Rytmy a gestá predstavuje intermediálny umelec Juraj Bartusz na výstave v Tatranskej galérii
Rytmy a gestá v Tatranskej galérii v Poprade prináša jubilejnú výstavu prof. Juraja Bartusza (1933). Tento významný slovenský intermediálny umelec predstavuje svoju aktuálnu tvorbu za uplynulé desaťročie po roku 2010. Uprednostňuje dve nosné paralelné línie – geometrické štruktúry a akčné expresívne polia, čo je vyjadrené aj v názve výstavy.
Významná umelecká séria Architikony
Juraj Bartusz za svoje dlhoročné tvorivé obdobie (od začiatku 60. rokov minulého storočia) dokázal popri rozličných mediálnych presahoch (socha, maľba, performance, video, inštalácie) udržať výtvarnú integritu a silu výpovede. Nosnú platformu 3D realizácií tvoria početné práce zo série „Architikony“ (2019 – 2022). Ide o drevené zväčša vertikálne konštrukcie, ktoré vytvárajú novopostavené vertikálne pomníky, vrstvenia, architektúry. Vznikajú predovšetkým v ikonických červeno-čiernych, či bielych kombináciách. Odkazujú nielen na utopické idey 20. storočia, ich avantgardy (najmä Malevičove architektony) a k ich kritickému prehodnoteniu, ale aj k autorovým starším prácam, vznikajúcim pravidelným nakladaním plôch na seba (Biela stratifikácia, 1967; Horizontálne vrstvenie, 1969). Umelec radikálnou redukciou a elementárnymi tvarmi dokáže ešte stále vytvoriť silnú minimalistickú formu s mnohými kultúrnymi odkazmi.
Intímne umelecké svety autora
Komornejšiu polohu predstavujú jeho Denníky (2021 – 2023) – séria horizontálnych sadrových blokov, ktoré vznikajú na dennej báze. Predstavujú záznamy aj inventár nájdených, či nepotrebných predmetov v domácnosti. Do sadrových zostáv sú tak zapustené mobily, hodinky, kalendáre, osobné veci, štetce, perá a pod. Tento cyklus ukazuje na Bartuszov intímny svet aj potrebu istej rekapitulácie prostredníctvom drobných každodenných príbehov (možno odkaz na Úradné potvrdenie, 1971). Tieto najnovšie práce autora sú podporené staršími dielami, najmä objekty 60. rokov (Plastový reliéf, 1967; Elementárny objekt 1967), či kamenné figúry a štylizované hlavy z „kozmického“ obdobia 70. – 80. rokov.
Neprehliadnite:
Wolfgang Hollegha: Telesné bytie precítite v maľbách piatich dekád na výstave v Galérii Danubiana
Neistá, hybridná, rozmazaná, rozpixelovaná krajina týchto dní
Druhú líniu uvádzajú Časovo limitované maľby a kresby (2018 – 2023). Ide o pokračovanie osvedčenej expresívnej línie Bartuszovej tvorby od 80. rokov 20. storočia – krátke impulzívne, existenciálne záznamy gest a farieb na plochu v určenom niekoľkosekundovom režime. Predstavujú vnútornú „krajinu“ autora – energickú, expresívnu až výbušnú, ktorá sa transformuje do okamžitej výtvarnej formy. Vzniká neopakovateľná sieť, štruktúra farebných polí a artikulácie autorských gest. Týmto rozmerným plátnam zdarne sekundujú Stíšené gestá (2017 – 2022) – komorné stopy a gestické záznamy, ktoré sú „stíšené“ bielym filmom, schladzujúcim prvotný náboj. V 2D svete to podčiarkuje aj lyrická séria Iluminácie (od roku 2008), kde prevládajú elementárne vstupy bielou farbou a gestom do kopírovacích uhľových papierov formátu A4. Vznikajú tak unikátne abstraktné krajiny, nočné vesmíry a topografie, stlačené na malom priestore. Ich zmnožením (16 – 20 kusov) sa vytvára expanzívna čierna a sivá krajina dnešných dní – neistá, hybridná, rozmazaná, rozpixelovaná…
Rytmy a gesta v živote umelca…
Prof. Juraj Bartusz (nar. v r. 1933 Kamenín, okres Nové Zámky) – popredný slovenský sochár, maliar, intermediálny umelec a dlhoročný pedagóg; žije a tvorí v Košiciach s manželkou a spisovateľkou Janou Bodnárovou. V rokoch 1961 – 1984 bol manželom sochárky Márie Bartuszovej. V rokoch 1954 – 1958 študoval na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe u J. Wagnera a J. Kavana, v rokoch 1958 – 1961 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u K. Pokorného a K. Hladíka. V rokoch 1992 – 2002 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa v roku 1992 stal profesorom. V roku 1999 spoluzakladal Katedru výtvarných umení a intermédií Fakulty umení na Technickej univerzite v Košiciach (1998 – 2021). V rokoch 1968 – 1971 bol členom česko-slovenskej skupiny Klub konkrétistov. V roku 1974 obdržal Cenu Cypriána Majerníka, v roku 2004 Munkácsyho cenu, v roku 2009 – Cenu Predsedu Národnej rady SR. Má početné realizácie v architektúre. Bol pozvaný na viaceré medzinárodné a domáce výstavy a sympóziá.
Pozvánka na dialóg rytmov…
Jubilejná výstava Juraja Bartusza bude dynamicky „rytmizovaná“ v spoločnom dialógu rytmov a gest a prinesie tak málo poznanú, či doteraz neprezentovanú aktuálnu sondu do jeho posledného tvorivého obdobia.
Výstava potrvá do 15. októbra 2023.
Text a foto: Tatranská galéria Poprad
