Záhorák na cestách: leto a jeho podoby v Írsku – krajine plnej úžasných ľudí a čistej prírody
Leto má naozaj nekonečné množstvo variantov. Niekoľko originálnych postrehov z Írska – vždy zeleného ostrova – ponúkame ako motiváciu aj pre vás. Zvedavosti neodolal ani náš spolupracovník Vladimír. Náš dobre známy Záhorák je opäť na cestách. Učarovala mu táto ostrovná krajina a zopár postrehov, a hádam aj dobrých námetov na cestu letom-svetom ponúkame aj vám.
Írsko sme mali v hľadáčiku už nejakú tú dobu, no konečne sa nám tento sen podarilo zrealizovať. Rýchlo sme kúpili letenky, zarezervovali hotely a auto (našťastie v automate; jazda na opačnej strane mi ako adrenalín bude bohato stačiť). Už len aby to počasie klaplo. Tu totiž, napriek tomu, že je leto, nemusí byť vôbec letné v našom ponímaní…
Pristávame v piatok okolo 22,30 h. Po prevzatí auta, prvá jazda na “opačnej” strane sa odohráva v nočných hodinách. Od stresu sa mi chce – s prepáčením – zvracať. Haha. Cesta z letiska do hotela trvá len okolo 20 – 30 minút, no mám pocit že je nekonečná. V hlave si stále opakujem “pozeraj doprava, šoféruj vľavo”. Aby som náhodou nezabudol tabuľa s “drive left” sa dosť často opakuje popri ceste. Auto zvládam zaparkovať pred hotelom a vyčerpaný padám do postele. A už teraz sa teším na takéto a mnohé podobné a nečakané zážitky…
Objavné cesty začínajú na raňajkách
Raňajky v hoteli v cene nemáme a príplatok je 17 eur na osobu. Google maps indikuje vynikajúcu lokálnu kaviareň 5 minút pešo. Útulnú kaviareň prevádzkujú 3 páni v rokoch. Časník je extrémne milý (počas nášho týždňa zisťujeme, že táto extrémna milosť je fakt úplne normálny štandard v každom jednom kontakte so zákazníkom) a my si objednávame “full irish breakfast”. Tieto raňajky pozostávajú zo slaniny, vajíčok, bielej a čiernej jaternice (alebo – ako u nás na Záhorí hovoríme – “jelítko a krvavnička”), huby, fazule, klobásečky, niečo ako restované zemiaky a 2 toastiky s maslom. Čo vám poviem, je toho dosť, naozaj výdatné a sýte. Všetko to zalejeme “americkou” kávou a plní energie vyrážame objavovať hlavné mesto.
Dublin nás očaril
Mesto nás veľmi príjemne prekvapilo svojou architektúrou a počtom pouličných hudobníkov. Väčšina domov má fasádu buď zo šedého kameňa alebo červených tehál. Vyzerá to fakt veľmi pekne. Hlavná nákupná ulica je plná hudobníkov. Žáner je skôr jednotvárny – melancholický. No chalani (na naše prekvapenie sme nevideli za mikrofónom žiadne nežné pohlavie) spievali fakt super. Ďalšou zaujímavosťou je počet pubov. Tých tu je fakt neúrekom a človek si má z čoho vyberať.
No nielen z pubov, ale aj z ponuky nápojového lístka chmelovej pochutiny. Kto by v Írsku neochutnal pivo? Taký výber piva (a všetky pípy naozaj fungovali a neboli len na okrasu) poriadne prečistí obličky každého hosťa.
Muckross
Z Dublinu do Muckrossu je to pár hodín cesty. Keď nám na recepcii oznamujú, že izba bude pripravená až po 16,00 h, vyrážame na prechádzku okolo jazera. Prvý kontakt s írskym vidiekom nás okamžite nadchol. Až gýčová zelená bije do očí a z vidieku vyžaruje pohoda, pokoj a ešte raz pokoj. Úplný balzam pre naše stredoeurópske uponáhľané duše.
Žblnkot vody v jazere či majestátny vodopad naše nadchnutie len podčiarkujú. Po 15 km sa vraciame na hotel celí nedočkaví, čo nám ďalšie dni prinesú.
Útesy, pláž a kopčeky – aj v Írsku majú také leto
Dnes začína naša cesta známou “Wild Atlantic Road”. Je to cesta, ktorá sa ťahá – ako už názov prezrádza – pobrežím Atlantického oceánu. Dá sa ísť až úplne hore do Severného Írska, no toľko dovolenky nám bohužiaľ neostáva. Naša prvá etapa je tá najdlhšia; a to som ten plán cesty dosť osekal. Hneď z Muckrossu sa presúvame úžasnou dolinou s nefalšovanými filmovými výhľadmi. Ranné mrholenie na atmosfére len pridáva. Dostávame sa na samotné pobrežie a nestačíme sa tej nádhere diviť. Krásne pieskové pláže strieda priehľadná azúrová voda, na oblohe pomaly ani mráčik a vo vzduchu od radosti (nečudujem sa) škriekajú veselé vtáky.
Castelquin
Po niekoľkých hodinách v aute zastavujem v tomto malom mestečku s cieľom zdolať náš prvý írsky kopček. Veľmi dobrým pomocníkom pri výbere sú aj Mapy.cz, ktorý nám ponúka 6 km prechádzku. Výhľad zo samotného vrchola je dokonalý. 360 stupňová panoráma ukazuje krásy pobrežia, neďalekých ostrovov, okolitých kopcov či samotnej dedinky v doline. Vyhladnutí smerujeme do reštaurácie, kde šefkuchárom je David z Martina! Chalanisko je to milý a k tomu všetkému nám naložil poriadnu porciu!
Cliffs of Moher
Asi najznámejšie a najnavštevovanejšie útesy na ostrove sa nachádzajú neďaleko nášho dnešného hotelíka v mestečku Lahinch. Hodinky ukazujú už celkom pokročilých 19,45 h, no obloha je celkom jasná. Kamoš Nuno bol na útesoch včera a pre zlé meteo podmienky nič nevidel. Naše počasie momentálne nie je najhoršie, a tak tlačím na Mirku, aby sme ešte túto aktivitu dnes absolvovali. Hlavné parkovisko je celkom plné a vstup na osobu je 12 eur. Na to, aby som videl nejaký útes, sa to zdá celkom dosť. A tak googlim a hľadám v mapách alternativny. Tou je jedna cestička, ktorá je od samotneho útesu 2 – 3 km vzdialená. Pani farmárka to výborne vymyslela. Pred domom má celkom veľké parkovisko, kde výberá 5 eur na auto.
Odtiaľto nás čaká už len 10 minút cesta na samotné útesy. Cieľom je ich vidieť, nie na nich stáť a preto mi toto riešenie prišlo dokonalé. Samotné útesy sú skvostné a mohutné. A keďže nejde o mega turisticke miesto, za celý čas sme tu stretli asi tak 5 ľudí. Čo viac si priať. Asi už len romantický západ slnka za horizont, no ten sa v tunajšeom časovom pásme odohráva až okolo 22,30 h a my toho dnes už máme naozaj dosť.
Neprehliadnite:
Azorské ostrovy – ďalší cieľ Záhoráka na cestách po okolitom svete. Na takéto zážitky sa nezabúda!
Clifden
Po rannej prechádzke na pláži v mestečku Lahinch pokračujeme po pobreží na sever do mestečka Clifden. Počas cesty zastavujeme konečne a tešíme sa na jedlo z mora. Na konci jednej z mnohých malých dedín leží reštaurácia, ktorá má vynikajúce hodnotenie na google maps. Mámé štastie, otvorili pred 10 minútami. Z jedálnička tak vyberáme čerstvé a grilované ústrice, krabie klepietka a veľmi známu rybaciu polievku Chowder. Servis a aj jedlo boli naozaj špičkové!
Mirka počas jazdy zaspáva a ja si užívam írske leto a novú scenériu. Cítim sa ako niekde v Škandinávii. Všade po okolí sú roztrúsené jazerá rôznych veľkostí a tvarov, okolo ktorých do výšky stúpajú írske kopce. Tu sa cítim ako doma. Zelená príroda a kopce – to je moje. Samotné mestečko Clifden je malinké, no aj tu sa nám podarilo nájsť 2 vynikajúce reštaurácie. No najprv treba kalórie spáliť, a tak vyrážame na obligatórne “kolečko” po okolí. Cesta lemuje záliv a vyvrcholením je hrad s krásnym výhľadom na pobrežie.
Connemara Park – Upper Diamond
V okolí asi najznámejšia a najodporúčanejšia túra ponúka 2 možnosti – Lower Diamond a Upper Diamond. Rozdielom je dĺžka a celkové prevýšenie. My si vyberáme samozrejme tu dlhšiu alternatívu, ktorá je aj tak len niečo okolo 6 km a 400 metrov prevýšenia. Vyrazili sme našťastie ráno, a tak je parkovisko ešte celkom prázdne. Poobede, keď sme skončili, nebolo už ani kde zaparkovať. Vstupné sa tu žiadne neplatí, a tak smelo vyrážame hore na kopec s fľašou vody v ruke. Lower diamond je v podstate plošinka s výhľadom na okolie a Upper diamond je už troška náročnejší.
Terén je skalnatý a niektoré úseky sú veľmi strmé. Vyžaduje oveľa väčšiu fyzickú kondíciu a aj trošku viac zručnosti a technickej schopnosti. Samotný vrchol nás odmeňuje nádherným panoramatickým výhľadom. Máme ešte kopu času, a tak zastavujeme na obed, kde hľadám ďalšie zaujímavé možnosti, ako stráviť deň v prírode. Obloha sa medzitým nad kopcom zatiahla a špic kopca – napriek tomu, že je leto – pohltil nebezpečný mrak.
Cesta k vodopádom je nádherná. Ťahá sa pozdĺž írskych fjordov, ktoré ponúkajú mušle na jedálničkoch lokálnych reštaurácií. Samotný vodopád je síce maličky a opäť máme šťastie, že turisti prichádzajú len vo chvíli, keď my odchádzame.
Leto a Wild Nephin National Park
Tento park je o kus ďalej a to sa hneď odráža na scenérii. Už len samotné parkovisko je zaujímavé veľkou tabuľou, ktorá informuje o tom, že toto miesto je famózne na pozorovanie nočnej oblohy. Viem si predstaviť, že počas sezóny je to tu plné karavanov. Aj dnešná turistika je veľmi krásna a za celý čas sme stretli asi 5 ľudí. No samotný zážitok nám extrémne znepríjemňuje množstvo ovadov, ktoré na nás sadajú. Aj tu má leto svoje prejavy a je to jediná vec, ktorá nám znepríjemňuje pobyt… A tak sa naša túžba príjemnej prechádzky mení na trailrun.
Galway
Mestečko Galway pôsobí ako taká väčšia dedina, ktorá sa prirodzeným vývojom stalo mestečkom. Mne osobne je veľmi sympatické. Skromné 2 – 3 ulice s obchodíkmi, veľa pubov a fajn reštaurácie. Ponúkajú mäso na rôzne spôsoby a vodné morské i sladkovodné tvory. Na prízvuk si tu človek musí trošku zvykať, ale to všetko kompenzuje – ako inak – neuveriteľná milosť a pohoda miestnych ľudí.
Týždeň strávený v Írsku utiekol ako voda. Táto nádherná krajina nás veľmi milo prekvapila nielen prekrásnou prírodou, ale hlavne aj ľuďmi. Ich úprimná milosť a pohoda nám dávala pocit, že sme tu veľmi vitaní a že nič nie je problém. Írsko je krajina, kam sa v budúcnosti naisto veľmi rád vrátim, a o ktorej budem vždy rozprávať v superlatívoch. Naše leto v Írsku stálo za to!
Už teraz sa tešíme opäť dovidenia, priatelia cestovania a dobrodružstva!
Váš Vladimír – Záhorák na cestách
Autor textu a foto: Vladimír Klempa
Úvodná fotografia: pixabay
Redakčne upravené
