenenosť v ťažobnom kapitalizme.

Marzia Migliora: Paradoxy hojnosti, 2021, majetok Lia Rumma Gallery, Foto: Renato Ghiazza

Znovuobjavenie a prehodnotenie starostlivého vzťahu k pôde…

…spochybňuje neúprosnú expanziu intenzívneho poľnohospodárstva, ktoré sľubovalo nový vek hojnosti. Avšak vyčerpávaním prirodzenej vitality pôdy, ohrozovaním biodiverzity a prispievaním ku klimatickej zmene teraz podkopáva svoje vlastné ciele.
Na základe feministických, postsocialistických, černošských, domorodých a mimoľudských perspektív navrhujú umelci na tejto výstave pozemkové reformy. Majú byť zamerané na nápravu a budúcnosť, na dosiahnutie spravodlivej sociálnej a ekologickej zmeny.

Neprehliadnite:
Milión stromov pre Slovensko! Verejnosť prispieva k obnove lesov a zvyšovaniu ekologickej stability

Celoplanetárny rozsah transformácie

Umelci sa na výstave Možné agrarizmy vracajú do obdobia pred založením monokultúrnych plantáží. Ide o návrat pred rozoraním mozaiky biologicky rozmanitých fariem, ktoré vymazali stáročné poznatky o rastlinách. A taktiež do obdobia, keď geneticky modifikovaná kukurica nahradila odrody pestované prvými národmi. Chcú tak naznačiť, že iná agrárna cesta bola a ešte stále je možná. Tieto umelecké prístupy upozorňujú na to, že na vytvorenie nápravných postupov je potrebné pochopiť zložitosť a vzájomnú prepojenosť agrárneho úsilia. V rámci toho sú v stávke všetky pozemské bytosti, prekvitajúce rastliny, vitalita pôdy a blaho Zeme.

Marzia Migliora: Paradoxy hojnosti, 2021, majetok Lia Rumma Gallery, Foto: Renato Ghiazza

Po roku ´89 bola aj iná možnosť…

Ďalšou líniou na výstave je uvedomenie si, že potenciálne dejiny transformácie vo Východnej Európe po roku 1989 mohli mať iný priebeh. Vyplýva to zo kolaboratívno-výskumného a edičného projektu Ilony Németh, Eastern Sugar. Načrtol zánik cukrovarníckeho priemyslu v regióne v dôsledku neliberálnych trhových mechanizmov a finančného oportunizmu.
Možné agrarizmy poukazujú na konvergenciu s mnohými formami revolúcie, potrebnými na riešenie environmentálnej krízy, na ktorej má intenzívne poľnohospodárstvo neodškriepiteľný podiel. V predtuche, že „príde revolúcia“, sa protagonisti Zvieracej farmy pýtajú: „Bude aj po revolúcii cukor?“, čím odhaľujú napätie medzi existenciálnou úzkosťou z blížiacej sa budúcnosti a pripravenosťou uskutočniť zmenu.

Sme na križovatke ciest

S ohľadom na pluralitu agrárnych dejín a možných verzií budúcnosti vedie k výstave viac ako jedna cesta, pričom medzi jednotlivými dielami existuje množstvo prepojení. Vstup vľavo zavedie návštevníkov na miesto práve tu a teraz, na stredoeurópsky vidiek. Tu sa miestne tradície a sporné dedičstvo socializmu stretávajú s vplyvom hospodárskej globalizácie a klimatických zmien na vidiecke komunity. Alternatívny vstup vpravo vedie k hlbokým dejinám antropocénu, významným súvislostiam medzi európskym kolonializmom a kapitalistickým extraktivizmom, ako aj k prepleteným osudom všetkých pozemských bytostí v ére sociálnej a ekologickej krízy. Tieto dve cesty sa stretávajú v centre výstavného priestoru. Reaktivácia domorodých vedomostí sa tu pretína s experimentmi nehierarchických a antikapitalistických ekologických prístupov. Tretia cesta k výstave vedie cez centrálny priestor, ktorý je miestom planetárnych bojov medzi intenzifikáciou technologickej, ekonomickej a politickej kontroly nad pôdou a zelenými výhonkami agrárnej vzbury.

Viac na: www.kunsthallebratislava.sk