Staré listiny o cechových pamiatkach mnoho prezrádzajú. Aká je história vzniku cechov na Slovensku?

Cestovný ruch Nitriansky kraj Novinky wow Zaujímavosti

By Peter Kolník

25 februára, 2024

259   -   0

Share:

Staré listiny o cechových pamiatkach sú vzácne svedectvo rozvoja remesiel a obchodných aktivít z čias minulých. Na Slovensku sa podarilo uchovať množstvo vzácnych pamiatok na dobu, keď cechové spoločenstvá prekvitali. Tekovské múzeum v Leviciach uchováva napríklad vo svojom zbierkovom fonde niekoľko desiatok kusov cechových pamiatok. Sú medzi nimi pečatidlá, truhlice, vandrovné knižky, denníky, vývesné znaky i zástavy.

Histórii cechov a remesiel v regióne je v tomto zaujímavom múzeu na juhu Slovenska venovaná aj časť stálej expozície. Tekovské múzeum na Levickom hrade uchováva tieto unikátne artefakty, ktoré dokumentujú živobytie našich predkov.

Viete, čo je to cech?

Cech bolo spoločenstvo alebo združenie remeselníkov jedného alebo viacerých príbuzných odborov. Na jeho čele stál cechmajster a tvorili ho majstri, tovariši a učni. Cechy to neboli len výrobné spoločenstvá určené na ochranu výrobcov a spotrebiteľov, napĺňali život vtedajšieho človeka, vytvárali pocit spolupatričnosti a bezpečnosti. Cech sa postaral o svojich členov aj v nešťastí a chorobe, po smrti aj o pozostalé vdovy a siroty. Povinnosti a pravidlá členov cechu upravovali artikuly. Poväčšine stanovovali voľbu cechmajstra, dobu učenia pre učňov, trvanie vandrovky pre tovarišov, podmienky vstupu do cechu, súdne právomoci cechu, vystríhali pred nepoctivou a zle odvedenou prácou a určovali rôzne poplatky. Učňami sa stávali chlapci vo veku 13 – 14 rokov, zostávali u svojho majstra na dobu 2 až 5 rokov.

Z expozície výstavy

Starostlivosť o svojich nástupcov

Učeň býval v rodine svojho majstra, od ktorého dostával stravu, obuv a ošatenie. Za svoju prácu nedostával nijakú mzdu a väčšinou sa vyžadovalo, aby sa za učenie platilo. Po skončení tejto doby obdržal výučný list a stával sa tovarišom. Táto doba trvala niekedy až šesť rokov, z ktorých tri musel tovariš vandrovať. Vandrovkou získaval tovariš skúsenosti v cechoch rovnakého remesla avšak v iných mestách a od iných majstrov, niekedy aj za hranicami Uhorska. O týchto pobytoch sa viedli záznamy v tzv. vandrovných knihách. Po úspešnom absolvovaní vandrovky musel tovariš vyhotoviť majstrovský kus, pohostiť cech, zaplatiť poplatok až potom sa mohol stať majstrom, s právom otvoriť si vlastnú dielňu. V roku 1872 cechy v Uhorsku zanikli alebo sa pretvorili na priemyselné spoločenstvá.

Neprehliadnite:

Ľudové tradície a námety inšpirujú.
Limitovaná edícia oslavujúca umenie a fortieľ hrnčiarov z Pozdišoviec. 

Reštaurované cechové listiny 

V roku 2021 múzeum realizovalo úspešný projekt, v rámci ktorého bolo reštaurovaných päť kusov vzácnych cechových listín z 19. storočia. Staré listiny boli uložené do špeciálnych obalov a v stálej expozícii múzea sú teraz vystavené ich verné kópie. Sú to výučné listy, ktoré dostali učni od svojho majstra pri príležitosti ukončenia základného remeselného vzdelania. Listiny vydali: Pohronský mlynársky cech v Leviciach, tkáčsky cech v Leviciach, čižmársky cech v Tekovských Lužanoch, cech halenárov v Lučenci a tiež čižmársky cech v Leviciach.

Listina Pohronského mlynárskeho cechu a Výučný list vydaný čižmárskym cechom v Leviciach z roku 1875. Foto: Radovan Blaho

Staré listiny prezrádzajú, že halenári boli…

Čím sa zaoberali mlynári alebo čižmári, je aj dnes všeobecne známe. Ale kto to boli halenári? Zaoberali sa výrobou vrchných odevov a súčastí prevažne z bieleho súkna pre mužov a ženy z dedinského prostredia na obradové a sviatočné príležitosti i na bežné nosenie v chladnom počasí. Medzi tradičný vidiecky vrchný odev patrili tri základné typy halenárskych výrobkov –halena, huňa a kabanica. Na ich výrobu sa používalo súkno – tkaná textília z ovčej vlny. Cech halenárov nebol v Leviciach zvlášť rozšírený, nakoľko halena nepatrila v našom regióne k rozšírenému odevu. A ako sa dostal výučný list z Lučenca do zbierky múzea? To je je záhada a zároveň i úloha pre historikov objasniť udalosti pôvodu tohto dokumentu.

Text: Tekovské múzeum v Leviciach, upravené
Medzititulky: redakcia

Viac informácií: www.muzeumlevice.sk